Hlavní brána Kirigakure
+64
Mikasa Aomine
Killunia
Michie Ai
Akemi Kagayaki
Atsuka
Sarada
Kisuke Uchiha
Tatsuya Kaguya
Tetsuya Kaguya
Mizuki Netsu
Natsuki Uzumaki
Airis Shiroyaki
Rokuro
Misha Haybushi
Seito Senju
Faito Dansaku
Tobias Ohara
Goku
Hakuei
Hana Ichiro
Takao Hanare
Hisa Kaguya
Kenji Uesugi
Reina Kana
Takeru Kana
Kuroashi Sanji
Rin Saito
Nizashi Shiroi
Hine Kureta
Kangae Mizutsuchi
Akuma Saito
Crystal Takaishi
Keigo Nakagami
Kiseki Mirakuru
Hyuuga Mikomi
Shiranui Heiwa
Kirin Yakushi
Civil
Kairi Utsushi
Sora no Sen
Yoko Terumi
Anbu
Rei Casius
Gats Terumi
Ruko Terumī
Takeshi Kenpachi
Naoki Utsushi
Kataro Terumi
Sadao
Junka
Totsuki
Kioshi Hoshigaki
Akio
Hirin
Akira Hitsumi
Shin
Hoozuki Meizu
Daisuke Utsushi
Bijuu
Shinobi
Yogi
Kashike
Yuuki Botan
Hitomi Yamada
68 posters
Naruto Stories: Go on - Revival :: RPG hra :: NS - Revival :: Herní místnosti :: Mizu Renmei :: Kirigakure
Strana 25 z 33
Strana 25 z 33 • 1 ... 14 ... 24, 25, 26 ... 29 ... 33
Hlavní brána Kirigakure
First topic message reminder :
Kirigakure je zahalená mlze, tudíž ani brána není vidět. Najít Kirigakure je celkem těžké a většina lidí, kteří zde zatím nebyli, bloudí. V blízkém okolí jsou však shinobi, kteří cestu do vesnice hlídají, takže Vám můžou pomoct.
U brány je několik ANBU, kteří hlídají všechny, kdo přichází i odchází. Po několika hodinách se stráž vystřídá. Dále se tu střídají dva Jounini, kteří zapíší každého, kdo z vesnice odchází a právě přichází dovnitř. Samotřejmě jsou tu i dva medici, kteří jsou připraveni na vše.
Ti, kteří přicházejí do vesnice potřebují nějaké povolení či prohlášení od svého Kage, proč do vesnice přicházejí. Nemají-li ho, pobýt ve vesnici můžou až na základě rozhodnutí Mizukage.
Ti, kteří z vesnice odcházejí, musí mít povolení od Mizukage, že můžou opustit vesnici. Povolení předloží u brány.
Brána vesnice se uzavírá přesně ve 21:00. Poté už nikdo neodejde z vesnice ani se nedostane dovnitř. Výjimky pouze v případě nouze (napadení, válka, na příkaz Kage/Kageho)
Kirigakure je zahalená mlze, tudíž ani brána není vidět. Najít Kirigakure je celkem těžké a většina lidí, kteří zde zatím nebyli, bloudí. V blízkém okolí jsou však shinobi, kteří cestu do vesnice hlídají, takže Vám můžou pomoct.
U brány je několik ANBU, kteří hlídají všechny, kdo přichází i odchází. Po několika hodinách se stráž vystřídá. Dále se tu střídají dva Jounini, kteří zapíší každého, kdo z vesnice odchází a právě přichází dovnitř. Samotřejmě jsou tu i dva medici, kteří jsou připraveni na vše.
Ti, kteří přicházejí do vesnice potřebují nějaké povolení či prohlášení od svého Kage, proč do vesnice přicházejí. Nemají-li ho, pobýt ve vesnici můžou až na základě rozhodnutí Mizukage.
Ti, kteří z vesnice odcházejí, musí mít povolení od Mizukage, že můžou opustit vesnici. Povolení předloží u brány.
Brána vesnice se uzavírá přesně ve 21:00. Poté už nikdo neodejde z vesnice ani se nedostane dovnitř. Výjimky pouze v případě nouze (napadení, válka, na příkaz Kage/Kageho)
Hitomi Yamada- Hachidaime Mizukage
- Počet příspěvků : 849
Registrován : 13. 07. 13
Age : 30
Location : Litvínov
Re: Hlavní brána Kirigakure
Takao svoju prácu odviedol perfektne. Stál a hľadel do očí svojho súpera, ktorý mu pred smrťou ukázal svoju pravú podobu, odhalil svoje srdce priamo pred ním. Nepociťoval žiadne emócie, napriek tomu udivene sledoval jeho chrbát, ako sa snaží vzdialiť od svojho súpera. Padol, jeho zranenia boli nespočetné a tak kritické, že ani vrchný medik, samotná Tsunade, by ho v túto chvíľu nedokázala zachrániť. A keby aj,bolo tu toľko mŕtvych a zranených, až vznikala naozaj enormne malá šanca že by sa zastavila priamo pri ňom. Ale takáto bola vojna. Ľudia umierali a obetuvávali všetko, v nezmyselných vojnách ktorý viedli ich nadriadený „coz reasons“. Bojisko bolo vždy vyplnené smrťou a zármutkom, a aj samotné nebo Kirigakure začalo plakať nad toľkými mŕtvolami. Až posledný krát padol Meizo k zemi, posledný krát upriamil pohľad k dedine a arogantne sa usmial, až posledný krát vydýchol a so zatvorenými očami, Takao sa pohol a sám prejavil česť svojmu súperovi.
„Hrdinstvo.. Pff, dostalo ťa do hrobu..“ Prehovoril potichu až šeptom a nadýchol sa. Pomaly začal kráčať k jeho nehybnému telu, neočakávajúc že by mu ešte niečo dokázal urobiť. Musel okamžite konať rýchlo, vytrhnúť srdce kým ešte bilo z posledných síl. Mohol si to vážiť, srdcia si Takao bral iba naozaj od skúsených a schopných Shinobi, ktorý proste zato stáli, aby niesol ich element v tele. Meizove srdce si totiž nebral pretože mu chýbalo, našiel by si rýchlo iné. Bral si ho, pretože dokázal držať chvíľu s ním krok a ešte ho o srdce obrať, ale najviac ho prekvapil a dostal úsmev pri konci. To že Takao možno vyhral súboj, avšak len po bojovej stránke. Preto podišiel k jeho telu, pokľakol a ruku priložil na miesto, kde bolo srdce. Keď posledný krát udrel, Takao kontroloval svoj smrtiaci ťah, aby nepoškodil ani v najmenšom srdce, srdce ktoré teraz držal v rukách, bijúce srdce Meiza Hoozukiho. „Si hlupák..“ Nepovedal to však s odporom, ale tým istým prekvapením, aké preukázal pri jeho úsmeve. Kirigakure sa dneska rozlúčila s mnohámi bezmennými občanmi, a medzi jedným z nich bude aj Meizo, ten, ktorý sa obetoval, aby zachránil malé deti. Nikto si nebude pamätať jeho dôvody, to že sem prišiel sebecky umrieť, každý si ho bude pamätať ako hrdinu z Kiri. Ľudia o ňom budú rozprávať príbehy, napíšu jeho meno na nejakú desku a povedia. „To je on.. Berme si z neho príklad“. Takáto bude smrť Meiza Hoozukiho, za predpokladu že nájdu vôbec niekoho, kto im tento príbeh vyrozpráva. Oči Takaa Hanareho sa upriamili k východu, presne po trajektórii, kde sa nachádzali spomínané deti. Avšak na ne nehľadel.
Trvalo hodnú chvíľu než ticho začalo dávať čudný pocit. Človek by až povedal, že žiadna vojna nie je, keď bojisko kde doteraz stáli, nevydalo žiaden zvuk. A obe deti pohliadli do tváre smrti. Z hmly, ktorá pomaly bola zmývaná dažďom vystúpila postava. Vysoká, pevná, v bielom a nepoškodenom plášti, bez výrazu v tvári. Znova plný síl, Takao vliekol mŕtve telo Meiza priamo k nim, a keď sa dostal do ich tesnej blízkosti, telo pred Tobiasa a Akumu pohodil, ako vrece zemiakov. Stál a hľadel na nich, a oni mohli pohliadnuť do nevraživej tváre, ktorá ich mohla kedykoľvek zabiť.
„Umrel kvôli vám..“ Prehovoril, avšak namiesto toho aby ich dorazil, sa len pohol vpred. Už nemalo zmysel ostávať natomto mieste a zabíjať. Aj keď mal rád zabíjanie, miloval boj a výzvy, a rád cítil smrť na jazyku, tu by nič také nenašiel, možno tak skazenú reputáciu že začal zabíjať malé deti. A čo, možno jedného dňa sa jeden z nich osmelý aby mu vzal život. Hodením tela pred nich, im dokázal len jedno. Svet Shinobi je zlý, čierny a plný smrti, sklamania, zármutku, stratených snov a zničených srdcí. A Takao bol nositeľom tejto hrôzy tiež. Možno tak v Tobiasovi videl svoju jazdu preč, nechal ho žiť, aby zosilnel a jedného dňa možno bude práve Tobias jeden z tých, ktorý Takaovi doprajú posledný a epický súboj, po ktorom to všetko skončí. Možno práve preto, sa pozrel na Akumu a sledoval jeho poškodenia. Ako sám opísal, takéto poškodenie ho pripraví o veľa. Podľa všetkého už nebude môcť byť ani Shinobim, kto vie. A možno z toho tiež vyviazne, o čom ale Takao pochyboval. Toľko mŕtvych a zranených, malá šanca že ho stihnú vyliečiť. To však už neriešil. Otočil sa im chrbtom a vydal sa pomalým krokom preč, akoby sa tu nič nedialo a on bol len nejaký náhodný pocestný.
„Vážte si toho..“ Prehovoril nakoniec, kto vie načo narážal. Či na Meizovu hrdinskú obetu, alebo na spásu ktorú im poskytol Takao. Jedno bolo isté, chrbát sa stratil v ďalekej hmle a kroky po chvíli utíchli. A Kirigakure stratila spod dohľadu svojho súpera. A ešte raz zafúkal vietor, ktorý odvial Meizov plášť a odhalil jeho smejúcu sa tvár.
~Presun~
„Hrdinstvo.. Pff, dostalo ťa do hrobu..“ Prehovoril potichu až šeptom a nadýchol sa. Pomaly začal kráčať k jeho nehybnému telu, neočakávajúc že by mu ešte niečo dokázal urobiť. Musel okamžite konať rýchlo, vytrhnúť srdce kým ešte bilo z posledných síl. Mohol si to vážiť, srdcia si Takao bral iba naozaj od skúsených a schopných Shinobi, ktorý proste zato stáli, aby niesol ich element v tele. Meizove srdce si totiž nebral pretože mu chýbalo, našiel by si rýchlo iné. Bral si ho, pretože dokázal držať chvíľu s ním krok a ešte ho o srdce obrať, ale najviac ho prekvapil a dostal úsmev pri konci. To že Takao možno vyhral súboj, avšak len po bojovej stránke. Preto podišiel k jeho telu, pokľakol a ruku priložil na miesto, kde bolo srdce. Keď posledný krát udrel, Takao kontroloval svoj smrtiaci ťah, aby nepoškodil ani v najmenšom srdce, srdce ktoré teraz držal v rukách, bijúce srdce Meiza Hoozukiho. „Si hlupák..“ Nepovedal to však s odporom, ale tým istým prekvapením, aké preukázal pri jeho úsmeve. Kirigakure sa dneska rozlúčila s mnohámi bezmennými občanmi, a medzi jedným z nich bude aj Meizo, ten, ktorý sa obetoval, aby zachránil malé deti. Nikto si nebude pamätať jeho dôvody, to že sem prišiel sebecky umrieť, každý si ho bude pamätať ako hrdinu z Kiri. Ľudia o ňom budú rozprávať príbehy, napíšu jeho meno na nejakú desku a povedia. „To je on.. Berme si z neho príklad“. Takáto bude smrť Meiza Hoozukiho, za predpokladu že nájdu vôbec niekoho, kto im tento príbeh vyrozpráva. Oči Takaa Hanareho sa upriamili k východu, presne po trajektórii, kde sa nachádzali spomínané deti. Avšak na ne nehľadel.
Trvalo hodnú chvíľu než ticho začalo dávať čudný pocit. Človek by až povedal, že žiadna vojna nie je, keď bojisko kde doteraz stáli, nevydalo žiaden zvuk. A obe deti pohliadli do tváre smrti. Z hmly, ktorá pomaly bola zmývaná dažďom vystúpila postava. Vysoká, pevná, v bielom a nepoškodenom plášti, bez výrazu v tvári. Znova plný síl, Takao vliekol mŕtve telo Meiza priamo k nim, a keď sa dostal do ich tesnej blízkosti, telo pred Tobiasa a Akumu pohodil, ako vrece zemiakov. Stál a hľadel na nich, a oni mohli pohliadnuť do nevraživej tváre, ktorá ich mohla kedykoľvek zabiť.
„Umrel kvôli vám..“ Prehovoril, avšak namiesto toho aby ich dorazil, sa len pohol vpred. Už nemalo zmysel ostávať natomto mieste a zabíjať. Aj keď mal rád zabíjanie, miloval boj a výzvy, a rád cítil smrť na jazyku, tu by nič také nenašiel, možno tak skazenú reputáciu že začal zabíjať malé deti. A čo, možno jedného dňa sa jeden z nich osmelý aby mu vzal život. Hodením tela pred nich, im dokázal len jedno. Svet Shinobi je zlý, čierny a plný smrti, sklamania, zármutku, stratených snov a zničených srdcí. A Takao bol nositeľom tejto hrôzy tiež. Možno tak v Tobiasovi videl svoju jazdu preč, nechal ho žiť, aby zosilnel a jedného dňa možno bude práve Tobias jeden z tých, ktorý Takaovi doprajú posledný a epický súboj, po ktorom to všetko skončí. Možno práve preto, sa pozrel na Akumu a sledoval jeho poškodenia. Ako sám opísal, takéto poškodenie ho pripraví o veľa. Podľa všetkého už nebude môcť byť ani Shinobim, kto vie. A možno z toho tiež vyviazne, o čom ale Takao pochyboval. Toľko mŕtvych a zranených, malá šanca že ho stihnú vyliečiť. To však už neriešil. Otočil sa im chrbtom a vydal sa pomalým krokom preč, akoby sa tu nič nedialo a on bol len nejaký náhodný pocestný.
„Vážte si toho..“ Prehovoril nakoniec, kto vie načo narážal. Či na Meizovu hrdinskú obetu, alebo na spásu ktorú im poskytol Takao. Jedno bolo isté, chrbát sa stratil v ďalekej hmle a kroky po chvíli utíchli. A Kirigakure stratila spod dohľadu svojho súpera. A ešte raz zafúkal vietor, ktorý odvial Meizov plášť a odhalil jeho smejúcu sa tvár.
~Presun~
Takao Hanare- Nukenin (S-rank)
- Počet příspěvků : 98
Registrován : 21. 08. 13
Re: Hlavní brána Kirigakure
Tak a už to začalo. Když jsem se teď na ně mohl dívat, cítil jsem, jak se do mého těla vlévá adrenalin. Na ty poznámky na moji osobu jsem jim neodpovídal a raději se soustředil na souboj.
Byl jsem od nich docela dost vzdálen, takže když na mě mířil ten plynový drak, tak jsem měl dostatek času promyslet, co udělám. Vytáhl jsem tedy kouřovou bombu a hodil ji pod sebe, abych odpoutal trochu pozornost. Dále jsem vytáhl Hiraishin no Kunaie. Měl jsem jich u sebe dost, takže jsem jimi zatím mohl plýtvat. Dva jsem hodil přímo na ně, nebo alespoň jejich směrem, protože jsem stál v kouři, ale jejich pozici jsem si pamatoval. To mělo ale jen odpoutat pozornost od dalších kroků. Další kunai jsem vyhodil do vzduchu a jeden do strany. Doufal jsem, že toho, co letí do vzduchu si nevšimnou. Proběhl to docela rychle, ale drak se stále blížil, takže jsem musel postupovat dále.
Zmizel jsem a najednou se objevil ve vzduchu u svého kunaie a skládal pečetě. Suiton: Bakusui Shouha. Voda se řítila přímo na ně a tím, že jsem ji poslal ze vzduchu, tak nabírala i docela velkou rychlost. Každopádně jsem byl i zvědavý, co to udělá s tím plynovým drakem.
Byl jsem od nich docela dost vzdálen, takže když na mě mířil ten plynový drak, tak jsem měl dostatek času promyslet, co udělám. Vytáhl jsem tedy kouřovou bombu a hodil ji pod sebe, abych odpoutal trochu pozornost. Dále jsem vytáhl Hiraishin no Kunaie. Měl jsem jich u sebe dost, takže jsem jimi zatím mohl plýtvat. Dva jsem hodil přímo na ně, nebo alespoň jejich směrem, protože jsem stál v kouři, ale jejich pozici jsem si pamatoval. To mělo ale jen odpoutat pozornost od dalších kroků. Další kunai jsem vyhodil do vzduchu a jeden do strany. Doufal jsem, že toho, co letí do vzduchu si nevšimnou. Proběhl to docela rychle, ale drak se stále blížil, takže jsem musel postupovat dále.
Zmizel jsem a najednou se objevil ve vzduchu u svého kunaie a skládal pečetě. Suiton: Bakusui Shouha. Voda se řítila přímo na ně a tím, že jsem ji poslal ze vzduchu, tak nabírala i docela velkou rychlost. Každopádně jsem byl i zvědavý, co to udělá s tím plynovým drakem.
Seito Senju- Jounin
- Počet příspěvků : 770
Registrován : 14. 07. 13
Re: Hlavní brána Kirigakure
Seitov počiatočný útok nebol po ofenzívnej stránke efektívny. Niet divu, že kunaie, ktoré na svojich nepriateľov hodil, sa ani zďaleka nedostali dostatočne blízko k cieli na to, aby sa dali nejakým spôsobom využiť. Vďačiť za to mohol predovšetkým onému mužovi s jazvou na tvári, ktorý ich prostredníctvom vlastných zbraní zo zvitkov bez akýchkoľvek väčších problémov chytro odrazil.
Nepodceňuj nás. Nie som síce zbehlý v ninjutsu, ale ako náhle príde na boj so zbraňami, nepoznám nikoho, kto by ma prekonal. Nedopustím, aby sa k nám dostal čo i len jeden jediný kunai.
Navzdory tomu mal ale Seito možnosť zaznamenať obrovský úspech. Zbehlo sa to presne tak, ako si to predstavoval. Tým, že sa muž v maske sústredil na svojho draka, pričom jeho spoločník na kunaie, ktoré sa rútili ich smerom, prehliadli, že sa medzitým konožan stačil opäť dostať do vzduchu. Svoju biednu situáciu si ráčili uvedomiť až v čase jeho vytvárania vodnej vlny. Nezostávalo im bohužiaľ veľa možností na záchranu.
"Nieeee! Môj dráčik!" zvolala osoba s plynovou maskou, reagujúc na skutočnosť, že sa jej technika vo vodnom prostredí rozpustila a stala sa tak neovládateľnou. Než sa ale stačil spamätať, popadol ho jeho kolega a spoločne s ním sa svojou maximálnou rýchlosťou vrhol do kaňonu, ktorý ešte na začiatku stvorila Hokori Kazue. Keďže bol pomerne úzky a pozostával z mnohých skál, ich šance na manévrovanie a prežitie vodných útokov tam boli podstatne vyššie. Otázka je, či sa ich aj sám Seito rozhodol prenasledovať do kaňonu.
Niet najmenších pochýb o tom, že Hana čelila podstatne nebezpečnejšej protivníčke. Nielenže sama bola na A-rankovej úrovni, pod vplyvom techniky ju nie je preháňaním označiť i za S-rank. Nech už preto bola schopná čohokoľvek, hokage sa určite mala na čo tešiť. Ako náhle ju Hana prestala nasledovať ešte vyššie do vzduchu, Kohana tak isto stratila záujem pokračovať v lete a s veľkými, polomŕtvymi očami neprirodzene modrej farby pohliadla dole na svoju vytrvalú a rýchlu papierovú nepriateľku.
"To je všetko? Vyššie už nepôjdete?" vydala zo seba jemným a krehkým hláskom s nečakane veľkou dávkou slušnosti.
"To je obrovská škoda. Vždy som rozmýšľala nad tým, aké to asi je preraziť kuklou, roztvoriť krídla a vzniesť sa vysoko, vysoko do vzduchu, ďaleko od pozemských starostí. Náš svet je krutý. Preplávať životom zakalenými vodami prináša veľa bolesti a málo hodnotného šťastia, preto som vždycky rozmýšľala... keby mi jedného dňa narástli krídla a ja by som vyletela vysoko do vzduchu, možno by som aspoň na chvíľu stratila prehľad o svojej strastiplnej ceste... a všetky obrovské prekážky by sa z nadobudnutej výšky zdali byť tak malé a bezvýznamné... ale takto to žiaľ nefunguje. Je jedno, ako vysoko vyletím... váha na mojich pleciach ma čoskoro stiahne naspäť dole," prehovorilo dievča metaforicky, až sa zdalo, že rozpráva výhradne v hádankách.
"Odpusťte mi to, hokage-dono. Necítim k vám žiadnu nenávisť, ale aj keby som sa vás rozhodla ignorovať, nedovolili by ste mi pomôcť mojim priateľom. Nezazlievajte mi to, ale stojíte v mojej krutej ceste. Nemôžem si s vami dovoliť strácať svoj drahocenný čas. Nezostáva mi nič iné, ako sa vrátiť zasa na zem," dodala na záver, vytvorila pečate a z jej krídel sa vyrútili ohromné lúče chakry, prenasledujúc Hanu bez ohľadu na to, čo sa pokúsi urobiť. Sila každého z nich bola porovnateľná s A-rankovou technikou, ktorá dokázala nenávratne roztrhať aj jej papierovú podobu. Brať ich na ľahkú váhu by hokage stálo život.
Hakuei- Non-Player Characters
- Počet příspěvků : 276
Registrován : 29. 08. 13
Re: Hlavní brána Kirigakure
Nikdy som nebola príliš zhovorčivá, preto som ju len počúvala a neprerušovala. Tá slušnosť, s akou so mnou hovorila, ma vážne prekvapila. Vždy, keď som bojovala s nejakým nepriateľom, zvykol byť ku mne taký hrubý a drzý. Ona však bola iná a tak povediac vychovaná.
Pochopila som ju, umožňovala mi to moja schopnosť empatie, avšak musela som ju zastaviť, nech sa deje čokoľvek. Či však toho budem schopná, je otázne. To isté platí o vás, avšak nemôžem vám dovoliť pokračovať v ceste. Je mojou povinnosťou zastaviť vás. Boj sa mohol začať.
Dievčina vyslala proti mne nejaké chakrové lúče. Už len na prvý pohľad mi bolo jasné, že sa nimi nesmiem nechať zasiahnuť, inak by mi mohol byť ámen. Okamžite som stiahla krídla k telu, čím som spôsobila to, že som začala padať k zemi na pár sekúnd, následne som ich mierne roztvorila, aby som sa udržala vo vzduchu a narovnala sa. Hneď na to som sa rozpadla na obrovské množstvo papierikov, z ktorých vzišli tri Hany, čiže bolo jasné, že som využila techniku klonovania. Ktorá z nich som bola ale ja, to jej nemohlo byť jasné, pretože neoplývala Sharinganom a ak sa i stalo, že bola senzibil, nemohla to zistiť ani tak.
Dve z troch sa odpojili od tej jednej a zamierili priamo k dievčine, jedna z jednej strany, druhá z druhej. Logicky teda z toho vzišlo, že tá tretia je originál. Či to tak vážne bolo, kto vie. Dôležité bolo poznamenať to, že tu hlavne šlo o to, aby sa lúče rozdelili a aby tá dievčina nevedela, proti komu presne ich má namieriť, a vlastne i o to, aby som si ju preskúšala. Dôležité bolo zistiť, ako s tou svojou chakrou dokáže manipulovať a aké techniky vlastne používa.
A čo robila tá tretia? Jednoducho pokračovala v lete a i naďalej kľúčkovala, aby sa lúčom vyhla.
Pochopila som ju, umožňovala mi to moja schopnosť empatie, avšak musela som ju zastaviť, nech sa deje čokoľvek. Či však toho budem schopná, je otázne. To isté platí o vás, avšak nemôžem vám dovoliť pokračovať v ceste. Je mojou povinnosťou zastaviť vás. Boj sa mohol začať.
Dievčina vyslala proti mne nejaké chakrové lúče. Už len na prvý pohľad mi bolo jasné, že sa nimi nesmiem nechať zasiahnuť, inak by mi mohol byť ámen. Okamžite som stiahla krídla k telu, čím som spôsobila to, že som začala padať k zemi na pár sekúnd, následne som ich mierne roztvorila, aby som sa udržala vo vzduchu a narovnala sa. Hneď na to som sa rozpadla na obrovské množstvo papierikov, z ktorých vzišli tri Hany, čiže bolo jasné, že som využila techniku klonovania. Ktorá z nich som bola ale ja, to jej nemohlo byť jasné, pretože neoplývala Sharinganom a ak sa i stalo, že bola senzibil, nemohla to zistiť ani tak.
Dve z troch sa odpojili od tej jednej a zamierili priamo k dievčine, jedna z jednej strany, druhá z druhej. Logicky teda z toho vzišlo, že tá tretia je originál. Či to tak vážne bolo, kto vie. Dôležité bolo poznamenať to, že tu hlavne šlo o to, aby sa lúče rozdelili a aby tá dievčina nevedela, proti komu presne ich má namieriť, a vlastne i o to, aby som si ju preskúšala. Dôležité bolo zistiť, ako s tou svojou chakrou dokáže manipulovať a aké techniky vlastne používa.
A čo robila tá tretia? Jednoducho pokračovala v lete a i naďalej kľúčkovala, aby sa lúčom vyhla.
Hana Ichiro- Kyuudaime Hokage
- Počet příspěvků : 475
Registrován : 31. 07. 13
Re: Hlavní brána Kirigakure
Stále jsem nějak zlehka opečovával popáleniny devítky. Když tedy už sem ošetřil ty nejhorší místa popálenin vzal jsem ho do náruče a chtěl jít směrem k vesnici.
V ten moment k nám kráčel nepřítel ze začátku, proti kterému nastoupil náš jounin. Jenže teď již bylo po bitvě. Soupeř doslova za sebou táhl tělo jounina jak "kus hadru". Poté nám ho hodil do cesty. Na jeho tváři byl vidět úsměv. Takto umírají hrdinové. "Zaplatil za nás dva životem a není jisté zda to devítka vůbec přežije. Tenhle shinobi zabíjí pro zábavu." Řekl jsem uvnitř v mé hlavě. Poté pronesl řeč o tom jak svět je zlý a nevypočitatelný. To mi v tuhle chvíli již bylo jedno. Následně se otočil a bez jakéhokoliv zájmu zmizel v mlze. Neměl tedy žádný problém s vesnicí, dělal to pro vlastní potěchu.
Uvnitř mě pulsovaly všelijaké pocity, ale věděl jsem, že prioritou je dostat včas devítku do vesnice. Musel jsem jít docela pomalu abych mu nezpůsobil smrtící šok. Výhodou bylo docela chladné počasí, které nám přálo na cestu. Trochu to pomáhalo při těch popáleninách. Stále jsem musel dávat pozor aby nespadl do komatu, proto jsem vždy navázal nějakou otázku aby mi musel odpovědět.
"Už jsme na cestě, ještě chvíli vydrž." Stále jsem mu říkal nadějným hlasem. "V tom svitku bude stát nějaká prosba, nebudu ho číst. Jen mi zkus něco říci o tom tvém příteli Kangeem ? Kde ho najdu nebo podle čeho mám vyhledat ?" Zeptal jsem se informativně.
//přesun
V ten moment k nám kráčel nepřítel ze začátku, proti kterému nastoupil náš jounin. Jenže teď již bylo po bitvě. Soupeř doslova za sebou táhl tělo jounina jak "kus hadru". Poté nám ho hodil do cesty. Na jeho tváři byl vidět úsměv. Takto umírají hrdinové. "Zaplatil za nás dva životem a není jisté zda to devítka vůbec přežije. Tenhle shinobi zabíjí pro zábavu." Řekl jsem uvnitř v mé hlavě. Poté pronesl řeč o tom jak svět je zlý a nevypočitatelný. To mi v tuhle chvíli již bylo jedno. Následně se otočil a bez jakéhokoliv zájmu zmizel v mlze. Neměl tedy žádný problém s vesnicí, dělal to pro vlastní potěchu.
Uvnitř mě pulsovaly všelijaké pocity, ale věděl jsem, že prioritou je dostat včas devítku do vesnice. Musel jsem jít docela pomalu abych mu nezpůsobil smrtící šok. Výhodou bylo docela chladné počasí, které nám přálo na cestu. Trochu to pomáhalo při těch popáleninách. Stále jsem musel dávat pozor aby nespadl do komatu, proto jsem vždy navázal nějakou otázku aby mi musel odpovědět.
"Už jsme na cestě, ještě chvíli vydrž." Stále jsem mu říkal nadějným hlasem. "V tom svitku bude stát nějaká prosba, nebudu ho číst. Jen mi zkus něco říci o tom tvém příteli Kangeem ? Kde ho najdu nebo podle čeho mám vyhledat ?" Zeptal jsem se informativně.
//přesun
Tobias Ohara- Genin
- Počet příspěvků : 33
Registrován : 21. 12. 14
Re: Hlavní brána Kirigakure
Technika mi vyšla a tím pádem se rozpustil i ten jeho drak. Kdyby to náhodou použil znovu, tak vím, jak se proti tomu bránit. Z útoku jsem taky poznal, že muž s jizvou na tváři je dobrý v ovládání zbraní a jeho rychlost taky stojí za zmínku.
Vodě se vyhnuli právě díky jeho rychlosti a zmizeli v kaňonu. Já mezitím přistál na zemi a díval se na prostory, do kterých unikli. Nemohl jsem tam jít přímo. Techniky by mi tam byly k ničemu a v tak úzkých prostorech by mě dva přemohli. Vytvořil jsem tedy tři vodní klony a na každého z nich jsem umístil svou značku. Všichni tři se pak rozběhli do kaňonu a snažili se vystopovat nepřítele.
Já zatím stál venku a dával si pozor, aby se náhodou zase odněkud nevynořili. Podíval jsem se po bojišti, abych získal přehled o tom, kde všude už jsou moje kuanie. Měl jsem je teď docela pěkně strategicky rozmístěné. To mi dávalo značnou výhodu v boji. Stihl jsem se taky podívat na nebe a uviděl Hanu i s tou dívkou. Byly už docela vysoko. Snad se jí nic nestane.
Vodě se vyhnuli právě díky jeho rychlosti a zmizeli v kaňonu. Já mezitím přistál na zemi a díval se na prostory, do kterých unikli. Nemohl jsem tam jít přímo. Techniky by mi tam byly k ničemu a v tak úzkých prostorech by mě dva přemohli. Vytvořil jsem tedy tři vodní klony a na každého z nich jsem umístil svou značku. Všichni tři se pak rozběhli do kaňonu a snažili se vystopovat nepřítele.
Já zatím stál venku a dával si pozor, aby se náhodou zase odněkud nevynořili. Podíval jsem se po bojišti, abych získal přehled o tom, kde všude už jsou moje kuanie. Měl jsem je teď docela pěkně strategicky rozmístěné. To mi dávalo značnou výhodu v boji. Stihl jsem se taky podívat na nebe a uviděl Hanu i s tou dívkou. Byly už docela vysoko. Snad se jí nic nestane.
Seito Senju- Jounin
- Počet příspěvků : 770
Registrován : 14. 07. 13
Re: Hlavní brána Kirigakure
Ihneď potom, ako sa Hana rozdelila na papieriky a zasa scelila v trojnásobne väčšom počte, sa udialo presne to, s čím s najvyššou pravdepodobnosťou i sama počítala. Kohana naozaj rozdelila svoje chakrové lúče na viac malých, následkom čoho bola schopná udržať krok so všetkými naraz. Znamená to teda, že sa sila techniky zmenšila? Nie tak úplne. Zmenšil sa iba objem jednotlivých striel, ale ich sila zostala bezpochyby rovnaká. To v praxi znamená, že by pri priamom zásahu stále bez akýchkoľvek väčších problémov dokázali vyrobiť v Haninom tele dieru s fatálnymi následkami.
Tri menšie chakrové lúče naďalej prenasledovali Hanu, ktorá si ako jediná udržiavala čo najväčšiu vzdialenosť a pokračovala v kľučkovaní. Šesť zvyšných sa zameralo na tie, ktoré zdá sa predstavovali jej klony. Ich zvláštnosťou ale bolo, že čím bližšie sa pri Kohane nachádzali, tým rýchlejšie sa zdali byť. Snaha zo strany jej klonov dostať sa k okrídlenej dievčine teda nedopadla práve najlepšie, keďže sa svojim priblížením stali podstatne jednoduchším terčom. Za predpokladu, že sa teda naozaj dostali až k nej, zaručene dostali zásah. Predsa len boli na každú Hanu až tri a ich rýchlosť exponenciálne rástla. V tom čase už hokage muselo byť nad slnko jasnejšie, že čelí veľmi neobyčajnej a výnimočnej technike, ktorú nebude jednoduché poraziť.
Dvaja B-rankoví shinobi medzitým robili všetko preto, aby sa vyhli zúrivým vodným vlnám ešte z predchádzajúcej Seitovej techniky. Predsa len by pre nich nebolo vôbec príjemné, keby s nimi prudko narazili o bralá. Našťastie sa do kaňonu nestačilo dostať veľa vody, preto to pre nich nebolo ani zďaleka tak problematické.
"Čo si myslíš, že robíš?! Už ma môžeš pustiť!" zvolal muž s plynovou maskou, následkom čoho bolo jeho prianie vyslyšané.
"Nie je za čo, poďakuješ mi neskôr," dodala oslovená osoba s jazvou na tvári sarkasticky a pripravovala sa na ďalšie útoky.
"Tak sa zdá, že sme dostatočne ďaleko od jeho kunaiov. Ak už nič iné, tak by sme podľa všetkého mali byť v bezpečí pred Hiraishinom," poznamenal následne, zatiaľčo v rukách zvieral ďalšie zvitky, schopné kedykoľvek vyvolať zbrane.
"To je možné, ale ten jeho suiton... nerád to priznávam, ale moje útočné dymové techniky sú slabé proti vodným ninjutsu. Ten konožan je v nich však očividne veľmi dobrý. Tak sa zdá, že budem musieť prejsť do defenzívy," objasnil mu svoj postoj a vytvoril pečate. Celú oblasť v kaňone tak úmyselne zakryl svojou ďalšou špecialitou, známou ako Messhū Enrō.
"Čo to vyvádzaš, chceš ma snáď udusiť?!" protestoval jeho spoločník, ale zbytočne.
"Tento plyn nezdieľa vlastnosti s bežným dymom. Neublíži ti, ale zakryje známky našej prítomnosti. Pre niekoho, kto naň nie je zvyknutý, sa tu bude veľmi ťažko orientovať. Je mi jasné, že to platí aj pre teba, ale nemaj obavy. Nechaj to na mňa."
Našťastie pre Seitove klony sa im podarilo lokalizovať členov Hakuei ešte predtým, než sa neznámy plyn rozšíril po celom kaňone. Dočkali sa však ihneď patričnej odpovede zo strany maskovaného ninju.
"Tajū Kemuri Bunshin," vyslovil názov svojej špecifickej techniky, následkom čoho všade navôkol z tajomného dymu začali vznikať klony. Bolo ich však podstatne viac ako tých Seitových. Dokážu sa s nimi navzdory výraznej početnej prevahe a nie veľmi vhodnému terénu vysporiadať? B-rankové duo sa nemienilo nechať len tak jednoducho poraziť.
Hakuei- Non-Player Characters
- Počet příspěvků : 276
Registrován : 29. 08. 13
Re: Hlavní brána Kirigakure
Akuma Saito
Když už je bolest tak neúnosná, jako to bylo v mém případě, většinou ji nestíháte na všech místech pociťovat. Byl jsem bolestmi na mnoha místech zkrátka přetížen. Když se mě však dotkl Tobias mokrou látkou, cítil jsem to více než bolest z ostatních ran včetně na obličeji.
"Kašli na mě a běž blázne... Tohle je můj osud..." Řeknu si v hlavě, protože nyní už se na slova doopravdy nezmůžu. Aspoň jsem mohl poslouchat, což se mi teď vskutku hodilo, když se rádoby bojovník přišel podívat na to, co ušteřil. Otočil jsem jeho směrem s obtížemi hlavou, když v tom vedle mě dopadlo těla toho Jounina, co se pro nás obětoval. Možná to byla náhoda, možná ne, ale jak jeho tělo dopadlo na zem, jeho obličej se otočil směrem k tomu mému. S Meizem jsem si hleděl do tváře a jednu věc jsme spolu nyní sdíleli, oční kontakt. Při navazování vztahu důležitý, avšak ne když je partner mrtvý.
Nevypadal nijak smutně, spíš uspokojeně. Asi udělal co chtěl a musel. Možná to bral jako vykoupení, možná chtěl ještě naposledy něco dokázat, než zemře. Bůh ví, ale pochybuji, že sem šel jenom kvůli nám, když to ani samotný Mizukage nemínil podstoupit. Pokud to však bylo kvůli nám, pak je to člověk s obrovským srdcem, který by si místo Mizukageho 100% zasloužil. Položil život za budoucí generaci a toho je třeba si opravdu vážit. Svým posledním rozhodnutím navíc zapříčinil ještě jedno, jiskra jeho života přešla na nás, na Mě a nejspíše i na Tobiase. Sice jsem tohoto muže osobně neznal, ale budu uznávat hodnoty, kvůli kterým podle mě bojoval, i kdyby to nebyli pravé důvody, proč vlastně bojoval.
"Stále jsem tvým dlužníkem, neznámí Shinobi.." Řekl jsem si v duchu, zatímco Takao odcházel a padl jsem do mdlob. Zda-li se z nich probudím, to zjistíme v nemocnici. Tobias mě vzal a vzdalovali se od HRDINY z Kirigakure...
//Přesun
Akuma Saito- Buntaichō
- Počet příspěvků : 390
Registrován : 09. 07. 14
Re: Hlavní brána Kirigakure
Nemohla som si nevšimnúť tú rýchlosť tej technike. Znamenalo to teda, že čím ďalej sa od nachádzam, tým pomalšia jej technika je? Toto zistenie mi ale bolo na prd, pretože z takej veľkej diaľky som na ňu zase útočiť nemohla, hlavne keď by som aj tak bola tým prenasledovaná, hoc by som mala náskok.
Potrebovala som sa toho zbaviť. Ale ako? Stála som proti niekomu, o kom som vedela len žalostne málo. Hlavne teda o takejto schopnosti. Za svoj život som síce prečítala veľa kníh, ale o tomto som sa vážne nikde nedočítala. Aspoň myslím.
Naštvalo ma, že sa tie lúče rozdelili na niekoľko ďalších, rovnako ako ja predtým. A štvalo ma to, že čím som bližšie pri nej, tak ich rýchlosť rastie. Niečo ma ale napadlo.
Obe klony, ktoré leteli k dievčaťu, sa rozpadli na drobné papiere, u ktorých bola malá šanca, že budú zasiahnuté, hlavne keď sa k dievčaťu približovali, nie v skupinke, ale rozhádzané všade okolo nej. Výbušné lístky, ktoré som tam primiešala, sa nachádzali za jej chrbtom, tak, aby ich nevidela. Akonáhle sa k nej čo i len priblížili, i keď je možné, že nie v plnom počte, okamžite začali vybuchovať. Pochybovala som, že to bude pôsobiť, ale nejak som ju musela donútiť tú techniku zastaviť. Inak som bojovať jednoducho nemohla.
Medzitým som sa ja od nej trochu vzdialila (teda aspoň to tak vyzeralo, že to je originál), nech mám od tých lúčov trochu pokoj a stíham im ujsť.
Potrebovala som sa toho zbaviť. Ale ako? Stála som proti niekomu, o kom som vedela len žalostne málo. Hlavne teda o takejto schopnosti. Za svoj život som síce prečítala veľa kníh, ale o tomto som sa vážne nikde nedočítala. Aspoň myslím.
Naštvalo ma, že sa tie lúče rozdelili na niekoľko ďalších, rovnako ako ja predtým. A štvalo ma to, že čím som bližšie pri nej, tak ich rýchlosť rastie. Niečo ma ale napadlo.
Obe klony, ktoré leteli k dievčaťu, sa rozpadli na drobné papiere, u ktorých bola malá šanca, že budú zasiahnuté, hlavne keď sa k dievčaťu približovali, nie v skupinke, ale rozhádzané všade okolo nej. Výbušné lístky, ktoré som tam primiešala, sa nachádzali za jej chrbtom, tak, aby ich nevidela. Akonáhle sa k nej čo i len priblížili, i keď je možné, že nie v plnom počte, okamžite začali vybuchovať. Pochybovala som, že to bude pôsobiť, ale nejak som ju musela donútiť tú techniku zastaviť. Inak som bojovať jednoducho nemohla.
Medzitým som sa ja od nej trochu vzdialila (teda aspoň to tak vyzeralo, že to je originál), nech mám od tých lúčov trochu pokoj a stíham im ujsť.
Hana Ichiro- Kyuudaime Hokage
- Počet příspěvků : 475
Registrován : 31. 07. 13
Re: Hlavní brána Kirigakure
Klony je stihli vystopovat, ale pak se najednou začal kolem nich tvořit hustý dým. To však nebylo všechno. Z dýmu se postupně tvořily klony a ti útočili na moje klony. Všichni tři moji vytáhli Hiraishin no kunaie a začali se bránit. Byl to však krátký souboj, protože proti takové přesile toho moc nadělat nemohli. Jedno se jim však podařilo. Při souboji totiž jeden z mých klonů vyhodil kunai nahoru, který vyletěl hodně vysoko a tím mi upřesnil jejich pozici. Kdo měl bystré oko, tak si toho mohl všimnout. Nic dalšího klony už nestihli a postupně při boji zmizeli.
Když klony zmizely, získal jsem jejich informace a podíval se opět k nebi. Kunai jsem zahlédl a věděl jsem, co teď můžu udělat. Kousl jsem se do prstu a zároveň se přemístil do vzduchu, kde už jsem skládal pečetě. Kuchiyose no jutsu. Trvalo to jen vteřinu a já už stál na zádech Akia a společně jsme mířili ke kaňonu. ,,Zasyp je kamením." Akio pochopil, co mám na mysli a letěl blíže. Když byl skoro u kaňonu, trochu přibrzdil a svými svalnatými nohami narazil do skály. Uvolnilo se pár větších kusů skály, které padaly přímo na protivníky. Nechtěl jsem jim to udělat moc jednoduché, takže těch kusů jsme uvolnili, co možná nejvíce. Sice jejich polohu kryl ten hustý dým, ale při tom množství padajících kamenů, by je nějaký zasáhnout mohl.
Když klony zmizely, získal jsem jejich informace a podíval se opět k nebi. Kunai jsem zahlédl a věděl jsem, co teď můžu udělat. Kousl jsem se do prstu a zároveň se přemístil do vzduchu, kde už jsem skládal pečetě. Kuchiyose no jutsu. Trvalo to jen vteřinu a já už stál na zádech Akia a společně jsme mířili ke kaňonu. ,,Zasyp je kamením." Akio pochopil, co mám na mysli a letěl blíže. Když byl skoro u kaňonu, trochu přibrzdil a svými svalnatými nohami narazil do skály. Uvolnilo se pár větších kusů skály, které padaly přímo na protivníky. Nechtěl jsem jim to udělat moc jednoduché, takže těch kusů jsme uvolnili, co možná nejvíce. Sice jejich polohu kryl ten hustý dým, ale při tom množství padajících kamenů, by je nějaký zasáhnout mohl.
Seito Senju- Jounin
- Počet příspěvků : 770
Registrován : 14. 07. 13
Re: Hlavní brána Kirigakure
Klony maskovanej osoby sa zdali byť viac než úspešné. Márne sa im tie Seitove snažili všemožne brániť a postupne ich likvidovať, neustále sa z okolitého plynu bez ohľadu na počet zásahov obnovovali. Všetko nasvedčovalo tomu, že im niet konca. Ich užívateľ sa tak tešil v jeho očiach obrovskému úspechu.
"Vidíš? Takto sa to robí! V tomto kaňone nás nik nedostane!" zvolal s úsmevom na tvári, zatiaľčo jeho spoločník vyliezol na jednu zo skál, aby mal o čosi lepší prehľad o situácii.
"Neteš sa predčasne. Všetko to boli klony. To znamená, že originál je ešte stále niekde mimo kaňonu-" ozval sa po krátkej chvíli, ale z jeho úvahy ho vyrušilo ohromné Seitove privolanie, ktoré bol schopný vďaka svojej pozícii dostatočne skoro zazrieť. Otázkou zostávalo, či mu to mohlo nejak pomôcť.
Čo to k*rva je?! pomyslel si zhrozene a celou svojou rýchlosťou, nestarajúc sa o zranenia z tvrdého dopadu, skočil smerom k svojmu spoločníkovi, vyvolajúc popritom niečo zo svojho zvitku. Všetko ale nasvedčovalo tomu, že jeho snaha bola zbytočná. Mohutné skaliská zasypali onú oblasť a po dvojici B-rankových členoch Hakuei sa akoby zľahla zem.
Ani samotná Kohana na tom na prvý pohľad nebola o nič lepšie. Jej zdanlivá výhoda sa totiž ukázala byť nevýhodou. Tým, že zmenšila objem svojich chakrových striel, sa totiž nezbavila všetkých papierikov, ktoré za sebou klony zanechali. To malo za následok, že sa k nej bez jej vedomia dostalo niekoľko výbušných lístkov. Z takejto blízkosti ju už čisto len chakra pred vážnymi zraneniami nemohla zachrániť. Zároveň s prvou explóziou preto inštinktívne urobila niečo, čo si chcela šetriť na neskôr. V Haniných očiach to však vyzeralo, ako keby ju skutočne pohltili výbuchy.
Toto je zlé, vôbec mi to neuľahčujete. Kagerō Ninpō je kinjutsu minulosti, ktoré dokáže násilne extrahovať vyše deväťdesiat percent chakry užívateľa a zmaterializovať ju v podobe krídel. Tie sa následne vďaka svojej ohromne hustej konzistencii stávajú veľmi mocnou zbraňou, pred ktorou sa nie je možné len tak jednoducho ubrániť. Ničivá sila všetkej tej chakry, ktorú som od začiatku súboja nazbierala, dokáže bez väčších problémov zničiť dokonca i kirigakurské hradby, ale to nie je hlavný význam mojich krídel. Ich najnebezpečnejšia, ale žiaľ i najvyčerpávajúcejšia schopnosť je...
Sotva si Hana, ktorá zdanlivo predstavovala originál, stačila uvedomiť, že výbuchy okrídlenú žiarivú dievčinu o život nepripravili, už sa aj nachádzala za ňou.
...technika na báze teleportácie. Ešte raz sa vám ospravedlňujem, ale nemám na výber, uzavrela Kohana svoju myšlienku a z bezprostrednej blízkosti, navyše od chrbta, bez vydania jedinej hlásky chakrovými lúčmi roztrhala a spálila svoju nepriateľku, ktorú považovala za originál. Všetko sa to odohralo tak neuveriteľne rýchlo, že jej šance na zareagovanie za daných okolností boli veľmi biedne.
Hakuei- Non-Player Characters
- Počet příspěvků : 276
Registrován : 29. 08. 13
Re: Hlavní brána Kirigakure
Vyzeralo to, že tá dievčina vyhrala. Skutočne sa jej podarilo roztrhať ma. Aspoň to tak videla ona. Pravdou ale bolo, že to bol len obyčajný klon. Ako som už skôr spomínala, bola som voči jej schopnosti opatrná, takto som sa ju snažila teda nachytať. Kde som ale v skutočnosti bola?
Pravdupovediac, vymenila som si s klonom role. On sa hral na originál, a ja zase na kopu papierov okolo neho. Preto, keď tá dievčina ho roztrhala a on sa rozpadol na množstvo papierikov, z ktorých asi 60% už bolo nepoužiteľných, ale časť tých menej poškodených sa ešte použiť dala, zhmotnila som sa za ňou vo vzdialenosti niekoľkých metrov a namierila na ňu obrovský oštep, ktorý som pohybom ruky hodila priamo proti nej, tak, aby zasiahol malý priestor medzi jej telom a krídlami. Zároveň sa na ňu ten zvyšok tých použiteľných papierikov, spoločne s tými výbušnými, začal lepiť a šíriť sa jej po celom tele, hneď, ako sa klon rozpadol,a zároveň postupne vybuchovať.
Teraz ma už nemohla takýmto útokom prekvapiť, i keď sa priznám, čakala som od nej všetko, len nie toto. Netušila som, že existuje i takáto možnosť teleportácie. Naskytla sa mi tu ale otázka, ako často to môže používať. Pretože by to mohlo pekne znepríjemniť boj. Mala som síce dobre vypestované reflexy, ale čo človek zmôže proti niekomu, kto sa nečujne objaví za vami a raz dva vás môže odbafnúť? Práve preto som okolo seba rozmiestnila papieriky tak, ak by sa opäť rozhodla zaútočiť na mňa takto zozadu. Ich účelom bolo upozorniť ma na jej prítomnosť.
Pravdupovediac, vymenila som si s klonom role. On sa hral na originál, a ja zase na kopu papierov okolo neho. Preto, keď tá dievčina ho roztrhala a on sa rozpadol na množstvo papierikov, z ktorých asi 60% už bolo nepoužiteľných, ale časť tých menej poškodených sa ešte použiť dala, zhmotnila som sa za ňou vo vzdialenosti niekoľkých metrov a namierila na ňu obrovský oštep, ktorý som pohybom ruky hodila priamo proti nej, tak, aby zasiahol malý priestor medzi jej telom a krídlami. Zároveň sa na ňu ten zvyšok tých použiteľných papierikov, spoločne s tými výbušnými, začal lepiť a šíriť sa jej po celom tele, hneď, ako sa klon rozpadol,a zároveň postupne vybuchovať.
Teraz ma už nemohla takýmto útokom prekvapiť, i keď sa priznám, čakala som od nej všetko, len nie toto. Netušila som, že existuje i takáto možnosť teleportácie. Naskytla sa mi tu ale otázka, ako často to môže používať. Pretože by to mohlo pekne znepríjemniť boj. Mala som síce dobre vypestované reflexy, ale čo človek zmôže proti niekomu, kto sa nečujne objaví za vami a raz dva vás môže odbafnúť? Práve preto som okolo seba rozmiestnila papieriky tak, ak by sa opäť rozhodla zaútočiť na mňa takto zozadu. Ich účelom bolo upozorniť ma na jej prítomnosť.
Hana Ichiro- Kyuudaime Hokage
- Počet příspěvků : 475
Registrován : 31. 07. 13
Re: Hlavní brána Kirigakure
Zdálo se, že můj útok vyšel a oblast byla zasypaná. Dal jsem však Akiovi pokyn, ať tam ještě pár kamenů shodí. Když už se mi zdálo, že by to mohlo stačit, tak jsem ho zastavil a udělil mu další pokyn, ať ještě rozfouká ten dým. Akio párkrát zamával křídly a vytvořený vítr rozfoukával dým více do stran.
Já zatím čekal, než se dým rozevře a já se tak mohl podívat na naše dílo. V hlavě jsem si však musel položit jednu otázku. Pokud totiž moji soupeři viděli kameny padat, mohli stihnout použít nějak techniku a tím se zachránit? Nechtěl jsem nic riskovat a proto raději ještě zůstal ve vzduchu. Jednu věc jsem udělat mohl. Rozhodl jsem se, že jim tam ještě něco pošlu, jen tak pro jistotu. Poskládal jsem potřebné pečetě a podíval se dolů. Suiton: Mizurappa. Jednalo se jen o C-rankovou techniku, ale na to, aby zatopila potřebnou oblast, bohatě stačila. Navíc teď když tu byly i kameny, tak voda nestihne rychle odtékat do stran a chvíli se tu zdrží.
Já zatím čekal, než se dým rozevře a já se tak mohl podívat na naše dílo. V hlavě jsem si však musel položit jednu otázku. Pokud totiž moji soupeři viděli kameny padat, mohli stihnout použít nějak techniku a tím se zachránit? Nechtěl jsem nic riskovat a proto raději ještě zůstal ve vzduchu. Jednu věc jsem udělat mohl. Rozhodl jsem se, že jim tam ještě něco pošlu, jen tak pro jistotu. Poskládal jsem potřebné pečetě a podíval se dolů. Suiton: Mizurappa. Jednalo se jen o C-rankovou techniku, ale na to, aby zatopila potřebnou oblast, bohatě stačila. Navíc teď když tu byly i kameny, tak voda nestihne rychle odtékat do stran a chvíli se tu zdrží.
Seito Senju- Jounin
- Počet příspěvků : 770
Registrován : 14. 07. 13
Re: Hlavní brána Kirigakure
Márne všetko nasvedčovalo tomu, že sa Kohane predsa len podarilo pomerne rýchlo zvíťaziť, nanešťastie pre ňu dostala obrovské prekvapenie. Osoba, o ktorej si myslela, že je originálom, bola v skutočnosti iba ďalším klonom, pričom skutočná Hana bola rozptýlená medzi papierikmi, ktorým okrídlené dievča ešte donedávna neprikladalo žiadny význam. V momente, ako sa na ňu chystal nalepiť prvý papierik, a oštep sa od nej nachádzal sotva pár centimetrov, preto inštinktívne zareagovala a urobila tú jedinú vec, o ktorej mala istotu, že zaručene zaberie - ďalšia teleportácia.
Vzhľadom na to, že dievča nemalo žiadny čas na dostatočné rozhodovanie a analyzovanie situácie, sa však tentokrát nepremiestnilo za Hanu, ale na úplne iné miesto - ešte vyššie do vzduchu. To ale nebolo všetko. Hokage mala takmer ihneď potom možnosť postrehnúť padajúce kvapky krvi. Za predpokladu, že nahliadla na miesto ich pôvodu, uvidela, ako si Kohana pevne zoviera poranené rameno. Oštep ju podľa všetkého navzdory rýchlosti jej konania naozaj zasiahol, akurát nie tam, kde Hana očakávala. Nech už to bolo akokoľvek, nevyzeralo to pre jej okrídlenú súperku ružovo.
Čo sa to práve stalo? To nebola skutočná hokage? Vrhla som sa jej rovno do pasce, stratila som strategickú výhodu, podarilo sa jej ma zraniť a ešte ma opakovane prinútila stratiť značný objem nazbieranej chakry. Je silná, veľmi silná, pomyslela si pesimistická obeť.
Tak sa zdá, že si nemôžem dovoliť venovať sa ostatným. Ichishima s Nozakim sú už aj tak preč, pri hradbách to nevyzerá dobre a tí dvaja tupci onoho jounina s Hiraishinom podľa všetkého aj tak pri najlepšom len zdržia. Nuž teda dobre. Kurumina vojna je aj tak len jej zodpovednosť, ale to neznamená, že premárnim príležitosť zbaviť sa kyuudaime hokage. Prepožičiam ti svoje senzibilské schopnosti naplno, Kohana-chan, pomyslel si Mashima, zatiaľčo spomínaní dvaja B-rankoví ninjovia skončili zavalení skalami. Otázkou už len zostávalo, či sa im to podarilo prežiť.
Seitova poistka bola bez najmenších pochýb veľmi dobrá voľba. Tým, že do kaňonu poslal svoju vodnú techniku, totiž odhalil prítomnosť akéhosi na prvý pohľad neidentifikovateľného objektu, ktorý hral v aktuálnom stave súperov dosť veľkú rolu.
"Tse, tomu hovorím obrovská smola. Dúfal som, že sa nám ho týmto podarí nalákať dole, aby sa uistil, že naozaj čucháme fialky zospodu. Stačila by mi chvíľa a zaplatil by za znesvätenie posledného veľkého diela Kazue," rozčuľoval sa muž v plynovej maske.
Nám?! Ty jeden nevďačný blázon! Bol som v dosť dobrej pozícii na to, aby som sa včas dostal na vrchol kaňonu a nechal ťa aj so svojimi klonmi nechutným spôsobom umrieť, ale namiesto toho som osobne riskoval, voľným pádom sa vrhol k tebe a ešte za letu privolal ochranný štít!
Ihneď potom, ako osoba s jazvou na tvári vo svojej mysli vyjadrila nesúhlas s nedocenením zo strany kolegu a voda zatopila oblasť, sa ona spomínaná stena, ktorú ešte donedávna zakrývali našťastie len menšie skaly a prach, násilne otvorila a odhrnula B-rankovému duu cestu von. Bez váhania sa rýchlo, než si Seito stačil uvedomiť situáciu, dostali na hladinu a zdanlivo sa pokúsili o útek, každý do opačnej strany. Využije konožan túto jedinečnú príležitosť a sústredí sa na zlikvidovanie jedného z nich, alebo sa pokúsi o menej efektívne eliminovanie oboch naraz?
Hakuei- Non-Player Characters
- Počet příspěvků : 276
Registrován : 29. 08. 13
Re: Hlavní brána Kirigakure
Môj útok nevyšiel tak úplne podľa mojich predstáv, dúfala som, že to takto aspoň skončí. Podvedome som ale veľmi dobre vedela, že to tak nebude. Kto vie, čo si tá dievčina pre mňa pripravila. Teleportovala sa preč. Kam, to som zistila až vtedy, keď predo mnou preletelo smerom k zemi niekoľko kvapiek krvi.
Zdvihla som pohľad. Bola tam. Zranila som jej síce rameno, ale mierila som jej skôr na miesto vedľa chrbtice. Mala šťastie. Nemienila som ale útočiť, len som pár krát mávla krídlami a vyletela približne do jej úrovne.
Zaujímalo ma, čo má v pláne tentoraz. Prekvapí ma snáď ešte niečím? Ťažko povedať. Dúfala som, že to už dlho trvať nebude, napriek tomu, že som sa nachádzala uprostred boja, ťažila ma únava. Nespala som niekoľko dní, čo sa na mne už dostatočne odrazilo.
Zdvihla som pohľad. Bola tam. Zranila som jej síce rameno, ale mierila som jej skôr na miesto vedľa chrbtice. Mala šťastie. Nemienila som ale útočiť, len som pár krát mávla krídlami a vyletela približne do jej úrovne.
Zaujímalo ma, čo má v pláne tentoraz. Prekvapí ma snáď ešte niečím? Ťažko povedať. Dúfala som, že to už dlho trvať nebude, napriek tomu, že som sa nachádzala uprostred boja, ťažila ma únava. Nespala som niekoľko dní, čo sa na mne už dostatočne odrazilo.
Hana Ichiro- Kyuudaime Hokage
- Počet příspěvků : 475
Registrován : 31. 07. 13
Re: Hlavní brána Kirigakure
Z výšky to vypadalo, že by mohl být konec. Dokázali se však ubránit a v dalším momentě už byli na hladině. Každý se rozběhl na jinou stranu a já musel zlostí zatnout zuby. To, že se rozutekli mi vůbec nevyhovovalo, protože mě takhle jen zdrží. Rozhodl jsem se tedy, že dostanu alespoň jednoho z nich a pak se uvidí.
Dal jsem pokyn Akiovi, ať sleduje toho s maskou. Jelikož jsem byl ve vzduchu, tak jsem měl přehled o tom, kam běží. A pokud by běžel pořád rovně, tak by se dostal opět na volné prostranství, což by vyhovovalo mně.
Cestu jsem mu však nechtěl ulehčit. Vytáhl jsem tedy normální kunaie a připevnil na ně výbušné lístky. Postupně jsem je házel na stěnu kaňonu a tím ho neustále zasypával dalším kamením.
Pokud se mu naskytla možnost k odbočení, tak jsem se snažil zatáčku okamžitě zasypat a tím ho vlastně donutit k tomu, aby opravdu vyběhl z kaňonu. Jestli ho tedy dřív netrefí nějaké kamení.
Kontroloval jsem však i situaci za sebou a dával si pozor na to, aby se tu náhodou někde neobjevil ten s jizvou. Už tak mě zdrželi až moc a vypadalo to, že mě ještě chvíli zdrží.
Dal jsem pokyn Akiovi, ať sleduje toho s maskou. Jelikož jsem byl ve vzduchu, tak jsem měl přehled o tom, kam běží. A pokud by běžel pořád rovně, tak by se dostal opět na volné prostranství, což by vyhovovalo mně.
Cestu jsem mu však nechtěl ulehčit. Vytáhl jsem tedy normální kunaie a připevnil na ně výbušné lístky. Postupně jsem je házel na stěnu kaňonu a tím ho neustále zasypával dalším kamením.
Pokud se mu naskytla možnost k odbočení, tak jsem se snažil zatáčku okamžitě zasypat a tím ho vlastně donutit k tomu, aby opravdu vyběhl z kaňonu. Jestli ho tedy dřív netrefí nějaké kamení.
Kontroloval jsem však i situaci za sebou a dával si pozor na to, aby se tu náhodou někde neobjevil ten s jizvou. Už tak mě zdrželi až moc a vypadalo to, že mě ještě chvíli zdrží.
Seito Senju- Jounin
- Počet příspěvků : 770
Registrován : 14. 07. 13
Re: Hlavní brána Kirigakure
Faito
"Jistě..." křikl jsem, zatímco ostatní shinobi se rozestoupili, aby nebyli ohrožováni dvěma tornády.
"A až nás pro vyšší dobro vyhubíte, budete vládnout prázdnotě, kde jsou si všichni rovni..."
Otočil jsem se na velitele Oininů.
"Skončete to. Kát se hodlám, až bude po všem..." procedil jsem mezi zuby.
"Každý je strůjcem svého štěstí. Každý považuje svůj domov a svou rodinu za své největší bohatství. Vesničané šli sami dobrovolně hasit, opravovat a zachraňovat životy. Jsou mnohem raději tkáči svého osudu, než aby se krčili v tmavém koutku a čekali na jistou smrt. Radši budu bojovat za ně, než abych zemřel pro něco, čeho nikdy dosáhnout nemohu.
Než vás ale všechny do jednoho donutím kleknout přede mnou, řekněte mi: Pokud je Sora no Sen světlo budoucnosti, pak jistě existuje také temnota, že ano? Rád bych se s tím mužem setkal. Možná bychom na vašeho vůdce našli stejný názor!"
Ostatní shinobi mezitím jednali dle rozkazu. Početní převahou fuutonových technik doslova roztrhali dva členy Hakuei útočící svými tornády na hradby,
Dva B-rankoví shinobi byli "podmáčeni" bahnem (Earth Release: Earth Flow River) tak, že když proti nim vylétly senbony, jejich úskok byl téměř jistě zmařen kluzkou základnou, od které se nemohli odrazit. Zbýval už jen poslední člen Hakuei, na jehož odpověď jsem momentálně čekal.
"Jistě..." křikl jsem, zatímco ostatní shinobi se rozestoupili, aby nebyli ohrožováni dvěma tornády.
"A až nás pro vyšší dobro vyhubíte, budete vládnout prázdnotě, kde jsou si všichni rovni..."
Otočil jsem se na velitele Oininů.
"Skončete to. Kát se hodlám, až bude po všem..." procedil jsem mezi zuby.
"Každý je strůjcem svého štěstí. Každý považuje svůj domov a svou rodinu za své největší bohatství. Vesničané šli sami dobrovolně hasit, opravovat a zachraňovat životy. Jsou mnohem raději tkáči svého osudu, než aby se krčili v tmavém koutku a čekali na jistou smrt. Radši budu bojovat za ně, než abych zemřel pro něco, čeho nikdy dosáhnout nemohu.
Než vás ale všechny do jednoho donutím kleknout přede mnou, řekněte mi: Pokud je Sora no Sen světlo budoucnosti, pak jistě existuje také temnota, že ano? Rád bych se s tím mužem setkal. Možná bychom na vašeho vůdce našli stejný názor!"
Ostatní shinobi mezitím jednali dle rozkazu. Početní převahou fuutonových technik doslova roztrhali dva členy Hakuei útočící svými tornády na hradby,
Dva B-rankoví shinobi byli "podmáčeni" bahnem (Earth Release: Earth Flow River) tak, že když proti nim vylétly senbony, jejich úskok byl téměř jistě zmařen kluzkou základnou, od které se nemohli odrazit. Zbýval už jen poslední člen Hakuei, na jehož odpověď jsem momentálně čekal.
Faito Dansaku- Kyuudaime Mizukage
- Počet příspěvků : 1130
Registrován : 14. 07. 13
Re: Hlavní brána Kirigakure
Veľkolepý súboj proti Hakuei i naďalej na všetkých miestach nepretržito pokračoval. Tým, že sa Seito rozhodol zamerať na osobu s plynovou maskou, umožnil mužovi s jazvou na tvári práve aj vďaka svojej obrovskej rýchlosti dostať sa druhou stranou von z kaňonu, teda na miesto, kde ešte donedávna viedol súboj Takahana. Neúnavný užívateľ dymu bol teda nútený čeliť konožanovi sám.
Takže si sa rozhodol zamerať na mňa. Očividne vycítiš silnejšieho protivníka! Nečakaj však, že ma dostaneš tak jednoducho, pomyslela si sebavedomá obeť Seitových útokov.
Niet pochýb o tom, že vďaka svojej výhodnejšej pozícii by ho za normálnych okolností aj so svojim privolaním nemal nijak zvlášť veľké problémy dostať. Nanešťastie preňho ale muž v maske zariskoval a v ten správny moment využil svoj raketový komplet vskutku neobyčajným spôsobom. V kombinácii so svojou chakrou sa mu podarilo vystreliť pod sebou tak mohutne, že sa popohnal a sám zo seba vyrobil niečo na štýl rakety, odsotiac sa šikmo do vzduchu na najvyššiu najbližšiu skalu. Vďaka tomu sa bol nečakane schopný vyhnúť zavaleniu a výbuchom, ktoré mu hrozili smrťou. Ako náhle pristál, bez váhania na svojho protivníka a jeho privolanie vystrelil ďalšiu dávku obľúbenej techniky Maengan.
Kohana medzitým čelila nepríjemnému problému. Jej zásoby chakry sa nekompromisne schyľovali k vyčerpaniu a ona ešte stále nezasadila ani jeden poriadny úder. Aktuálna hokage očividne nebola len tak obyčajnou súperkou, na ktorú bude stačiť len deštruktívna sila.
Dúfala som, že teleportácia bude to posledné, čo odo mňa uvidí. Teraz, keď o nej vie, ju už nemôžem prekvapiť. Navyše má okolo seba tie papieriky, ktoré tam tak isto určite nebudú len na parádu. Riskovanie ma nikam nedostane. Čo mám robiť? Je to vôbec skutočná hokage, alebo iba ďalší klon? pýtala sa samej seba.
Nemaj žiadne obavy. Som presvedčený o tom, že táto je naozaj skutočná. Určite ti je známe, že vojnu sme už zaručene prehrali. To najlepšie, čo môžeme urobiť, je venovať všetky naše schopnosti eliminácii kyuudaime hokage. Počula si dobre. Odteraz som len s tebou. Prepožičiavam ti svoj senzibilizmus naplno. Je jedno, o aký trik sa pokúsi, so mnou to včas prekukneš, objasnil dievčaťu telepaticky Mashima, používajúc jej prostredníctvom stále Ishindenshin. Bude to ale na papierovú Hanu stačiť?
Obávam sa, že ani tak už nemám dosť chakry na to, aby som ju aj so všetkými papierikmi vymazala zo zemského povrchu, reagovala navzdory pomoci a okolnostiam dosť neisto.
To ani nemusíš. Mám lepší nápad... ubezpečil ju ako obvykle prešibaný chlapec.
Súboj pri hradbách samozrejme tak isto zotrvával. Kirigakurčania sa dopustili chyby. Je pravda, že sa im podarilo zneškodniť užívateľov veternej podstaty, ktorí boli pravdu povediac pomerne odkrytí, ale tým, že sa sústredili na nich namiesto na tornáda, dopustili, aby na druhej hradbe vznikol hotový hurikán. Zastaviť vzniknutú veternú pohromu, ktorá nezmizla ani po smrti jej pôvodcov, iným vetrom, nebolo vôbec jednoduché. Zvyšní B-rankoví ninjovia sa po chvíli tak isto stali obeťami početnej prevahy mlžnej, ale muž so zafarbenými vlasmi naposledy využil ich chakru a pripravil sa na posledný veľký kúsok.
"Žiadna istá smrť obyčajných civilistov nečakala! Tým, že si dopustil, aby sa akýmkoľvek spôsobom zúčastňovali vojny, ich sám vystavuješ nebezpečenstvu! Životy bezbranných na našu hlavu nehodíš, neprišli sme zabíjať tých, ktorí v rukách nedržia zbrane! Takí mali byť už dávno evakuovaní! Ich smrť je výsledkom tvojej neschopnosti, mizukage!"
Faito sa napokon ale pred obrovským finále dočkal aj odpovede na otázku, ktorú položil.
"Svetlo a temnota sú súčasťou toho istého celku. Bez jedného nemôže existovať to druhé. Nám neprináleží právo rozhodovať o tom, kto je dobro a kto naopak zlo. Môžeme iba rozhodnúť, kto má v rukách moc a kto nie. Všetci mocní majú v našich očiach rovnaký diel zodpovednosti za rozvrátený stav tohoto sveta. Všetci tí, ktorí dopustili, aby duchovia ako my vznikli, ho preto musia opustiť spoločne s nami. Taký je náš konečný verdikt."
Výrečná A-ranková osoba i na záver dala najavo svoje ohromné nadanie na Renkei Ninjutsu a dokonale prepojila svoju vodnú podstatu, ktorej sa obzvlášť vďaka všetkému ním vytvorenému mrazu a vlhkému prostrediu náramne darilo, s veternými tornádami zosnulých kolegov. To malo za následok spúšť tak neobyčajne veľkú a deštruktívnu, že sa jednoznačne mohla radiť medzi S-rankové techniky. Veľká časť druhej hradby skrátka nemohla vydržať stáť.
Hakuei- Non-Player Characters
- Počet příspěvků : 276
Registrován : 29. 08. 13
Re: Hlavní brána Kirigakure
Musel som vyzerať ako troska. Od pol pása nahý s nepríjemnými jazvami po celom tele a niekoľkými celkom čerstvými, ťahajúci po zemi dávno zotupenú katanu druhoradej kvality, dlhými špinavými vlasmi a čiernymi kruhmi pod očami. Takýmto výzorom by som pravdepodobne žiadnu slečnu v Kirigakure nezbalil. Možno tak do vreca.
S mojimi krokmi však do Kirigakure prišlo taktiež niečo, čo mohlo pomôcť prevažne ľuďom využívajúcim suiton. Dážď.
Kvapky vody dopadali na moju už aj tak mokrú hlavu, pomedzi moje bosé chodidlá špinavé od blata a taktiež dopadali na moje rany, ktoré sa stále neprestali ozývať. Už z diaľky som videl, že sa s Kirigakure niečo deje. buď to, alebo som bol natoľko sprostý, že som zabudol na terén v jej okolí a ocitol sa pri mne neznámej hore. Bola to vôbec hora ? Pripomínalo to skôr kamennú stenu. Vietor ku mne niesol zvuky boja a ja som vo vzduchu cítil pach krvi, ktorá výnimočne nepatrila mne. Mohol som sa len modliť, aby som sa nevrátil do trosiek, ktoré sa pri útoku s Kiri celkom reálne mohli stať. Kto by však na nás útočil? Ak mi pamäť slúžila dobre, Iwagakure no sato sme pokorili. Možno sa rozhodli zaútočiť veľké dediny... typoval by som Konohu. Predo mnou som však zaregistroval pohyb. Muž s dlhšími tmavými vlasmi a jazvou na tvári. Zdalo sa, že utekal... a že mal dosť naponáhlo.
"Človeče...!" Zvolal som na neho a oprel sa o už niekoľko dní tupú katanu. Skôr než som však poľavil v ostražitosti, som si pozornejšie prezrel jeho oblečenie. Toto nebolo niečo, čo shinobi z Kirigakure nosievali. Dokonca neladila ani farba. Preto som ho zaradil do kategórie potencionálne nebezpečenstvo, prestal som sa opierať o katanu a namieril som s čepeľou priamo na neho.
Kvapky vody začali padať rýchlejšie a vo väčšom množstve. Vyzeralo to tak, že mi dážď vôbec neprekáža.
"Kto si ? Čo sa deje v Kirigakure?" Spýtal som sa ho nahlas, pripravený zaútočiť či sa prípadne obrániť. Tento chlapím vyzeral tak, že mu nezostalo moc výdrže na boj. nebol som však na tom o nič lepšie.
S mojimi krokmi však do Kirigakure prišlo taktiež niečo, čo mohlo pomôcť prevažne ľuďom využívajúcim suiton. Dážď.
Kvapky vody dopadali na moju už aj tak mokrú hlavu, pomedzi moje bosé chodidlá špinavé od blata a taktiež dopadali na moje rany, ktoré sa stále neprestali ozývať. Už z diaľky som videl, že sa s Kirigakure niečo deje. buď to, alebo som bol natoľko sprostý, že som zabudol na terén v jej okolí a ocitol sa pri mne neznámej hore. Bola to vôbec hora ? Pripomínalo to skôr kamennú stenu. Vietor ku mne niesol zvuky boja a ja som vo vzduchu cítil pach krvi, ktorá výnimočne nepatrila mne. Mohol som sa len modliť, aby som sa nevrátil do trosiek, ktoré sa pri útoku s Kiri celkom reálne mohli stať. Kto by však na nás útočil? Ak mi pamäť slúžila dobre, Iwagakure no sato sme pokorili. Možno sa rozhodli zaútočiť veľké dediny... typoval by som Konohu. Predo mnou som však zaregistroval pohyb. Muž s dlhšími tmavými vlasmi a jazvou na tvári. Zdalo sa, že utekal... a že mal dosť naponáhlo.
"Človeče...!" Zvolal som na neho a oprel sa o už niekoľko dní tupú katanu. Skôr než som však poľavil v ostražitosti, som si pozornejšie prezrel jeho oblečenie. Toto nebolo niečo, čo shinobi z Kirigakure nosievali. Dokonca neladila ani farba. Preto som ho zaradil do kategórie potencionálne nebezpečenstvo, prestal som sa opierať o katanu a namieril som s čepeľou priamo na neho.
Kvapky vody začali padať rýchlejšie a vo väčšom množstve. Vyzeralo to tak, že mi dážď vôbec neprekáža.
"Kto si ? Čo sa deje v Kirigakure?" Spýtal som sa ho nahlas, pripravený zaútočiť či sa prípadne obrániť. Tento chlapím vyzeral tak, že mu nezostalo moc výdrže na boj. nebol som však na tom o nič lepšie.
Goku- Nukenin (A-rank) *ADMIN
- Počet příspěvků : 781
Registrován : 14. 07. 13
Re: Hlavní brána Kirigakure
Faito
"Dal jsem jim možnost schovat se. Odmítli... Možná proto jsme unikli vašemu "božímu trestu"..." sykl jsem, ale to už se ozvalo:
"K zemi!"
Všichni shinobi se začali stahovat z hradeb a uskakovat do bezpečí. Bylo ale vidět, že to všichni nestihnou. Poslední technika a přece s sebou vzala tolik životů.
Stál jsem na hradbách. Má pýcha ve mně rozpalovala plameny nenávisti. Chtěl jsem ukázat všem, kteří sem dnes přišli, že budu ochraňovat vesnici za každou cenu. Že nejsem vůdce, který se něčeho zalekne.
Držel jsem se pevně hradeb a blizzard ze mě odtrhával kusy masa a papírové vrstvy, bylo to nepříjemné, ale já se stále díval na místo, kde ještě před chvílí stál onen poslední troufalec z Hakuei...
"Dal jsem jim možnost schovat se. Odmítli... Možná proto jsme unikli vašemu "božímu trestu"..." sykl jsem, ale to už se ozvalo:
"K zemi!"
Všichni shinobi se začali stahovat z hradeb a uskakovat do bezpečí. Bylo ale vidět, že to všichni nestihnou. Poslední technika a přece s sebou vzala tolik životů.
Stál jsem na hradbách. Má pýcha ve mně rozpalovala plameny nenávisti. Chtěl jsem ukázat všem, kteří sem dnes přišli, že budu ochraňovat vesnici za každou cenu. Že nejsem vůdce, který se něčeho zalekne.
Držel jsem se pevně hradeb a blizzard ze mě odtrhával kusy masa a papírové vrstvy, bylo to nepříjemné, ale já se stále díval na místo, kde ještě před chvílí stál onen poslední troufalec z Hakuei...
Faito Dansaku- Kyuudaime Mizukage
- Počet příspěvků : 1130
Registrován : 14. 07. 13
Re: Hlavní brána Kirigakure
Můj soupeř se tomu všemu opět obratně vyhnul a díky svému umění se dostal na nejbližší skálu. Byl docela dost houževnatý a šlo vidět, že mu to i myslí. Možná budu muset změnit taktiku a zkusit něco jiného, abych ho dostal.
Nemohl jsem zatím nic vymýšlet, protože na mě poslal další rakety. Akio začal ve vzduchu manévrovat a postupně jsme se všem raketám vyhnuli. Znamenalo to však další zdržení, protože těch raket zrovna málo nebylo.
V dalším momentě jsem zahlídl techniku, která mířila na hradby Kirigakure. Nebyl to zrovna pěkný pohled. I když se zdálo, že tato bitva bude brzy u konce, tak se Hakuei stále drželi a zaměstnávali mnoho lidí.
Musel jsem se však věnovat svému soupeři a už ho konečně dorazit. Vytvořil jsem dva klony, kteří zůstali na Akiovi. Já sám jsem seskočil dolů a dopadl kousek od svého protivníka. Podíval jsem se na muže s maskou a pomalu promluvil. Bylo to poprvé od začátku našeho souboje, co jsem něco pronesl. ,,Jedno se ti musí nechat. Jsi docela vzdorovitý...Nakonec však všichni dokráčíme do stejného cíle." Mohl si to vyložit, jak chtěl. Já však sebral do ruky další Hiraishini no kunaie a hodil je po něm. Jeden letěl na něho a další dva kousek od něj na každou stranu. Já začal rychle skládat pečetě a čekal na jeho pohyb.
Klony mezitím seskočily dolů a mířily na něho ze vzduchu. Akio stále kroužil ve vzduchu a byl připraven zasáhnout.
Nemohl jsem zatím nic vymýšlet, protože na mě poslal další rakety. Akio začal ve vzduchu manévrovat a postupně jsme se všem raketám vyhnuli. Znamenalo to však další zdržení, protože těch raket zrovna málo nebylo.
V dalším momentě jsem zahlídl techniku, která mířila na hradby Kirigakure. Nebyl to zrovna pěkný pohled. I když se zdálo, že tato bitva bude brzy u konce, tak se Hakuei stále drželi a zaměstnávali mnoho lidí.
Musel jsem se však věnovat svému soupeři a už ho konečně dorazit. Vytvořil jsem dva klony, kteří zůstali na Akiovi. Já sám jsem seskočil dolů a dopadl kousek od svého protivníka. Podíval jsem se na muže s maskou a pomalu promluvil. Bylo to poprvé od začátku našeho souboje, co jsem něco pronesl. ,,Jedno se ti musí nechat. Jsi docela vzdorovitý...Nakonec však všichni dokráčíme do stejného cíle." Mohl si to vyložit, jak chtěl. Já však sebral do ruky další Hiraishini no kunaie a hodil je po něm. Jeden letěl na něho a další dva kousek od něj na každou stranu. Já začal rychle skládat pečetě a čekal na jeho pohyb.
Klony mezitím seskočily dolů a mířily na něho ze vzduchu. Akio stále kroužil ve vzduchu a byl připraven zasáhnout.
Seito Senju- Jounin
- Počet příspěvků : 770
Registrován : 14. 07. 13
Re: Hlavní brána Kirigakure
Niečo som zdola začula. Taký rachot, ako keby sa snáď zrútila hradba. Ovládol ma pocit strachu o tých dole, dočasných spojencov, a Seita. Čo ak sa mu niečo stalo? Momentálne som ale túto súperku opustiť nemohla, i keď som mala sto chutí sa obrátiť a omrknúť situáciu.
Problémom bolo, že ma zmáhala únava. Chlad, ktorý spôsobil, že som si prestala cítiť prsty na rukách, mi nepomohol. Každopádne, som sa nevzdávala. Mienila som ju poslať na druhý svet, pokiaľ sa teda nevzdá, nech už chystala čokoľvek.
Zdalo sa mi, ako keby sa s niekým rozprávala alebo nad niečím dlho uvažovala, dlhú chvíľu totiž na mňa čučala a neprehovorila ani jedno jediné slovíčko. Práve preto som zdvihla ruku a vyslala proti nej veľké množstvo papierikov, bez výbušných lístkov, bolo to len také rozptýlenie, pretože ma to už začínalo štvať. Stále okolo mňa poletovali ostatné papieriky, čiže ma už útokom, aký predviedla predtým, nemohla prekvapiť.
Problémom bolo, že ma zmáhala únava. Chlad, ktorý spôsobil, že som si prestala cítiť prsty na rukách, mi nepomohol. Každopádne, som sa nevzdávala. Mienila som ju poslať na druhý svet, pokiaľ sa teda nevzdá, nech už chystala čokoľvek.
Zdalo sa mi, ako keby sa s niekým rozprávala alebo nad niečím dlho uvažovala, dlhú chvíľu totiž na mňa čučala a neprehovorila ani jedno jediné slovíčko. Práve preto som zdvihla ruku a vyslala proti nej veľké množstvo papierikov, bez výbušných lístkov, bolo to len také rozptýlenie, pretože ma to už začínalo štvať. Stále okolo mňa poletovali ostatné papieriky, čiže ma už útokom, aký predviedla predtým, nemohla prekvapiť.
Hana Ichiro- Kyuudaime Hokage
- Počet příspěvků : 475
Registrován : 31. 07. 13
Re: Hlavní brána Kirigakure
Ako aj Hana sama tušila, jej protivníčka venovala všetku pozornosť Mashimovi, ktorý jej stručne prezentoval svoj nápad. Nejednalo sa o žiadny prepracovaný plán, ale skôr kľúčovú myšlienku v Kohaninom ďalšom postupe. Aj keby do svojich deštruktívnych útokov okrídlené dievča vložilo celú svoju zostávajúcu chakru, pravdepodobnosť úspechu bola teraz už značne menšia ako na začiatku. Ak už teda mala položiť život, chcela mať aspoň nejakú istotu, že jej smrť nebude márna. Posledné, čím hokage v tomto stave ešte mohla prekvapiť, bola jej odôvodnená absencia pudu sebazáchovy.
Namiesto toho, aby dievčina akýmkoľvek spôsobom podporila svoju obranu, alebo nebodaj začala kľučkovať medzi príchodiacimi útokmi, urobila čosi nečakané. Žiadne ďalšie lúče, žiadne ručné pečate. Všetka jej chakra sa sústredila len a len na plnohodnotnú funkčnosť krídel. V momente, ako hokage vyslala svoju techniku, sa jej statočná Kohana maximálnou rýchlosťou vyrútila najkratšou cestou rovno naproti, ignorujúc akékoľvek poranenia spôsobené papierom. Vzhľadom na to, že sa predtým samotná Hana priblížila, a s najvyššou pravdepodobnosťou tento výpad nečakala, neprichádzalo do úvahy, aby včas uletela, alebo nebodaj stačila zareagovať ďalšou technikou. Zrážka bola v tomto okamžiku obzvlášť vďaka efektívnemu využitiu momentu prekvapenia prakticky nevyhnutná.
Ani sám Seito sa nevyhol priamemu stretu. Tým, že zoskočil zo svojho privolania, a rozhodol sa protivníkovi osobne čeliť, zdanlivo získal akú takú výhodu, ale pravda bola podľa všetkého na inej strane. Všetky strely muža v plynovej maske totiž neboli prevedené za účelom zasiahnutia konožana, ale predovšetkým rozšírenia použiteľného dymu. Ako náhle mladý Senju dopadol na zem, konkrétne na miesto, kde mal jeho protivník vďaka značnej blízkosti najväčšiu kontrolu nad rozšíreným plynom, sa ešte pred vrhnutím svojich kunaiov stal obeťou dokonale načasovaného Enmaku Rō, ktoré mu znemožnilo akýkoľvek pohyb.
"O tom nepochybujem, ale obávam sa, že doň dokráčaš ďaleko, ďaleko predo mnou! Než si sa mi tak ochotne vrhol naproti, mal si použiť toho okrídlenca, aby rozvinul môj dym! Na to je už teraz ale neskoro!" zvolal nadšený člen Hakuei s radosťou z toho, že mu vyšla jeho pasca, ale než stačil bez váhania zasadiť finálny úder, sám sa pritom chytil do protivníkovej. Prítomnosť ďalších klonov si totiž uvedomil až v čase, keď už boli veľmi blízko nad jeho hlavou. Zastaviť ich oboch tak rýchlo sa zdalo byť nemožné, preto nemal na výber a musel bezpodmienečne prejsť do kontaktného pästného súboja, spoliehajúc sa na to, že sa pri čo i len najmenšom škrabančeku rozpadnú. Našťastie preňho mal aké také zručnosti aj v taijutsu, nehovoriac o tom, že v zadymenom prostredí sa orientoval bezpochyby oveľa lepšie.
Ten hnusný b*stard! Len pokoj. Všetko nasvedčuje tomu, že som chytil originál, takže sa mi už len stačí vysporiadať s klonmi. Jediné, na čo si musím dávať pozor, sú Hiraishin kunaie!
Toujou Tanaki sa žiaľ nedočkal žiadneho vrelého privítania. Odpoveď zo strany neznámeho muža s jazvou na tvári neprišla v podobe slov, ale okamžitého útoku. Keďže mal ešte donedávna za zadkom konožana, bez najmenšieho zaváhania si zo zvitku privolal zbraň, od ktorej čakal, že bude proti katane z jeho repertoára najúčinnejšia - kovovú tyč. Následne sa s ňou vo svojej plnej zostávajúcej sile vrhol na kirigakurčania s očividnou snahou zbaviť sa ho čo najskôr, aby sa mohol opäť venovať Seitovi. Jeho rýchlosť, sila a zručnosť bola bezpochyby veľmi impozantná.
Konečne môj vlastný živel! Vďaka, neznámy cudzinec, že mi dovolíš odreagovať sa na tebe. Síce som majstrom v bukijutsu, ale jednoznačne dávam prednosť zbraniam na blízko.
Hakuei- Non-Player Characters
- Počet příspěvků : 276
Registrován : 29. 08. 13
Re: Hlavní brána Kirigakure
Môj súper na nič nečakal. V momente si zo zvitku vyvolal tyč a prvých pár sekúnd, sa mi takmer stalo osudných. V dnešnom svete neuvidíte veľa ľudí, ktorý bojujú s tyčou. Bola to bezpochyby účinná zbraň a práve o tom ma mala táto skúsenosť presvedčiť.
Prvých pár úderov mi dával zabrať. Bolo na mne vidieť, že takýmto tempom nevydržím ani pol minúty. Práve ubrániť sa prvým úderom jeho tyči bolo to, čo som potreboval.
Jeho útoky pre mňa spočiatku boli nepredvídateľné. Držal som sa čisto v obrannom postavení s katanou v oboch rukách nastavenou kúsok predo mňa. Bolesť v mojich svaloch, hlavne ramenách sa po jeho ťažkých úderoch začala ozývať, no aspoň som sa bol schopný vďaka Gofuu Juu obrániť. Bystrejší človek by si mohol všimnúť, že dýcham v rovnakom rytme ako on. Náš dych bol úplne synchronizovaný, aj keď jeho synchronizáciu mi trvalo naladiť práve jeho prvých pár úderov.
Neostával som na jednom mieste. Bol silnejší než ja, rýchlejší a zo svojou momentálnou zbraňou aj skúsenejší. Preto som musel ustupovať.
Pravdepodobne by som váhy tohto súboja mohol obrátiť mojimi kartami. Mohol som vytvoriť dostatočne hustú hmlu a sústrediť sa na sairento Kiringu, mohol som aktivovať Mizu no Tate, ktorý by síce asi prerážal no, určite by ho aspoň spomalil. Nie... tento zápas som si mienil vychutnať dobrým starým spôsobom. Nepoužijem žiadny trik, žiadne ninjutsu ktoré by mi mohlo prilepšiť.
Ako sa mi však podarilo odrážať a vyhýbať sa jeho útokom ? Mohol na to sám prísť, aj keď s tým pravdepodobne nevedel nič spraviť. Bolo to práve v dýchaní, vďaka ktorému som presne vedel, kedy zaútočí. Každopádne jeho údery boli kvôli palici až príliś nepredvídateľné. z môjho pohľadu som si musel dávať pozor na oba konce a zároveň jej stred. Naozaj mal všetky výhody v jeho rukách.
Máš pravdu človeče... načo márniť slová... nechajme za nás hovoriť naše meče.
Mohol som ho prekvapiť a pevne som veril, že sa mi to podarí. V momente, keď som odrazil jeden z jeho útokov, som sa prikrčil a vyrazil priamo oproti nemu do ofenzívi. Riskoval som, pretože som tým pádom stratil synchronizáciu s jeho dychom a tak som aj stratil moju výhodu v predvídaní útokov. Táto technika bola risk. Musel som ho však aspoň spomaliť.
Samidare! S pravou rukou som ťahal sek zhora dole. Moja katana sa stále blížila k nemu, no bola to len návnada. Obraz katany v dažďových kvapkách. Dalo by sa to nazvať istým druhom genjutsu. Ak by sa proti nej ubránil, katana by len prešla cez jeho obranu a rozplynula sa, zatiaľ čo by odhalila svoju pravú polohu. Pri tejto technike som sa musel veľmi rýchlo pretočiť, schytiť katanu do druhej ruky a dokončiť sek, ktorý by sa ťahal popod jeho obranu. V momente po tomto útoku som však plánoval uskočiť a stiahnuť sa do obrany. Bol som pri ňom až príliš otvorený.
Prvých pár úderov mi dával zabrať. Bolo na mne vidieť, že takýmto tempom nevydržím ani pol minúty. Práve ubrániť sa prvým úderom jeho tyči bolo to, čo som potreboval.
Jeho útoky pre mňa spočiatku boli nepredvídateľné. Držal som sa čisto v obrannom postavení s katanou v oboch rukách nastavenou kúsok predo mňa. Bolesť v mojich svaloch, hlavne ramenách sa po jeho ťažkých úderoch začala ozývať, no aspoň som sa bol schopný vďaka Gofuu Juu obrániť. Bystrejší človek by si mohol všimnúť, že dýcham v rovnakom rytme ako on. Náš dych bol úplne synchronizovaný, aj keď jeho synchronizáciu mi trvalo naladiť práve jeho prvých pár úderov.
Neostával som na jednom mieste. Bol silnejší než ja, rýchlejší a zo svojou momentálnou zbraňou aj skúsenejší. Preto som musel ustupovať.
Pravdepodobne by som váhy tohto súboja mohol obrátiť mojimi kartami. Mohol som vytvoriť dostatočne hustú hmlu a sústrediť sa na sairento Kiringu, mohol som aktivovať Mizu no Tate, ktorý by síce asi prerážal no, určite by ho aspoň spomalil. Nie... tento zápas som si mienil vychutnať dobrým starým spôsobom. Nepoužijem žiadny trik, žiadne ninjutsu ktoré by mi mohlo prilepšiť.
Ako sa mi však podarilo odrážať a vyhýbať sa jeho útokom ? Mohol na to sám prísť, aj keď s tým pravdepodobne nevedel nič spraviť. Bolo to práve v dýchaní, vďaka ktorému som presne vedel, kedy zaútočí. Každopádne jeho údery boli kvôli palici až príliś nepredvídateľné. z môjho pohľadu som si musel dávať pozor na oba konce a zároveň jej stred. Naozaj mal všetky výhody v jeho rukách.
Máš pravdu človeče... načo márniť slová... nechajme za nás hovoriť naše meče.
Mohol som ho prekvapiť a pevne som veril, že sa mi to podarí. V momente, keď som odrazil jeden z jeho útokov, som sa prikrčil a vyrazil priamo oproti nemu do ofenzívi. Riskoval som, pretože som tým pádom stratil synchronizáciu s jeho dychom a tak som aj stratil moju výhodu v predvídaní útokov. Táto technika bola risk. Musel som ho však aspoň spomaliť.
Samidare! S pravou rukou som ťahal sek zhora dole. Moja katana sa stále blížila k nemu, no bola to len návnada. Obraz katany v dažďových kvapkách. Dalo by sa to nazvať istým druhom genjutsu. Ak by sa proti nej ubránil, katana by len prešla cez jeho obranu a rozplynula sa, zatiaľ čo by odhalila svoju pravú polohu. Pri tejto technike som sa musel veľmi rýchlo pretočiť, schytiť katanu do druhej ruky a dokončiť sek, ktorý by sa ťahal popod jeho obranu. V momente po tomto útoku som však plánoval uskočiť a stiahnuť sa do obrany. Bol som pri ňom až príliš otvorený.
Goku- Nukenin (A-rank) *ADMIN
- Počet příspěvků : 781
Registrován : 14. 07. 13
Re: Hlavní brána Kirigakure
Predpokladala som, že sa pokúsi nejako uhnúť. Trebárs teleportáciou alebo nejakým prudkým výpadom do strany, tým by sa však agresívnemu prenasledovaniu papierikmi nevyhla. Miesto toho urobila však niečo úplne iné, čo ma prekvapilo a zároveň ohromilo. Miesto už skôr spomínaných možných spôsobov vyhnutiu sa, urobila niečo, čo by som nikdy ani nebola predpokladala. Ani by som si len na to nespomenula. Je to samovrah? Čo má v pláne?
Preletelo mi mysľou, keď sa vyrútila oproti mojim papierikom a nechala sa tak raniť. Ani si neviete predstaviť, aká musela byť doráňaná, keď sa objavila priamo predo mnou a skôr než som stihla zareagovať, vrazila do mňa plnou silou. Vyvalila som zdesene oči, ako vôbec niečo takéto mohla prežiť? Tých papierikov bolo toľko, že ju to muselo zabiť. Aspoň som si to myslela. Žiaden z nich ale nezasiahol tepnu. Bude to asi tým.
Dievčina mi vyrazila dych. O čo jej šlo? Oplývala nejakou technikou, ktorou by ma teraz mohla doraziť? Sama by už ale dlho asi nevydržala, pretože z tých rezných zranení po papieroch jej tieklo krvi viac než dosť. Aj keby sa jej podarilo ma teraz zabiť, krátko potom by zomrela i ona.
Preletelo mi mysľou, keď sa vyrútila oproti mojim papierikom a nechala sa tak raniť. Ani si neviete predstaviť, aká musela byť doráňaná, keď sa objavila priamo predo mnou a skôr než som stihla zareagovať, vrazila do mňa plnou silou. Vyvalila som zdesene oči, ako vôbec niečo takéto mohla prežiť? Tých papierikov bolo toľko, že ju to muselo zabiť. Aspoň som si to myslela. Žiaden z nich ale nezasiahol tepnu. Bude to asi tým.
Dievčina mi vyrazila dych. O čo jej šlo? Oplývala nejakou technikou, ktorou by ma teraz mohla doraziť? Sama by už ale dlho asi nevydržala, pretože z tých rezných zranení po papieroch jej tieklo krvi viac než dosť. Aj keby sa jej podarilo ma teraz zabiť, krátko potom by zomrela i ona.
Hana Ichiro- Kyuudaime Hokage
- Počet příspěvků : 475
Registrován : 31. 07. 13
Strana 25 z 33 • 1 ... 14 ... 24, 25, 26 ... 29 ... 33
Naruto Stories: Go on - Revival :: RPG hra :: NS - Revival :: Herní místnosti :: Mizu Renmei :: Kirigakure
Strana 25 z 33
Povolení tohoto fóra:
Nemůžete odpovídat na témata v tomto fóru