Hokageho kancelář

First topic message reminder :

Pohled ze shora.

"Ta chemikálie není smrtelná, Iwagakure disponuje lékařskou silou, která to dokáže zvládnout. Jde jen o oslabení a způsobení zmatku," podíval jsem se na něj. Měl naprostou pravdu. Vytáhl jsem z pokladny šest set ryo a podal je Rokurovi.
"Shijin?" mám mu to říct? To, co zjistil originál?
"Shijin...je pravý Shinobi. Ztratila zrak a ...zanechala vzkaz - protože jsem Hyuuga..odešla.."

"Ano..už je snad na lepším místě..spáchala sebevraždu.." bolestivě jsem přivřel oči a snažil se tu myšlenku odehnat. 
Všiml jsem si, že měl Shijin rád, tohle byla velká ztráta. Nejen pro Hyuuga klan.

Bylo to zlé, můj originál byl se Sakurou, a bylo potřeba něco dělat.
Ozvalo se zaklepání.
"Vstupte!"

"Dobrý den Kene," trochu jsem se zamračil, když zmínil hady. "Pokud vím, ještě nejsi chuunin," trochu jsem ho popíchl a vzal si vrácené techniky zpět.
Hm, těch zájemců o hady je trochu moc, ale je pravda, že Ken byl první a ne ta dívčina.

"A co tvůj sharingan? Kolik máš tomoe?" zvědavě jsem se podíval do očí. Poslední dobou je tu spousta sebevědomých lidí, no, dalo se to pochopit. Je válka a touží se předvést.

Sen Sarutobi

Stál som a sledoval túto naozaj nadmieru podivnú scénku, aká ma naozaj dlho nepobavila. Vidiac ako štve sestru, ako ju väčšina osadenstva ignoruje, mi napriek pár viac otvoreným ranám pod brnením a tročku väčšej strate energie, vyčarila nepochybne zvláštny, ba až uspokojujúci úsmev na tvári, ktorý sa rovnal škodoradosti. Neuveriteľne ako som bol rád za jej naštvanosť, tá ma ale okamžite prešla len čo sa ozvala a prerušila vskutku zaujímavý a nadmieru dramatický rozhovor medzi Uchíhom a Hokágem. V ten okamih my totižto naskočila husia koža sprevádzaná pocitom úzkosti a možno aj zo strachu, zo sestry, ktorá teraz vyžarovala ešte väčší rešpekt ako samotný hokáge pred ňou. V mnoho ohľadoch pripomínala Tsunade alebo Kushinu a tým odporovať naozaj nešlo. Cítil som jej ruku, ako zviera moje pravé rameno, nechcela ma pustiť aby som sa dokázal vytratiť a tak sa vyhol dosť divnému rozhovoru a téme aký chcela navodiť sestra.

Abych pravdu řekl, zapomněl jsem na oba Sarutobi, kteří tady byli. "Yume Sarutobi, omlouvám se," uklonil jsem se. "O co jde?"

*le poker face

Nadechl jsem se zhluboka a vydechl.
"Chápu to, ale tohle je čistě mezi mnou a Senem. Když pominu tento fakt, tak je několik možností jak propustit Sena ze služeb ANBU. On jako ANBU splnil své povinnosti na výbornou, nemám žádný důvod ho propustit, své povinnosti plní, nemá za sebou žádný prohřešek, další možností je, že toho nechá on sám."

Sen Sarutobi

Bol som ticho, Anbu bez tváre a bez názoru. Sledoval som šarvátku ktorá sa pomaly tvorila predo mnou, nie vďaka jej úsiliu zmeniť môj životný štýl, ale pravdou bolo že ja sám som si nevážil jej úsilia chrániť ma pred všetkým zlým a ponechať ma v svetle. Anbu, odvrátená strana dediny, avšak ja som bol trochu niečo viac. Bol som samotná ochranka Hokágeho, človek ktorý na príkaz za Assasina zomrie. Bol som viac vo svetle ako v tme, pretože som bol vedľa neho. Vedľa legendy. Vedľa človeka ktorý ma toho naučil naozaj veľa. Človek pri ktorom sa nebojím zomrieť a verím v jeho schopnosti legendy. Pretože hrdinov je málo a on bol jeden z mála, nikdy by nenechal čo i len jedného človeka jemu blízkeho, zomrieť. Bojoval by pre neho všetkým čo má, keby ho obrali o ruky kopal by, keby o nohy tak by hrýzol, a ak by mu tie zuby vyrazili tak by ich preklínal. Tak isto som to mienil urobiť ja, to preto som sa nebál smrti, takéto je puto Konožanov, najnezdolnejšej dediny vo svete Shinobi! „Hokáge~sama, dovoľte mi prehovoriť..“Požiadal som okamžite po Yuminej požiadavke o slovo od Assasina, hlavou som uklonil k zemi a naspäť sa narovnal vystupujúc z jej zovretia a sledujúc Hokágeho reakciu.

Vyposlechl jsem si prosbu Yume. Chápal jsem to, já bych možná nejednal jinak, ale jsou tady určitá pravidla, které musím respektovat.
"A co o tom říká Sen? Co si o tom sám myslíš, Sene?"

Sen Sarutobi

Mienil som konečne prehovoriť a tak sa aj stalo. Múdrosť mojich slov donútila stromy rozkvetnúť a vtákov spievať na zhrdzavetom zábradlí. Dokonca sa tu ukázal aj Bambi a jeho lesná partia ktorá nás s úškľabkom sledovala! „Anbu práca je vskutku temná. A človek pri tom stráca seba samého. Avšak je to práca ktorú nikomu neprajem a ktorú by nezvládol hocikto. Bojovať denne o svoj život, dokázať ho brať pre dobro dediny a bez ľútosti zabíjať aj bezbranných, práca akú nemôže zvládnuť ktokoľvek na koho sa ukáže. Poslednú dobu ale pracujem ako ochranka, mám menšie množstvo takýchto úloh napriek tomu sa skrývam za masku. Nepotrebujem slávu ani rešpekt, viem čo robím, a pre koho to robím. Ak nato sa niekto hodí, tak práve ja. Hokáge~sama, je mi česť slúžiť vám po boku, mnohému som sa naučil a verím že mnohému sa ešte dokážem pričuť..“ Tu som ale pohľad obrátil na svoju milovanú sestru, Bambi sa pri tomto chvate s krikom skotúľal zo schodov a veverici zabehol oriešok ktorý práve prehĺtala. „Nech už sa mi stane čokoľvek, vždy ostanem Senom, vždy keď zložím masku, prisahám, že sa svojej identity tak ľahko nevzdám.. Ale niečo si neodpustím! Hokáge! Kuchár v jedálni je isto nepriateľ! Podáva nam nechutné jednlá z ktorých je nám zle a tak sa ťažšie dokážeme sústrediť na misie..“ Pousmial som sa svojím typickým úsmevom ktorý ako Maito Gai hovoril, ver mi sakra! Nie som slabý a som dostatočne dospelný nato aby som to dokázal! Nie nadarmo mám Hokágeho pri sebe!

"Tak to teda máme, chceš být má ochranka, jestli jsem to teda pochopil správně," pokusil jsem se o úsměv a doufal, že už je to v pořádku.
Pohlédl jsem na Yume, jestli jí to stačí.