Hlavní brána Kirigakure

pro **Hitomi Yamada** Sat Jul 13, 2013 7:40 pm

First topic message reminder :

Hlavní brána Kirigakure - Stránka 26 23008-kirigakure_super

Kirigakure je zahalená mlze, tudíž ani brána není vidět. Najít Kirigakure je celkem těžké a většina lidí, kteří zde zatím nebyli, bloudí. V blízkém okolí jsou však shinobi, kteří cestu do vesnice hlídají, takže Vám můžou pomoct.
U brány je několik ANBU, kteří hlídají všechny, kdo přichází i odchází. Po několika hodinách se stráž vystřídá. Dále se tu střídají dva Jounini, kteří zapíší každého, kdo z vesnice odchází a právě přichází dovnitř. Samotřejmě jsou tu i dva medici, kteří jsou připraveni na vše.
Ti, kteří přicházejí do vesnice potřebují nějaké povolení či prohlášení od svého Kage, proč do vesnice přicházejí. Nemají-li ho, pobýt ve vesnici můžou až na základě rozhodnutí Mizukage.
Ti, kteří z vesnice odcházejí, musí mít povolení od Mizukage, že můžou opustit vesnici. Povolení předloží u brány.
Brána vesnice se uzavírá přesně ve 21:00. Poté už nikdo neodejde z vesnice ani se nedostane dovnitř. Výjimky pouze v případě nouze (napadení, válka, na příkaz Kage/Kageho)

pro **Seito Senju** Sat Jan 31, 2015 1:30 pm

Celý souboj jsem si dával pozor, aby mě nechytil a stejně se našla chvíle nepozornosti. Ten jeho dým jsem totiž teď nebral vážně a to se mi stalo osudným. Když jsem přistál před ním, chopil se příležitosti a nějakou technikou mě znehybnil.
Zatím to však nebyl konec. Naštěstí jsem byl od něj daleko, takže než to stihl ukončit, moje klony dopadly vedle něho a začaly ho zaměstnávat. Při boji si dávaly pozor na to, aby je nezasáhl. Bylo to dva na jednoho, takže ho spíše hnali do obranných pozic, protože jakmile by zaútočil na jednoho z klonů, druhý by se hned chopil příležitosti a smrtelně udeřil. Navíc mu neposkytovali žádný čas na to, aby byl schopen použít svoje rakety a stále se ho snažili zaměstnávat.
Souboj mi ale poskytoval potřebný čas. Když mě uviděl Akio, že se nehýbu, zbystřil a začal jednat. Sletěl o kousek níž a začal rozhánět dým. Teď, když jsme byli na otevřeném prostranství, tak se dým rozplynul do stran mnohem rychleji, než když se něco podobného odehrávalo v kaňonu. Trvalo to chvíli a dým kolem mě zmizel, takže už mě nemohl ničím spoutat. Když jsem byl volný, vyskočil jsem a dopadl na Akiovi. Teď se naskytla možnost udeřit.
Zatímco byl zaměstnaný útoky od klonů, dostali jsme se jim s Akiem nad hlavy. Pak to přišlo. Akio se mohutně nadechl a vypustil z pusy tlakovou vlnu. Byl mířena přímo na něho. Malá šance na vyhnutí, ale už mě při souboji mockrát přesvědčil o opaku. Klony pod náporem vlny zmizely.

pro **Hakuei** Sun Feb 01, 2015 1:14 am

Hana zareagovala presne tak, ako to aj okrídlené dievča očakávalo. Dôvod, prečo bola Kohana schopná zájsť tak ďaleko, bol práve ten, že v tejto chvíli vôbec nezáležalo na tom, s akými poraneniami vyviazne. Tak či onak ju čakala istá smrť. Postarala sa jedine o to, aby sa vyhla poraneniam, ktoré by jej spôsobili okamžité úmrtie, ale okrem toho nemala najmenší problém poškvrniť svoje biele šaty krvou. Pri prvom náznaku fyzického kontaktu s hokage využila všetku zostávajúcu chakru na poslednú, bezpochyby finálovú teleportáciu - premiestnila sa aj s ňou ďaleko od bojiska, na s Mashimom vopred dohodnuté miesto (pre Hanu teda platí PRESUN).

Muž v plynovej maske medzitým neprestajne pokračoval v nepretržitom boji o život. Márne sa však snažil všemožnými spôsobmi zbaviť klonov, ich početná prevaha navzdory prítomnosti oslepujúceho dymu mala svoje opodstatnenie. Nepodarilo sa im ho ale ani označiť, ani závažne poraniť. Aspoň na to si dal pozor. V istom zmysle sa tak dalo povedať, že sa mu darilo celkom dobre. Poskytli však originálu dosť času na to, aby sa vyvliekol zo svojej na prvý pohľad prepracovanej pasce a zoslal prostredníctvom vyvolaného tvora ohromnú tlakovú vlnu, ktorá protivníka doslova zmietla zo skaly. Niet divu, že sa na nej jednoducho nedokázal udržať a vzhľadom na vzniknutú situáciu spadol do vody, ktorou priestory kaňonu pred malou chvíľou ozdobil jounin z Konohagakure osobne. Mal však veľké šťastie, keďže sa i napriek okolnostiam vyhol úderu do hlavy a s tým spojenej bezprostrednej strate vedomia, snažiac sa pri prvej príležitosti čo najskôr v agónii vyplávať na hladinu.

Tanakiho náhly súboj medzitým samozrejme tak isto pokračoval. Navzdory jeho rýchlemu prispôsobeniu sa mohol Kirigakurčan s každým priamym úderom pociťovať značnú bolesť vo svojich rukách, spôsobenú predovšetkým jeho snahou udržať katanu. Postačila mu len chvíľka na to, aby si uvedomil, že kovová tyč je až neprirodzene ťažká. O to viac ho muselo prekvapiť, s akou ľahkosťou s ňou jeho protivník manipuloval. Už na prvý pohľad síce oplýval vypracovaným svalstvom, ale jeho fyzická sila sa predsa zdala byť až nespravodlivo impozantná. Niet však najmenších pochýb o tom, že Toujou Tanaki nebol prekvapený sám.

Ten ninja... už na prvý pohľad mi bolo jasné, že bude zručný v používaní katany, ale moje majstrovstvo v bōjutsu mi v boji proti šermu poskytuje všetky potrebné výhody na jeho rozdrvenie. Cítim to na vlastnej koži. Som rýchlejší a silnejší ako on, tak ako je možné, že ešte stále stojí? Poráža ma nebodaj v technike? zarazila sa osoba s jazvou na tvári. Sotva ale stačil prehodnotiť svoju pozíciu, už bol nútený čeliť veľmi ťažko predvídateľnému Samidare.
Návnada? Oklamal ma obyčajnou návnadou? Som si istý, že to bolo skutočné! Cítil som jeho úmysel a na vlastné oči videl, ako sa ku mne jeho katana približuje, ale z ničoho nič... ten h*jzel si okamžite zároveň s útokom prehodil meč z jednej ruky do druhej?! pokúšal sa o bleskurýchlu inštinktívnu analýzu, ale napriek tomu technike podľahol. Nanešťastie sa však Toujou Tanaki nedočkal požadovaného výsledku. Vďaka dĺžke a tamojšej polohe tyče nedokázal v tak krátkom čase nájsť žiadny slepý bod v protivníkovej obrane. Musel sa preto spokojiť s tým, že jeho katanu predsa len zastavil kov, následkom čoho podľa všetkého uskočil.

Ten špinavý trik, o ktorý si sa práve pokúsil... keby som mal namiesto tyče vo svojich rukách meč, s najvyššou pravdepodobnosťou by ma to stálo život. Síce si nevydal jediného slovka, ale vycítil som to z tvojej katany... práve si sa mi snažil povedať "nepodceňuj ma", je tak? Rád ti tvoje želanie splním, pomyslel si zároveň s kirigakurčanovým úskokom a nedával mu čas na spamätanie sa. Obrovskou rýchlosťou vyrazil dopredu a roztočil svoju tyč tak prudko, že ju obyčajným okom sotva bolo možné sledovať. Sám Tanaki musel pocítiť obavy z priameho zásahu niečim takým, ale útoku na telo sa nedočkal. Muž s jazvou na tvári ho namiesto toho oslepil dobre mierenou dávkou blata a vody zo zeme, následkom čoho sa mu okamžite chystal rozraziť lebku.

pro **Goku** Sun Feb 01, 2015 1:46 am

Môj útok bol úspešný, z časti. Koho však klamať. Útok ktorý nezasiahne svoj cieľ a nespôsobí žiadnu škodu, je úplne zbytočný. Navyše som vo svaloch sám pociťoval únavu. Tento muž bol expertom v tomto štýle boja. Kým sa nerozhodnem využívať ninjutsu zložku môjho šermu, alebo genjutsu zložku môjho šermu, moje šance boli len veľmi mizivé. Nad tým som ale nemal ako a kedy premýšľať.
Ak to prežijem, prisahám že do svojho plánu zahrniem boj s tyčovými zbraňami. Ako môže byť tak nehorázne silný ? Ešte niekoľko rán a buď sa urvú moje ruky, alebo katana sama.
Z úskoku som dopadol na zem. Bol však rýchlejší než ja a jeho útok započal skôr, než som stihol zabrať obranný postoj.
Tsch, oslepiť svojho protivníka s blatom do očí. Ako chceš. Chceš mať psí zápas, dostaneš psí zápas. Oslepeniu som sa nevyhol a vôbec sa mi nepáčilo, že ma núti takto narýchlo vyberať techniky z môjho rukáva. Každopádne som bol stále shinobim z Kirigakure no sato, zameraným na Sairento Kirringu. Spolu s mojou vyvinutejšou obrannou technikou Buraindo Ame, ma slepota pri takomto boji vôbec neobmedzovala. Počul som ho. Kvapky ktoré rozrážal svojimi rýchlymi pohybmi, jeho dych rovnako ako aj poryv vzduchu, ktorý vyvolávala jeho roztočená tyč. Snažiť sa uskočiť, vyhnúť sa do strany či nebodaj si pretrieť oči a zablokovať ju, by bola moja smrteľná chyba. Ostávalo mi len jedno. V momente, keď sa moje nohy dotkli zeme, katanu som upustil z ruky a sám som za prikrčil, čím som sa znova len o vlások vyhol jeho smrtonostnej palici. Nesnažil som sa však ustúpiť, alebo uhnúť do strany. Pri páde na zem, som využil tento krát útoční techniku zvanú Yarazu no Ame. Spočívala v kopnutí do rukoväte katany smerom k nepriateľovi, ktorého mala za úlohu prebodnúť na strednú vzdialenosť, v momentálnom prípade kolenom. Sám som však pri tom nevedel udržať rovnováhu, keďže som sa ocitol len na jednej nohe, padajúci k zemi a ešte k tomu aj na klzkom blate. Nesnažil som sa pádu zabrániť pevným postojom, ktorý by skončil s maximálne tak vyvrtnutým kotníkom z mojej strany.
Zúfalý krok, no myslím že som našiel slabinu v jeho technikách. Ak ho spomalím a boj presuniem na telo na telo... Presne to bol môj plán. Najprv som sa však musel pozviechať zo zeme a zbaviť sa blata v očiach.

pro **Seito Senju** Sun Feb 01, 2015 10:56 am

Útok vyšel tak, jak měl a v další chvíli už jsem ho viděl, jak padá dolů do vody. Nebyl jsem si jistý, jestli to přežil, nebo jestli je stále při vědomí. Nechtěl jsem však riskovat a proto si přichystal další kunaie. Teď to však byly normální kuanie, ale byly ozdobené výbušnými lístky. Chtěl jsem ušetřit nějakou chakru a proto jsem zvolil tuto volbu. Když byly kunaie připraveny, nacházel jsem na boky kaňonu a pak už jen sledoval ty výbuchy.
Pokud byl opravdu ve vodě ještě při vědomí, tak tohle ho asi nepotěší, protože do vody se řítily ohromné kameny a nabíraly slušnou rychlost. Možná umí ale dobře plavat, to se však uvidí.
Celý souboj jsem stíhal pozorovat i situaci kolem Hany. Najednou tam ale nebyla. Zmizela i se svojí soupeřkou někam pryč. To se mi vůbec nelíbilo. Musím to tu rychle ukončit a doufat, že má Hana u sebe můj Hiraishin kunai, co jsem jí kdysi dal.

pro **Hakuei** Sun Feb 01, 2015 5:50 pm

Situácia, v ktorej sa muž v plynovej maske ocitol, bola pri najlepšom biedna. Jeho šance na záchranu sa čím ďalej tým viac blížili nule, ale to nič nemenilo na tom, že robil všetko preto, aby sa z toho nejak dostal. Jeho vôľa bola bezpochyby obdivuhodná, ale bude to fakt stačiť?
Odporný h*jzel! Osobne zoskočil dole a nechal ma myslieť si, že sa pokúša priblížiť, len aby v zápätí odhalil, že si ešte predtým pripravil dva ďalšie klony... vy a tie vaše triky! Vo vodnom prostredí nedokážem využívať svoje techniky. musím sa odtiaľ čo najskôr dostať, ale ten zm*d mi to svojim likvidovaním kaňonu vôbec neuľahčuje! pomyslel si, zatiaľčo sa snažil odplávať preč. Na hladine by bol terčom skál, preto sa musel do doby, než sa dostane z kaňonu, držať pod hladinou. Na podporu svojej rýchlosti využíval ako obvykle raketový komplet.

Jeho kolega medzitým čelil protivníkovi, ktorý sa vyžíval predovšetkým v používaní nepravdepodobných a očividne ťažko uskutočniteľných trikov. Obviňovať osobu s jazvou na tvári z túžby po psom zápase nebolo tak úplne na mieste. Bol to vonkoncom práve Toujou Tanaki, ktorý ho ako prvý vystavil veľmi nepríjemnej návnade. Tak či onak ale zmes blata a vody v očiach podľa všetkého nepomohla, za čo mohol vďačiť svojej neobyčajnej technike. Niet divu, že sa člen Hakuei opäť počudoval nad tým, ako efektívne sa je schopný vyrovnať jeho prevyšujúcej rýchlosti a sile.

Čo je to za štýl? Mal som tú česť už s mnohými nepriateľmi, ktorí excelovali v boji na blízko a kenjutsu, ale ešte nikdy predtým som sa nestretol s niečim podobným. Vo všeobecnosti poznám bojovníkov, ktorí sa orientujú predovšetkým na disciplinované metódy a techniku, rovnako ako aj beštie, ktoré sa spoliehajú na svoje nadanie a inštinkty, ale tohoto trúfalca jednoducho nedokážem zaradiť. Ani so svojimi skúsenosťami nie som schopný predvídať jeho pohyby. Každopádne... presne preto som zvolil túto unikátnu defenzívnu formu, zanalyzoval zároveň s útokom muž s jazvou na tvári. Pravdou je, že útok, o ktorý sa pokúsil, navzdory tomu, že minul, pokračoval vo svojej dráhe a opakovane prešiel do roztočenia sa. Presne v tom spočívala táto neobyčajná bojová formácia. Za každým úderom bez ohľadu na jeho efektívnosť v rýchlosti nasledovala takmer neprekonateľná obrana.

Protiútoku, o ktorý sa Tanaki pokúsil, odvaha rozhodne nechýbala. Práve tým, že jeho protivník ale nedokázal naplno predvídať kirigakurčanove pohyby, sa bol nútený spoliehať na defenzívnu formu. Okolnosti, za akých bolo Yarazu no Ame použité, do istej miery pokazili jeho rýchlosť a presnosť, umožniac tak kovovej tyči včas zvrátiť smer katany ešte predtým, než sa zabodla do tela muža s jazvou na tvári. Jeho majstrovstvo v bōjutsu bolo vskutku nespochybniteľné.

"Ospravedlň moju neslušnosť. Mal som tak trochu naponáhlo, tak som šetril slovami a pokúsil sa ťa čo najskôr zbaviť. Tak sa zdá, že som ťa napokon ale veľmi podcenil, čo takmer poviedlo k mojej porážke. Teraz, keď ťa však už beriem smrteľne vážne, ťa môžem ubezpečiť, že je ešte priskoro na to, aby si ma vyzýval na súboj so zbraňou. Máš talent, ale chýbajú ti skúsenosti," prehovoril konečne prvýkrát od ich stretnutia.
"Obávam sa, že možnosť na rozvinutie nadania nedostaneš. Tým, že si sa dobrovoľne zbavil katany, si sa doslova odsúdil na smrť," dodal ešte za tým, sústrediac sa na Tanakiho pohyby. Pri prvom náznaku snahy zdvihnúť sa zo zeme dostane smrteľný zásah.

pro **Goku** Sun Feb 01, 2015 6:38 pm

Bol príliš silný, schopný a skúsený. Jeho výber zbrane spolu s jeho schopnosťami boli pre mňa nadradené. Nedokázal som udržať krok a po poslednom zúfalom útoku, som dokonca stratil možnosť obrániť sa. Moja katana odletela do teplých krajín. Spravil však chybu. Aj po jeho slovách. Stále ma podceňoval. Myslel si že nič momentálne nezmôžem a mal v podstate pravdu, bohužiaľ pre neho, len čo sa týkalo Taijutsu.
Neznášal som tento pocit. Kľačať pred niekým, kto ma tak potupne porazil. Aj keď mi vzdal istý druh poklony, stále som bol oproti nemu len troska. Uchýliť sa k triku, ktorý som chcel použiť, nebolo vôbec fér.
"Život je sviňa heh?" Uchechtol som sa a rukami si pretrel oči.
"Máš pravdu. Svojimi schopnosťami, si ma úplne prekonal. Je to naozaj škoda, že týmto naše stretnutie končí. Stretnúť sa s tebou niekedy v budúcnosti... a bojovať proti tebe, pri čom by sme obala boli vo svojich najsvetlejších chvíľach. Škoda... že taká budúcnosť ani jedného z nás nečaká." Mohli to byť posledné slová niekoho, kto bol potupne porazený aj cez využívanie nie príliš čistých trikov. Dúfal som však, že to nebol presne tento prípad. Za môj ďalší krok sa budem hambiť ešte dlhé roky. Určite o tom nikomu nebudem rozprávať...

Emperor Sakki. Unikátna schopnosť ktorou som bol obdarovaný len pred nedávnom. Nebola to technika. Nebolo to ani niečo, čo by malo v tomto svete existovať. Veľa Ľudí dokáže svojou vôľou zničiť svojho súpera. Dokážu nechať zobraziť svoj zabijácky inštinkt a úplne s ním rozdrviť vôli svojho nepriateľa. Všetci títo shinobi, všetky podobné techniky... boli oproti tomuto len slabé a neopodstatnené. Nemusel som sa ani pohnúť, ani sa na neho pozrieť. Niektorý ľudia pri strete s týmto plakali, vracali, roztriasli sa a neboli schopný jediného slova. Inými to len otriaslo a nechávalo to ťažké psychické stopy, pri ktorých ich nočné mori strašili ešte celé týždne. Netušil som, aký účinok to bude mať na tohto shinobiho. Bol som však presvedčený o tom, že to ním otrasie a aspoň na chvíľu paralizuje. Nebol to žiadny typ čestného strachu, ktorým sa pýši mnoho ľudí. Niečo typu bojím sa a strach mi dodáva silu, v tomto prípade nefungovalo. Aj keby som ho mal zastaviť len na malú chvíľku, mienil som to využiť naplno. Poćas toho, ako som sa postavil na nohy, som očakával že ešte bude paralizovaný a tak som rýchlo poskladal pečate. Pečatenie nikdy nebolo mojou silnou stránkou. Teraz ich však bolo len minimálne a ja som si myslel, že mám aspoň chvíľu čas. Rozhryzol som si kožu na palcu a vyrazil som priamo oproti môjmu nepriateľovi.
"Kuchiyosen no jutsu!" Využitie tejto techniky bolo vskutku neobyčajné. Ľudia ju využívali na rôzne situácie. zväčša však na privolanie svojho spoločníka. Aj ja som s ním privolal Jutariho. Ruku som však pri tom mal priloženú na hrudi môjho nepriateľa, konkrétne na jeho srdci. Mal som v pláne Jutariho privolať tým najnepríjemnejším spôsobom, ktorý by môjho nepriateľa mal dosť.. zaskočiť. Samozrejme tento útok som využil len v prípade, ak bol môj nepriateľ stále paralyzovaný, čím by mu mala tyč vyletieť z ruky. Ak sa s ňou však stále pred sebou oháňal, útok som neuskutočnil a skôr som sa snažil medzi nami vytvoriť čo najväčšiu vzdialenosť, zatiaľ čo by som skladal ďalšiu sériu pečatí.

pro **Seito Senju** Sun Feb 01, 2015 7:08 pm

Dokázal unikat i padajícím kamenům, ale musel být stále ve vodě. Mířil však k místu, které se mi zdálo příhodné pro můj finální úder. Uprostřed vody totiž stála obrovská skála. Byla dost široká na to, aby udržela i větší proud vody a mi se v hlavě začala formovat určitá myšlenka. Zatímco plaval pod vodou, vytáhl jsem Hiraishin kunai a hodil ho na tu skálu. Musel jsem ho hodit trochu silněji, aby i po nárazu zůstal ve skále.
Další krok bylo to, že jsme s Akiem sletěli více do kaňonu. Prostor tu byl maximálně tak na let, ale něčemu se zde vyhnout by bylo nereálné, to mě však netrápilo. Když jsem ho pak uviděl pod vodou, složil jsem pečetě a zaměřil se na prostor kolem něho. Suiton: Suiryuudan no jutsu. Z vody se zformoval vodní drak a obrovskou rychlostí mířil právě na to skalisko. Zvláštní bylo však to, že uprostřed vodní hlavy byl můj soupeř. Bylo to tím, že jsem podobu draka zformoval právě z té vody, která byla kolem něho a tím pádem ho touhle formou "uvěznil".
Teď se řítil tedy na skálu a nic s tím nemohl dělat. Kolem něho byl totiž obrovský tlak, který na něho tlačil ze všech stran. Měl jsem jistotu, že jeho dýmové techniky mu teď nepomůžou, protože kolem něho byla voda a rakety by musel namířit na mě, což v rychlosti, ve které se teď pohyboval bylo celkem nereálné.
V dalším momentě narazil drak do skály. Prvotní náraz vody ho sice trochu uchránil, ale když se dostalo i na něho, tak do něj narazilo celé tělo draka. Teď se dostalo i na můj kunai, který byl zapíchnutý do skály, protože jakmile byl můj soupeř na skále, použil jsem Hiraishin a objevil se vedle něho. Šance na zareagování byla opravdu malá a já už v další sekundě tasil katanu a rychle s ní vedl finální úder.

pro **Hakuei** Mon Feb 02, 2015 12:27 am

Seitov útok bol bezpochyby krutý, ale o to efektívnejší. Vzhľadom na to, že osoba s plynovou maskou trávila čas unikaním pod vodou, nedostala príležitosť urobiť nič s tým, že sa ju konožan rozhodol využiť na svoju techniku. Samozrejme, že sa mohol pokúsiť čo najskôr odtiaľ dostať, ale mohutný tlak vody, ktorý užívateľ podľa všetkého zámerne spôsoboval, mu to veru ani pri najmenšom neuľahčoval. Dostal sa teda do veľmi nepríjemnej a nebezpečnej šlamastiky.
Všivavý m*mrd! O čo sa k*rva snažíš?! Okamžite s tým prestaň! nadával vo svojej mysli, lapajúc po dychu. V tejto fáze ale už všetko nasvedčovalo tomu, že sa nemá šancu zachrániť.

Myslíš si, že to je koniec?! Že je to naposledy, čo máš tú česť s Hakuei?! Tak to sa k*revsky mýliš! Modli sa, aby som to neprežil, inak pocítiš môj hnev! A aj keby si ma teraz dostal, ubezpečujem ťa, že sa ti to vráti! Božiemu rozsudku sa nevyhneš, ty odporná- pokračoval i naďalej vo svojom vulgárnom myslení, ale sotva to stačil dokončiť, už sa dočkal prudkého nárazu o skalu. Bez možnosti reagovať ho Seito katanou okamžite potom raz a navždy odpravil zo sveta živých, čím preňho vojna skončila.

Muž s jazvou na tvári medzitým dával dosť jasne najavo svoju nadradenosť, pripraviac sa na definitívne ukončenie svojho vlastného súboja s Tanakim. Predsa len bol už po všetkom tom bojovaní unavený a ani chakry mu pochopiteľne veľa nezostávalo. Zachovať si chladnú hlavu preto nebolo vôbec jednoduché.
"V tomto s tebou súhlasím. Tvoja budúcnosť je týmto spečatená," prehovoril a vyrútil sa na ležiacu obeť, ale to sa už stal obeťou jej neobyčajnej techniky. Z ničoho nič ho paralyzoval neopísateľný strach, čo malo za následok, že svoju kovovú tyč pustil na zem. Toujou tak dostal viac než dosť času na to, aby sa zdvihol zo zeme a vytvoril potrebné pečate. Samotné kuchiyose sa mu už ale uskutočniť nepodarilo. Dôvod bol v tomto prípade pomerne prostý.

"Čo to do pekla znamená? Čo si sakra zač?! Nepribližuj sa!" zvolal tesne pred fyzickým kontaktom s užívateľom a svojou plnou rýchlosťou navzdory počiatočnej paralýze uskočil dozadu. Za normálnych okolností by robil všetko preto, aby sa udržal čo najbližšie pri protivníkovi. Niečo také preňho bolo úplne mimo charakteru. Bolo zrejmé, že Sakki pôsobí.
Čo som to urobil? Mohol som to s ním raz a navždy ukončiť, ale namiesto toho som- vzbudil vo mne strach? On?! Jak je to vôbec možné?! Všetko doposiaľ hralo v môj prospech, tak prečo...?! Nemysli si, že pred tebou zdrhnem! Bez ohľadu na to, čomu čelím, JA z boja nikdy neutekám!

V obavách z priblíženia sa k svojmu nepriateľovi si muž s jazvou na tvári uvedomil, že jeho jediná možnosť je útok z diaľky. Zároveň s cúvaním preto zo zvitku privolal posledné veľkolepé eso v rukáve. Jednalo sa o impozantnú kovovú guľu na reťazi, ktorej ovládnutie mohol skutočne dosiahnuť jedine niekto s tak veľkou fyzickou silou, akou člen Hakuei oplýval. Svoju neobyčajnú zbraň v zápätí nad vlastnou hlavou roztočil a zoslal ju na kirigakurčana. Bol to riskantný pohyb, pretože aj s jeho silou a rýchlosťou sa tak na chvíľu do značnej miery odkryl. Nezdalo sa však, že by mu po Tanakiho technike zostala potrebná dávka racionality na zváženie onoho útoku.
"Hádam si nemyslíš, že sa ťa budem báť! Priprav sa, že ťa rozpučím ako červa!"

pro **Goku** Mon Feb 02, 2015 12:49 am

Nebol som nadšený svojim postupom. Nie pre to, že by sa mi Kuchiyosen nepodarilo, no skôr pre to, že som viac než ktokoľvek vedel, aký teror dokáže zažívať aj skúsený bojovník pri strete s mojou technikou. Jeho počínanie ma však prekvapilo. Stále stál na nohách, nevracal a ani sa nerozplakal a neprosil o zľutovanie. Mal môj obdiv.
Vyvolal obrovskú guľu a ja som len zložil jednu pečať a začal kráčať smerom k nemu. Mohol hovoriť a útočiť odvážne, ako len chcel. Pravdu som videl na vlastných očiach. Jeho štýl boja sa zmenil. Začal sa sústreďovať na útok. Dal do neho všetko a úplne pri tom zanedbal obranu.
Gula bola naozaj silná zbraň. Ubrániť sa proti nej by nemalo žiaden zmysel. Vyhnúť sa však tak nápadnému útoku ktorého hlavnou hnacou silou bol strach, niekomu ako mne nerobilo problém. Práve kvôli výbere tak ťažkej zbrane, klesla jeho rýchlosť útoku. Ja som pri sebe nemal nič okrem nohavíc... prvý krát v tomto súboji som ho preto práve v rýchlosti prekonať vedel.
Gula dopadla do zeme, kde vytvorila hlboký kráter. Ako som sa jej vyhol ? Nebol to až taký problém, stačilo rázne uskočiť do strany a pre istotu pri dopade spraviť ešte premet, aby som sa z dosahu guli dostal čo najďalej. Pri premete som pocítil každý jeden sval v tomto tele. Bol som celkom blízko môjho limitu.
"Máš môj rešpekt. Nebudem ťa zaťažovať vysvetlením lebo teraz... zomrieš." Nepovedal som to otázku a ani ako výzvu, ale ako fakt. Nebol som nadšený tým, kam sa tento súboj hnal a tak som moje pocity odhodil stranou a sústredil sa na to, čo mi išlo najlepšie.
Ruku som si priložil k ústam a on si mohol všimnúť, ako z môjho tela začína vychádzať čierny dym.
"Čierne umenie..." Šepol som a rukou spravil ďalśiu, tento krát univerzálnu pečať. Sairento Kiri! Pravdepodobne bol pripravený na stretnutie s Kirigakure no jutsu, keďže spolu s ostatnými členmi Hakuei Kirigakure napadli. Toto však bola technika, ktorú som si nechával len na špeciálne prípady. Z môjho tela sa vo veľmi veľkej rýchlosti okolie zaplnilo čiernou nepreniknuteľnou hmlou. Bolo to nin-genjutsu ktoré podkopávalo nepriateľovu psychiku. Malo podobný účinok ako Sakki. Každopádne on už pod vplyvom podobnej techniky bol. Túto čiernu hmlu som využil na to, aby som ho odrezal od jeho zmyslov. Táto technika bola mojou špecialitou, aj keď som sám v Genjutsu nijak neexceloval. Ochromí ľudí ktorých zasiahne sluch, čuch, hmat, rozumné uvažovanie a navyše ho aj úplne dezorientuje. Nespomínajúc pocit paranoie, pri ktorej ľudia chytený v hmle nevedia, kde sa nachádzam. Majú však pocit, ako keby som sa nachádzal všade. Narozdiel od normálneho Kirigakure no jutsu, však táto hmla bola mojou súčasťou v istom zmysle. Vedel som o všetkom, čo sa v nej deje. O každom aj tom najmenšom pohybe. Sám som nemusel ani len mať otvorené oči.
"Pravdepodobne som to nespomenul no moja špecialita..." Ozvalo sa pred mojim nepriateľom, no rana pri tom prišla z úplne opačnej strany.
"... je zabíjanie." Keďže som nemal meč ani kunai, musel som sa vynájsť inak. Hovorí sa, že zabiť človeka holými rukami je ľahké... inde sa hovorí že je to ťažké. Ak ste však chceli človeka skutočne zabiť, potrebovali ste mať istý druh zručnosti. Napríklad ako Anbu tréning a dokonale zvládnutú anatómiu ľudského tela. Moja rana nebol ani tak úder, ako skôr zručné poškodenie miechy, pri ktorej by mala nastať okamžitá smrť.
Možno sa môj stret so shinobim ponášal zo začiatku na boj, no nakoniec to malo skončiť tak, ako všetko ostatné... ako vražda. Neférová a čistá vražda bez preliatia jedinej kvapky krvi.

pro **Seito Senju** Mon Feb 02, 2015 6:19 pm

Zasáhl jsem s katanou přesně a během pár vteřin byl mrtvý. ,,Tvůj boj je u konce." Řekl jsem spíše už jen tak do vzduchu a sledoval, jak se jeho tělo pomalu noří do vody. Bojoval dobře, ale štěstí dnes bylo na mé straně.
Nechtěl jsem se už zdržovat tady dole v kaňonu a proto se dostal zase na volné prostranství. Vedle mě přistál Akio a já se na něho pousmál. ,,Pro dnešek už jsi volný." Přikývl hlavou a zmizel. Rozhlídl jsem se po bojišti a nevypadalo to vůbec dobře. Ztráty byly veliké na obou stranách, ale zdálo se, že Hakuei už zde nic nezmůže.
Měl jsem však strach o Hanu. Nikde jsem ji neviděl a tak se mi potvrdilo to, že někam se svou soupeřkou zmizely. Zůstával jsem připraven se k ní teleportovat a jen čekal na potřebné znamení.

pro **Hakuei** Wed Feb 04, 2015 12:38 am

Riskovanie muža s jazvou na tvári sa mu vôbec, ale vôbec nevyplatilo. Vojna a únava sa na ňom v kombinácii s Tanakiho technikou podpísala tak moc, že už viac nebol schopný čeliť tomu, čo ešte len malo prísť. Sairento Kiri bolo v tejto fáze bezpochyby nad jeho možnosťami obrany.
Č-čo to... čo to má znamenať?! Čo sa stalo?! Vari som nebodaj... mŕtvy?! zhrozil sa nad vskutku desivou stratou zmyslov. Sotva sa však čo i len priblížil pochopeniu, jeho protivník z Kirigakure zasadil finálny úder a bez milosti ho pripravil o život. Kto by bol povedal, že zahynie takouto smrťou. Nebolo to tak dávno, čo sa pýšil povesťou zdatného vymáhača a bodyguarda istého velikána z Funadzumi Kanpanī, ale napokon opustil tento svet ako prízrak bez mena.

Vojna v Kirigakure sa podľa všetkého už konečne schyľovala k záveru. Boje na všetkých miestach utíchli, svišťanie zbraní a techník definitívne pominulo. Kirigakurčania, ktorí sa dožili konca, si už s najvyššou pravdepodobnosťou ako tak vydýchli. Otázkou ale ešte stále zostávalo - kam sa vlastne podel muž tmavej pleti? Ako prvý sa tejto odpovede dočkal Tanaki.
Tak sa zdá, že som konečne pripravený. Nadišiel čas.
Si si istý, že to chceš urobiť? Stále sa môžeš pokúsiť o únik a použiť to inokedy, oponoval Mashima, ale márne.

Moji drahí priatelia boli ochotní opustiť tento svet v mene likvidácie Kirigakure, ale žiaľ, neuspeli. To posledné, čo pre nich môžem urobiť, je priviesť ich aspoň na krátko naspäť k životu a umožniť im dokončiť to. Lepšia príležitosť na použitie tej prekliatej techniky nebude. Ďakujem ti za všetko, Mashima-san, rozlúčil sa muž tmavej pleti a odhalil svoju prítomnosť iba neďaleko od Tanakiho. Nezdalo sa však, že by sa chystal na útok, ale skôr na útek. Odovzdane hľadel prázdnymi očami do diaľky a zarýval sa do zeme, zatiaľčo jeho obväzy sa z nepochopiteľných príčin trhali. Konečne až po chvíli bolo zrejmé, čo sa to vlastne deje. Z tela neznámeho muža vyliezali všetkými smermi neidentifikovateľné chápadlá, pokryté jeho špecifickým Nensuikai. Šírili sa nielen vzduchom, ale aj spomínanou zemou, a zaradom pohlcovali všetky mŕtvoly v okolí, úplne bez rozdielu. Týkalo sa to aj osoby s jazvou na tvári, ktorú pred malou chvíľou Toujou usmrtil. Bola to vskutku desivá skúsenosť.

Medzitým, ako sa spomínaný člen Hakuei obetoval a zlučoval svoje telo s čerstvými mŕtvolami, muž so zafarbenými vlasmi, ktorý sa v chaose spôsobenom jeho predchádzajúcou technikou vytratil z Faitovho dohľadu, neveriacky hľadel smerom k onomu centru diania.
"Ja neverím vlastným očiam. Ste plní prekvapení. Takže to napokon nebude Kohana-chan, ktorá pokorí bránu, ale ty- nie, my všetci! Nepovedal som vám, že budeme bojovať ako jeden?!" zvolal sťa zmyslov zbavený, pozorujúc so značnou dávkou nadšenia formovanie neopísateľnej kreatúry.

"Zoznámte sa so Shisha Kugutsu, vážení! Hľa, čo vám svet, ktorý ste pomohli stvoriť, priniesol pred prah vášho vlastného domova!" vykríkol z plného hrdla, uvedomujúc si, že vzhľadom na nedostatok chakry tak či onak nemá prakticky žiadnu šancu na útek. Muž tmavej pleti, ktorého zafarbený člen Hakuei momentálne toľko ospevoval, bol kedysi jedným z experimentálnych morčat Otogakure. Schopnosti, ktorými bol proti svojej vôli obdarovaný, sa dali považovať za dokonalejšiu verziu Nurariho. Priniesť niekoho takého do vojny, kde sa zaručene nájde plno čerstvých mŕtvol, a nechať ho dobrovoľne pohltiť telá nebožtíkov, bol už od samého začiatku jeden z hlavných taktických zámerov manipulatívnej Kurumi.

pro **Goku** Wed Feb 04, 2015 1:00 am

Rád by som popísal nejakú radosť z toho, že som porazil môjho súpera. Bol som však unavený a tak nejak som netušil, z čoho by som sa mal presne tešiť. V podstate som sa s ním hral a keď ma začal sundávať, využil som hnusný trik a jednoducho ho ako nepoužiteľnú hračku odstránil.

Každopádne som sním mal mať ešte nejakú tú česť. Ak sa to dalo nazvať.. " s ním" .. skôr "s nimi". Pozeral som sa na mužov, ktorý prišli celkom blízko.. pri mne... a na to hovado.. čo vytvorili. Ako inak to nazvať ? Bola to necrofilná želatina ktorá nasávala mŕtvoly a rozhodne vyzerala nebezpečne. Ja som radšej išiel znova zobrať moju neskutočne tupú katanu, ktorá ležala bokom kvôli môjmu úžasnému futbalovému zákroku. Keď som ju chytil do ruky, všimol som si zľahka popraskanú a zničenú čepeľ. Katany nikdy neboli vytvorené na záťaž, ktorými som ich vystavoval. Neustále zarážanie do zeme sa na nej podpísalo.. a mne teraz bola tak platná, ako keby som si išiel z lesa vytrhnúť nejaké pevný drevený papek. Začal som ustupovať. Nie že by som sa bál no, čo som mal robiť. Netuśil som, ako sa dá toto niečo poraziť a pevne som dúfal, že ostatný dobojovali... toto sám nedám. Momentálne sa mi k tomu ani len nechceli priblížiť.
Keďže moja chakra ukazovala pomaly záporné hodnoty, podobne som sa cítil aj so staminou. Nebol som v stave, kedy by som vydržal ďalší dlhší boj. Nemohol som však ustúpiť.
Znova sa ozvali moje rany, ktoré mi zanechali ty bastardi, idúci po mojom kg. Provizórne obväzy na hrudi mi nasiahli krvou a ja som sa znechutene pozrel na príšeru.
"Určite sa nestanem súčasťou toho kusu ho*na.." Povedal som si v duchu, zdržujúc sa nejakých zbrklých akcií.

pro **Tobias Ohara** Wed Feb 04, 2015 11:50 am

Po odchodu z nemocnice, kde sem již byl k ničemu, vydal jsem se zpátek na bojiště. Procházel jsem vesnicí ke panovala pořád panika.
Na bojiště jsem šel z jediného důvodu. Zapamatovat si místo, kde jsem poprvé zažil lidskou bezmoc. Tenhle pocit se již nesmí nikdy opakovat.
Druhý důvod byl vyhledání našeho Kageho a až se zde vše vyřeší tak se ho na pár informací zeptat. Místo kde jsme bojovali z devítkou již utichlo a tak jsem se vydal směrem k hradbám, odkud se ozýval větší hluk. Neměl jsem již v plánu bojovat, pouze jsem potřeboval najít kageho. Kdyby však bylo nezbytné zasáhnout do boje, nezbývalo by mi nic jiného, přeci jen už jsem v dobrém stavu.
Kráčel jsem tedy směrem odkud se ozýval hluk z boje a doufal, že tam někoho najdu. Již v dáli jsem pozoroval obrysy některých postav, jenže ještě nebylo poznat kdo to je.

pro **Kashike** Wed Feb 04, 2015 8:15 pm

Po hradbách se dostanu až k bráně, kde zastavím a chvilku jen překvapeně zírám na terén okolo. Pro boha živého... bleskne mi hlavou, než se znovu začnu soustředit na bitvu. Dál v hloubi bojiště zahlédnu jednoho z Anbu (Tanaki), jak se sotva drží na nohou. Neváhám a s taseným mečem vyrazím rychle k němu.
Přeberu to tu, stáhni se zpátky a dej se dopořádku, mrtvej nám nebudeš k ničemu... prohodím na něj a přeměřím si obludu před sebou pohledem. Pak začnu ustupovat spolu s tím Anbu, dokud nemám jistotu že je bezpečně na hradbách nebo za branou.

pro **Tobias Ohara** Thu Feb 05, 2015 11:01 am

Stále jsem blížil k dění různých bojů. Už jsem byl tak blízko, že jsem rozeznával osoby z naší vesnice a z jiné. Zde se nacházelo více lidí, než v momentě když jsme zde byli pouze my s devítkou a jounin, který padl. Jenže stále jsem neviděl Kageho.
Následovalo docela divné zjištění, když jsem zahlídl dvě osoby z jiné vesnice. Přesněji z Konohogakure. "Co ty tady dělají ? To se tento boj týká i jich?" Řekl jsem si pro sebe a šel blíž a blíž.
Následně jsem již byl tak blízko, kdy jsem si všiml už i protivníků, kteří před sebou měli své soupeře. Můj nezájem o boj byl pořád stejný. V momentě kdy jsem byl již v blízkosti kdy mě mohl někdo slyšet sem si všiml našeho shinobi, který asi v tento moment zrovna dorazil. Neměl na sobě jediný šrám ani pomačkané oblečení z boje. "Zdravim, neviděl jste te'd někde našeho Kageho ?" Optal jsem se Jounina s bilými vlasy.

pro **Faito Dansaku** Thu Feb 05, 2015 6:04 pm

https://www.youtube.com/watch?v=69QnkqNQgFI

Faito

Už to vypadalo, že je po všem. Dokud se mezi kusy skal nezačala zvedat jakási bílá potvora. Zavřel jsem oči a povzdechl si.
"A nedají si říct, a nedají..." odcitoval jsem jednu starou pohádku dávných krajů a shunshinem jsem se přesunul vedle Kashikeho. Změřil jsem si ho pohledem. Na první pohled žádné škrábance a jen trocha špíny.
"Dostali jste na p*del, co?" zeptal jsem se dost familiérně. Tahle situace mi totiž vracela vzpomínky, kdy Kashike ještě sloužil pode mnou jako člen Otogakurských shinobi. Takhle "v pořádku" vypadal po ráně technikou Chidori.
Protočil jsem katanu v ruce a lehce, ale pevně jsem ji sevřel.
V druhé ruce jsem měl na revers wakizashi. Měl bych na ni jít sám, ale přece mu neodepřu tu radost.
"Nepřítel se uchýlil k tomu nejzoufalejšímu kroku. Znesvěcení svých vlastních. Už neví, jak by bojoval. Přečkali jsme tuto bitvu a nenechali jsme nepřítele, aby povraždil naše ženy a děti. To monstrum před námi je poslední kapka před zaslouženým odpočinkem... A já se takhle blízko nehodlám vzdát.
Nežádám vás, abyste šli se mnou. Ale každý, kdo ve svém životě již zažil chuť vítězství, ví, že otočit se teď na útěk je naprosto nepřípustné..."
Olízl jsem si rty a nasál okolní vzduch. Naklonil jsem hlavu lehce ke Kashikemu.
"Doufám,ž e si ještě pamatuješ, že se mi nemáš plýst pod nohy..."
Rozeběhl jsem se vpřed k monstru, skočil jsem na něj a začal jeja rychlými seky porcovat (nebo se spíš pomocí katan držet na jeho povrchu). Vyhledával jsem ale masky těch šesti, kteří zbyli jako poslední. Jeden z nich ji jistě bude ovládat.

pro **Seito Senju** Thu Feb 05, 2015 6:44 pm

Myslel jsem si, že už je definitivní konec, ale ještě tomu tak nebylo. Na bojišti se totiž zformovalo něco hodně divného. V životě jsem to neviděl. Dalo se od toho čekat všechno, proto jsem se snažil dostat, co nejrychleji k hradbám.
Po chvíli se mi to podařilo a to už tu stáli i shinobi z Kirigakure včetně Faita. Poslouchal jsem jeho slova a přitom se stále díval na tu věc, která do sebe "nasávala" další mrtvé. Sotva Faito domluvil, už se na tu věc rozběhl a začal se svými útoky.
Samozřejmě jsem se rozhodl, že na to zaútočím taky a alespoň nějak jim pomůžu. Nebyl jsem ale tak zručný na boj s katanou, jako lidi z Kiri, proto jsem vytáhl svůj Hiraishin kunai a držel si trochu odstup. Čekal jsem na správnou chvíli, kdy budu moct použít nějakou techniku. I když byla ta věc dost veliká, nechtěl jsem teď riskovat to, že použiji nějakou techniku a zasáhnu někoho z Kirigakure.

pro **Hakuei** Thu Feb 05, 2015 9:03 pm

Technika Shisha Kugutsu bola bezpochyby už na pohľad veľmi nechutná. Faito mal so znesvätením mŕtvol skutočne pravdu, ale zdalo sa, že to berie na pomerne ľahkú váhu. Za normálnych okolností sa totiž toto kinjutsu využívalo maximálne na tri rôzne osoby, ale to, o čo sa muž tmavej pleti práve pokúsil, určite prekračovalo všetky predstavy jej pôvodných tvorcov. Monštrum, ktoré pred očami Kirigakurčanov vznikalo, bolo vzhľadom na počet absorbovaných o dosť nestabilnejšie a hlúpejšie, ale jeho úroveň bola porovnateľná s plnohodnotným bijuu. Túžba po pohlcovaní ale neprestávala a ona slizká organická hmota cítila nepretržitú potrebu stále sa rozširovať, i za cenu ďalšieho zabíjania. Bola to veru veľmi nebezpečná biologická zbraň.

Ako prvý zahájil priamy útok mizukage osobne. Podľa všetkého si uvedomoval, že na takúto hromadu organickej hmoty, ktorá podľa všetkého ani neoplývala chakrovým systémom, genjutsu fungovať nebude, preto sa vrhol do frontálneho sekania svojou katanou. Nanešťastie ale nestačil spôsobiť veľké poškodenia a jeho meč uviazol v slizkej, lepkavej hmote, ktorá nepriateľskú bytosť pokrývala. Jednalo sa bezpochyby o Nensuikai, a to poriadne hustú a hrubú vrstvu. Za predpokladu, že sa katanu pokúsil vytiahnuť, novo vzniknuté chápadlá pohltili i samotného Faita. V opačnom prípade sa ho pokúsili prenasledovať, ale ak sa mu podarilo včas uskočiť, prestali sa namáhať.

Po tejto skúsenosti muselo byť každému jasné, že pokúšať sa priblížiť nemusí byť dobrý nápad. To však nič nemenilo na tom, že tú potvoru bolo nutné eliminovať, než bude neskoro. V tejto fáze nad ňou už nik nemal kontrolu. Doteraz sa Hakuei pokúšali len o zabíjanie shinobi a ľudí, ktorí mali v rukách moc, ale ako náhle by sa toto monštrum dostalo do centra Kirigakure, nič by sa nevyhlo jeho neutíchajúcemu hladu. Za obeť by jej padli všetci občania bez rozdielu. Masky, ktoré Faito spomínal, sa z ničoho nič začali premiestňovať na jedno jediné miesto. "Hlava", ktorá sa zdala byť tou pôvodnou, akoby zrástla s ostatnými a vytvorila jednu veľkú, nachádzajúc sa na jednom z chápadiel. Tým to ale nekončilo. Hmota sa začínala preskupovať a čím ďalej tým viac pripomínala skutočnú bytosť s trupom a končatinami (viď gif nižšie).

Kirigakure si prešla vskutku vyčerpávajúcou vojnou, ale zdalo sa, že to najhoršie ich ešte len čaká. Bojovať proti niečomu takému po tom všetkom nebola vôbec žiadna sranda. Chakra každej jednej mŕtvoly, ktorá ešte nestačila opustiť telo, sa v netvorovi neustále miešala a získavala akúsi novú formu. Znamená to, že vzniknutá bytosť bude schopná používať techniky každej jednej osoby, ktorú pohltila? Nech už to bolo akokoľvek, výtvor Shisha Kugutsu konečne získal podobu vhodnú na boj a postavil sa pomocou chápadiel, ktoré pripomínali spodné končatiny, na vlastné "nohy", prehliadnuc si aktuálnu situáciu. Jeho súčasná fyzická výška momentálne o čosi presahovala bijuu, ale našťastie pre prítomných sa stále nemohla rovnať rozmerom juubiho.

pro **Goku** Thu Feb 05, 2015 9:22 pm

Ani som si neuvedomil ako, a nachádzala sa pri mne osoba, ku ktorej som istým spôsobom prechovával istý druh rešpektu. Spoznal som ho práve vďaka jeho masky, nikto iný podobnú nemal.
"Kashike-sama..." Oslovil som osobu, ktorá ma chcela eskortovať k hradbám a sám som hlavou pootočil na nesúhlas. Vzhľadom na situáciu, sa pravdepodobne ani nemusel pýtať prečo. Viac by sa mohli strachovať o zelenáča, ktorý sem dorazil v zápätí za ním. Ako bývalý Genin som chápal, kde podobné hodnosti patria... určite nie do prvej útočnej či obrannej línie.
Tvor ktorý pred nami stál... ak prejde cez nás, Kiri bude zničená. Načo by som potom mal utekať? Mal som nejakú svoju hrdosť.. a stále som mohol niečo robiť, aj keď som tu hazardoval s vlastným životom. Katanou som pár krát prečesal vzduch predo mnou. Objavil sa tu aj Mizukage, ktorý nám dal istý druh preslovu. Uškrnul som sa. Nemohol som si pomôcť... musel som sa usmiať. Nebol to však úsmev zdravého človeka.
Rozbehol som sa do ľavej strany od Mizukageho. Všimol som si však, ako sa jeho útok nevydaril. Predsa len proti niečomu takémuto.. budeme potrebovať viac.. sily. Nie len tú fyzickú. Voda okolo mňa sa začala zbierať do istého prúdu, ktorý ma "následoval" a obtáčal sa okolo mojej osoby. Každá kvapka dažďa sa k tejto mase vody pridávala. Slúźilo to ako istý druh štítu a zároveň ako vodný zdroj pre moje prípadné ninjutsu. Dostať sa k maske by bolo pri tejto veľkosti obtiažne. Preto som zastavil, katanu chytil do oboch rúk a v momente spravil výpad, smerom k "hlave" tohto tvora. Každopádne som bol moc nízko a ďaleko. Mohlo to vyzerať smiešne. Každopádne k tomuto jednému výpadu pribudol ďalší.. a ďalších deväť ich následovalo obrovskou rýchlosťou. Každý jeden výpad ktorý prečesal dažďové kvapky, na hlavu tejto obludy vyslal projektil v podobe lastovičky tvorenej vodou. Boli rýchle, silné.. no stále boli z vody.

pro **Faito Dansaku** Mon Feb 09, 2015 6:54 pm

Faito

Pohyboval jsem se po příšeře, jak jen nejrychleji to šlo, ale i tak jsem se v jednom místě probořil a sek neměl takovou razanci. Příšera mi začala katanu vtahovat do sebe. Sekl jsem wakizashim těsně vedle čepele katany a obojí jsem vytáhl. Využil jsem jednoho z pevných míst na příšeře - jedné masky - a odrazil jsem se pryč.
"Miřte na hlavu. Jestli máte yoton nebo katon, tím lépe..." řekl jsem jen a připraven na další útok jsem vyčkával.

pro **Seito Senju** Thu Feb 12, 2015 7:22 pm

Faitův útok nevyšel. Škoda, mohli jsme to mít za sebou a já se mohl jít vydat Hanu, i když nemám ponětí, kam zmizeli. Tohle zatím však nešlo, protože ta věc před námi začala mít jakousi formu. Postavilo se to i na vlastní nohy, nebo to nohy alespoň připomínalo. Nevěstilo to nic dobrého pro nás, ale nějak to budeme muset zvládnout!
Toujou už neváhal a poslal na monstrum svůj útok. Pak jsem uslyšel radu od Faita a na chvíli se zastavil. Sakra, nemůžu použít ani jedno. Ale mohl bych zkusit Futon. Alespoň uvidíme, co to s ním udělá. Zamyslel jsem se a přišlo mi to jako dobrý plán.
Nečekal jsem tedy už na nic a složil pečetě. Futon: Shinkūgyoku. Poslal jsem na něho vzduchové střely. Sám jsem byl zvědavý, jaké schopnosti to bude mít.

pro **Yoko Terumi** Fri Feb 13, 2015 10:48 am

Ako som sa tak vzdiaľovala od knižnice, čoraz viac ma ťažilo svedomie za to, že si tu len tak študujem spisy a knihy, pričom druhí tam vonku pred bránou bojujú o záchranu dediny a platia pri tom vlastnými životmi. Uvedomila som si, že tým, že budem podceňovať svoje vlastné sily a nikdy sa nikam nezapojím, pretože sa sama budem nazývať záťažou, nič nedosiahnem. Ostanem takáto navždy. A to som rozhodne nechcela.
Žiarivo som sa usmiala, z ničoho nič. Môj trpký výraz spoločne s chladným pohľadom zmizol a nahradili ho ohníčky. Bola som plná odhodlania aspoň tým malým dielikom dopomôcť k eliminácii toho monštra, ktoré mi pripadalo slizké a odporné. Stará Yoko teda bola späť!
Dorazila som k bráne práve vtedy, keď náš drahý Mizukage spomenul to s tým katonom a yotonom, čo ma náramne potešilo, pretože som ovládala obe z týchto elementov. Presne tak, konečne, po dlhej dobe, som v sebe prebudila element lávy. Za hradby som však nešla, radšej som si našla miesto na nej, odkiaľ som mienila to monštrum bombardovať. Bolo obrovské, to priznávam. Nemala som však z neho strach.
Priamo do boja som sa nerútila, pretože...No, jednoducho uhýbanie ani rýchlosť nie sú mojimi prednosťami, takže najskôr by som skončila ako žrádlo. Ak sa ale tým žrádlom stať vážne mám, predtým ale pekne tomu monštru prikúrim! Ha!

Mienila som začať Katonom. Zvolila som si techniku, s ktorou bola len minimálna pravdepodobnosť, že by som sa netrafila (ak by sa tak vážne stalo, najskôr by som odtiaľ s hanbou zdúchla), práve kvôli jej veľkosti. Bez váhania som teda zložila pečate, ako najrýchlejšie sa dalo. Katon: Gōryūka no Jutsu! Z úst som vychŕlila veľké množstvo ohňa, ktorý sa sformoval do hlavy draka a vyslala ho priamo proti tomu monštru, presnejšie proti jeho hlave, ako teda Faito rozkázal. Zaujímavosťou bolo, že spoločne so Seitovou vzdušnou technikou sa sila tej mojej ešte znásobila, teda vznikla mocná kombinácia. Bola som zvedavá, aký to na to čudo bude mať dopad. Bola to technika ranku B, teplota ohňa nebola práve najnižšia. Ak toto však nepomôže, mala som tu niečo iné, niečo čo mu najskôr roztaje tú jeho škaredú kebuľu.
Kedysi som bratovi povedala, že som forevr meloun. Rozhodla som sa tak z vlastnej vôle. Keď sa tak ale na túto príšeru dívam...Zamyslela som sa. Zjavne som sa rozprávala sama so sebou, ale neprekážalo mi to. ...tá je forevr meloun aj bez toho, aby to chcela. Chudáčka, má to ťažké. Možno má depky, preto toľko žerie. Bolo očividné, že som túto situáciu brala s humorom, aj keď bola zaplakania hodná. Ale toto bolo pre mňa špecifické. Blbé poznámky som mala i v situáciách, kedy sa to absolútne nehodilo.

pro **Tobias Ohara** Sat Feb 14, 2015 1:06 pm

Když se mi nedostalo odpovědi, řekl jsem si: "No co už jsem tady a zjevně se tu ještě odehrává boj, pujdu se tam podívat." Dořekl jsem a šel vstříc hlučným ozvěnám.
Po příchodu na bojiště jsem již nevěřil svým očím. Přede mnou se náhle zjevila další příšera. "Nebylo toho za poslední už dost těhlech nestvůr ?!" Řečnicky jsem si řekl sám pro sebe a pořád jsem se přibližoval.
Když sem již dorazil do blízké vzdálenosti, všiml jsem si spousty osob na jednom místě. Avšak jedna věc mě trochu zarazila. "Listová ? Co ta tady chce ? Nevypadá to, ale že by nám šli po krku, naopak nám pomáhají. Moc tomu nerozumim." Opět jsem pronesl sám pro sebe a čekal jak se zachová nestvůra. Jedním okem jsem si prohlédl okolí a zjistil, že tu jsou snad všichni z vesnice.
Každý se připravoval k útoku, tak si chvíli počkám ať aspoň vidím co tahle "věc" je vůbec zač.

pro **Kashike** Sat Feb 14, 2015 10:50 pm

Všichni se nadšeně pustili do heroického boje s příšerou. Faito mě moc nepotěšil narážkou na náš výprask od Sora no sena, ale co jsem zmohl. Místo zbytečného útočení na obludu jsem ustoupil do zadních řad a kousl se do palce. Pak složím pečeť a položím ruku na zem v klasickém gestu Přivolávací techniky. Vložím do ní relativně velké množství chakry a doufám, že vyvolaný objekt bude schopen obludě konkurovat. K mé smůle se nestane nic.
Sakra, no tak... ještě jednou... zakleju a zkusím to znovu. Celé mé okolí zahalí oblak kouře, který když se rozptýlí, odhalí mého nového spolubojovníka:

Hlavní brána Kirigakure - Stránka 26 Giant_Scorpion

Hlavní brána Kirigakure - Stránka 26 Giant_Scorpion

Kisir se chvíli zmateně rozhlíží, než si mě všimne. "Tak kde? Kde jsou? Je jich hodně? Probůh doufám, že je jich hodně... žadoní unešeným hlasem
Vyskočím mu na pancíř za hlavou a gestem mu ukážu na velkou obludu. Tohle je cíl... řeknu mu a zbytek nechám na něm. Kisir se jen uchechtne, namíří na cíl ocas a připraví si kyselinový střik.

pro **Hakuei** Sun Feb 15, 2015 1:02 am

Niet divu, že sa prítomní bojovníci pochopiteľne domnievali, že najlepším miestom na útok bude podľa všetkého posledná, s ostatnými zlúčená maska, ktorá sa nachádzala na pomyselnom trupe príšery. Navzdory tomu, že však čelili niečomu, čo vzhľadom na všetky tie pohltené osobnosti postrádalo psychickú stabilitu, a teda samozrejme aj inteligenciu, obluda hlavu inštinktívne zakryla svojimi chápadlami, ktoré čím ďalej tým viac pripomínali končatiny. Maska teda bola odteraz skrytá pod hordou "rúk" neidentifikovateľnej hmoty, ktorá sa konečne prestávala rozpínať a úspešne sa formovala do jediného humanoidného celku. Muž so zafarbenými vlasmi medzitým vzniknutý chaos v kombinácii so svojou metódou schovávania dokonale využil, vďaka čomu sa mu podarilo vzdialiť dostatočne ďaleko od nebezpečného centra udalostí.

Mám to ale šťastie. Nebyť toho, že Kirigakurčania upútali pozornosť monštra na seba, zatiaľčo monštrum upútalo tú ich, táto vojna by pre mňa už dávno skončila, pomyslel si, zatiaľčo sa z pomerne značnej diaľky od kaňonu pozeral smerom k chodiacemu cintorínu. Jeho chvíľkové nadšenie pominulo.
Nechutné. Stvoriť niečo tak odporné... myslel som si, že dosť jasne povedal, že to nikdy v živote nepoužije. Fakt som nečakal, že sa niekedy dočkám čohosi... takéhoto. Za normálnych okolností by to ani nemalo byť možné, aj Shisha Kugutsu má nejaké svoje limity. Som presvedčený o tom, že to skôr či neskôr samo umrie, ale otázne je, koľko to dovtedy stihne napáchať škôd... zamýšľal sa nad osudom beštie.

Vzhľadom na to, že si nepriateľ svoju masku už stačil zakryť, Tanakiho útoky netvorovi nijak zvlášť veľké problémy nespôsobili. To isté je možné povedať aj o Shinkūgyoku a Gōryūka no Jutsu. Techniky sa síce javili byť dostatočne veľké, ale ich cieľ bol niekoľkonásobne mohutnejší. Najvýraznejší dôvod, prečo sa menovaní útočníci nepotešili úspechu, bol však ten, že celá plocha obludy pozostávala z hrubej, vskutku takmer nepreniknuteľnej lepkavej vrstvy Nensuikai, ktorá bola navyše vodnej podstaty. Vlhké prostredie jej preto značne pomáhalo. Ona hmota ale netvorila len akési brnenie, ale do značnej miery aj vnútro a veľkú časť objemu celučičkej príšery. Pravdou je, že nebyť prítomnosti neidentifikovateľného materiálu, pripomínala by len masu zrastených mŕtvych tiel. Bez toho, aby prišli na to, jak preniknúť pod jej povrch, obludu útočníci zaručene nebudú schopní nijak zvlášť ohroziť.

Ešte než malo Kashikeho vyvolanie šancu vystreliť, jeho pohyblivý cieľ zahájil útok. Všetky chápadlá sa rozdrobovali na nespočetne veľké množstvo rúk, ktoré až na počudovanie ohromnou rýchlosťou zo všetkých strán vyrazili naproti okolitým shinobi. Ako náhle by sa ktokoľvek nechal chytiť, pravdepodobnosť na únik pred smrťou bola len veľmi malá. Je nutné dodať, že v tomto prípade sa nejednalo len o čistú hmotu Nensuikai, ako tomu bolo pred chvíľou. Každá ruka pôsobila, ako keby patrila jednej z pohltených mŕtvol, snažiac sa vtiahnuť všetko živé v dosahu.

pro Sponsored content

Hlavní brána Kirigakure

Hlavní brána Kirigakure

Re: Hlavní brána Kirigakure

Re: Hlavní brána Kirigakure

Re: Hlavní brána Kirigakure

Re: Hlavní brána Kirigakure

Re: Hlavní brána Kirigakure

Re: Hlavní brána Kirigakure

Re: Hlavní brána Kirigakure

Re: Hlavní brána Kirigakure

Re: Hlavní brána Kirigakure

Re: Hlavní brána Kirigakure

Re: Hlavní brána Kirigakure

Re: Hlavní brána Kirigakure

Re: Hlavní brána Kirigakure

Re: Hlavní brána Kirigakure

Re: Hlavní brána Kirigakure

Re: Hlavní brána Kirigakure

Re: Hlavní brána Kirigakure

Re: Hlavní brána Kirigakure

Re: Hlavní brána Kirigakure

Re: Hlavní brána Kirigakure

Re: Hlavní brána Kirigakure

Re: Hlavní brána Kirigakure

Re: Hlavní brána Kirigakure

Re: Hlavní brána Kirigakure

Re: Hlavní brána Kirigakure

Re: Hlavní brána Kirigakure