Sídlo klanu Hyuuga

pro **Assasin Senju** Sat Jul 13, 2013 7:58 pm

First topic message reminder :

Sídlo klanu Hyuuga

Komplex budov je obehnán zdí. Dostat se sem tedy lze pouze přes hlavní bránu, která je neustále hlídána dvěma shinobi na úrovni chuunin z vedlejší rodiny.

Nevraživost mezi hlavní a vedlejší rodinou je pomalu na ústupu. Rodiny tak nejsou naprosto odděleny od sebe. Žijí v těsném sousedství.

Existuje tajná cesta, která umožňuje obejít bránu. Znají ji však pouze členové klanu a hokage.

V centru sídla se nachází mále nádvoří, kašna, několik laviček, a sídlo má také několik krásně upravených zahrad a menších parčíků.

Sídlo klanu Hyuuga - Stránka 10 Hyuugagard

Sídlo klanu Hyuuga - Stránka 10 Hyuugagard

Nemohou chybět ani tréninkové prostory.

Sídlo klanu Hyuuga - Stránka 10 Hyuugatrai

pro **Hikaru Hyuuga** Fri Jul 04, 2014 8:48 pm

Mohla vedet jaky jsem no zivot byl na me takovy tak sem se mu prispusobil. No pozorovat lidi jak na me cucu nebylo nic noveho oprel sem se o lavicku a zacal koukat do nebe. "Neboj kam si myslis ze bych sel na nejakou misi nebo co?" REekl jsme a dal zustal opreny a proc ne ze co mi branilo se flakat.

Po hodne dlouhem sezeni na me zadni casti tela sem dostal uzasny napad. Zajit si ziskat info o budoucim ucitely. Postavil jsme se sice to tvalo a pote se vydal smerem k Budove Hokageho.
(presun)

pro **Ken Uchiha** Fri Aug 01, 2014 9:24 pm

Dorazil som k bránam klanu Hyuuga, kde som mal na pláne nájsť Hyūga Fū. Nevedel som ale, ako ju nájdem a či tu vôbec je. Pri týchto bránach som sa snažil nájsť niekoho, kto by mi pomohol s hľadaním alebo, aby ma mohol naviesť na správnu cestu. To mám povedať, že má ísť tiež na misiu alebo, že ak chce, tak má ísť na misiu? Teraz som si tým nebol istý ale asi to bola dobrovoľná misia, keďže vlastne ja som hľadal spoločníkov, ktorí by tam išli so mnou.

pro **Kisuke Uchiha** Sun Aug 03, 2014 11:44 am

Hyuuga Fu. To bylo jméno první osoby kterou mi Yaeko dala do rukou, tak jsem se rozhodl zajít sem jako první. Došel jsem před mohutnou bránu na kterou jsem se s údivem podíval a pak ní prošel do ulic kde jsem hledal Kena.

pro **Ken Uchiha** Sun Aug 03, 2014 4:30 pm

Stál som a čakal som, kým sa niekto neozve ale akosi nič. V tom, keď som sa obzeral okolo seba všimol som si Kisukeho, ktorý tadiaľto prechádzal. Preto som sa k nemu úplne otočil a prehovoril som. "Dobrý deň." Pozdravil som ho zo slušnosti, keďže to bol silný Jounin z Konohagakure a k tomu patril do klanu, ako ja sám. Ja som sa zo zvyku letmo usmial, predsa len som bol známy optimista a náladu som mal skoro vždy dobrú.

pro **Kisuke Uchiha** Mon Aug 04, 2014 3:45 pm

Když na mě zavolal tak jsem si ho konečně všiml. "Ahoj." Pověděl jsem když jsem přišel blíže. "Pošlyš Kene. Jde o to že s tebou na tu misi nakonec jít nemůžu. Chtěl jsem ti to říct osobně a omluvit se, přišla mi neodkladná mise kterou je potřeba splnit. Věřím že to chápeš." Pousmál jsem se a vysvětlil mu proč nepůjdu s ním.

pro **Hyūga Fū** Mon Aug 04, 2014 5:32 pm

Po celý čas som trčala doma. Zranenia boli úplne zahojené. Konečne. Mohla som sa doučiť techniky, ktoré mi poradila Mikomi. Pristúpila som k oknu, pretože som počula hlasy. Cudzie.
Tých dvoch som poriadne nepoznala, možno Kena z videnia, ale o tom druhom som nemala ani poňatia, kto to môže byť. Možno keby si zložil dole tú kapucňu...Kto vie, čo mali za lubom, možno len niekoho hľadali. Preto som rýchlo zbehla na chodbu, obula si topánky a vyšla von. Dobrý deň. Pozdravila som sa slušne, len čo som k nim dorazila. Hľadáte niekoho? Položila som im otázku a prechádzala pohľadom z jedného na druhého. Uchihov som akosi nikdy v láske nemala, to konkrétne kvôli jednému...Individuu...Ktoré mi chcelo podrezať krk pred dieťaťom Hitomi. Nechcela som sa tu ale dlho zdržiavať. Musela som sa ešte doučiť tie dve techniky.

pro **Ken Uchiha** Tue Aug 05, 2014 5:03 pm

Keď prišiel bližšie a povedal mi, že na tú misiu so mnou nepôjde len som sa naňho odovzdane usmial. "Nevadí, však stáva sa. Ja už aj tak hľadám členou, ktorý by so mnou mohli ísť." Povedal som mu na to. Potom sa tu objavila Hyuug Fu, ktorú som popravde hľadal. Vedel som, že to je ona, vďaka tomu, že som ju videl na fotke, takže som ju teraz mohol identifikovať. Otočil som sa k nej. "Ahoj... um no ja popravde hľadám teba." Usmial som sa na ňu kamarátsky a potom som dodal. "Prišiel som sa ťa opýtať na jednu vec." Povedal som a potom som dodal. "Hľadám ľudí, ktorí by so mnou mohli ísť na misiu a ty si vhodná kanditátka, takže by som chcel vedieť, či by si sa na ňu nepridala." Povedal som jej a tým pádom som jej dal na výber, či by chcela ísť sama od seba alebo nie. Ak sa mi nepodarí nájsť aspoň jedného člena bude to veľmi zlé ale s tým potom asi už nič nenarobím, no čakal som teraz na jej reakciu.

pro **Hyūga Fū** Sat Aug 09, 2014 9:57 am

Prekvapene som nadvihla obočie, keď mi henten Uchiha povedal, že hľadá mňa. Prešla som ho od hlavy po päty nedôverčivým pohľadom a prižmúrila oči. Keď z neho vypadla vlastne otázka, či by som s ním nešla na misiu, rukou som si prehrabla vlasy a povzdychla si. Myslím, že s tým problém nebude. Záleží však od toho, čo je tá misia zač, a taktiež by som sa ešte pred ňou rada doučila dve techniky, netrvalo by to dlho. Pokrčila som jemne ramenami.
Pohľad som stočila k tomu druhému shinobimu, ktorý tu len tak stál a neozýval sa. Na čo sem vôbec prišiel?

pro **Ken Uchiha** Sat Aug 09, 2014 4:38 pm

Vypočul som si, čo mi povedala, lenže som ju s jednou vecou potešiť aj tak nemohol. "Neviem ti presne povedať, že aká tá misia je zač. Bolo mi povedané, že je pre 4 členov ale stačí, ak si nájdem len jedného na ňu. Má to byť C ranková misia." Objasnil som jej všetko, čo som vedel aj ja sám, takže som jej o tom viac povedať nemohol. Potom som počul, že si chce dotrénovať, akési techniky. Potreboval som ale vedieť, kedy tak potom príde do kancelárie k Hokagemu. "Mohla by si mi prosím približne povedať, kedy by si sa tak dostavila do kanclu?" Opýtal som sa jej a na tvári som mal stále ten svoj obyčajný jemne usmiaty výraz. Kisuke mi sem prišiel oznámiť to, že so mnou nemôže, preto som k nemu už nič viac nepovedal a staral som sa o to, aby som mohol ísť teraz na nejakú ďalšiu misiu, ktorá ma posunie na vyššiu úroveň, lebo som si žiadal o niečo také. Ona bola chuuninka s ňou by som tú misiu mohol určite zvládnuť a k tomu patrila k silnému klanu.

pro **Hyūga Fū** Sun Aug 10, 2014 6:06 pm

Aha. Zamrmlala som. Takže na tú misiu pôjdeme asi len my dvaja. Netešilo ma, že práve s Uchihom...Keď som tých nafúkancov nemala príliš v láske, ale aspoň si konečne po dlhej dobe zatrénujem. A hlavne využijem svoje nové techniky, ktoré sa čoskoro doučím, v praxi. C-ranková misia. To by ma zaujímalo, čo je presne zač, keď na ňu majú ísť aj štyria. Že by som mala silu za troch? Na perách sa mi objavil široký úškrn, ktorý ale čoskoro zmizol, myslela som to len ako srandu a predpokladala som, že to tomu Uchihovi dopne. Dostavím sa tam zajtra. Aj tak je už teraz večer, budem mať aspoň čas doučiť sa tie techniky a vyspím sa. Ok?

pro **Kisuke Uchiha** Mon Aug 11, 2014 1:01 pm

Už jsm se chystal odejít. V tom jsem se otočil zpět k nim a pousmál se. "A nebo víš co ? Ať si trhne, půjdu s vámi. Ta mise počká" Rozmyslel jsem si to jen z jednoho důvodu, a to že musím přece získat důvěru.

pro **Ken Uchiha** Mon Aug 11, 2014 6:07 pm

"Možno hej." Odpovedal som zo žartu. Predsa len som vedel, že aj ona žartovala aj keď možno vážne bola za tých 3. "Dobre v pohode, takže sa zatiaľ maj." Mal som na pláne sa pobrať preč keď tu Kisuke prehovoril. "Umm dobre, som rád, že sa pridáte ale pôjdeme tam teda až zajtra dobre?" Opýtal som sa ho, predsa len takto s tým súhlasila Fu, takže to tak bolo lepšie. Potom, ako by odpovedal som sa mal na pláne pobrať preč.
(presun)

pro **Kisuke Uchiha** Mon Aug 11, 2014 8:20 pm

Přikývl jsem. "Souhlasím, tak tedy zítra, najdu vás" Pousmál jsem se a mávl jim na rozloučenou. S hlavou plnou myšlenek a svých plánů jsem se vydal na večerní procházku městem. (přesun)

pro **Hyūga Fū** Tue Aug 12, 2014 1:26 pm

UČENIE SA TECHNÍK HAKKE KŪSHŌ (A) A HAKKE HASANGEKI (A)

Prikývla som. Výborne, tak teda sa vidíme zajtra. Zatiaľ, astala vista. Otočila som sa na päte a zmizla opäť v dome. Predtým, než som vyrazila do našich tréningových prietorov, som sa najedla. Škvŕkalo mi v totiž v bruchu a predtým som bola tak lenivá, že sa mi tých pár metrov k našej kuchyni prejsť nechcelo.

Len čo som tam dorazila, dala som si najprv malú rozcvičku, celé telo som totiž mala z toho dlhého odpočinku stuhnuté, potrebovala som ho nejako rozhýbať, rovnako si aj precvičiť základné techniky v podobe Jūkenu a podobne. Výrazne mi to prospelo. Hneď som sa cítila lepšie, a hlavne živšie. Predsa len, nie to najpríjemnejší pocit, keď vám mysľou prebehne myšlienka, že kvôli svojej lenivosti sa čoskoro začnete vo svojej posteli rozkladať. Prídete si tak mŕtvo. Toto je dokonalý spôsob, ako sa z toho dostať. Tak prečo to nevyužiť, no nie?

Najprv som chcela začať s technikou Hakke Kūshō. ktorá je rovnako ako Hakke Hasangeki ranku A. Po prvý krát v živote som sa učila niečo náročnejšie, preto som bola i trochu nervóznejšia, než to býva u mňa normálne. Chcela som obe techniky zvládnuť za každú cenu, na tej misii sa mi určite bude hodiť a konečne sa predvediem v plnej paráde. Byakugan bola užitočná vecička, a techniky s ním spojené tiež.
Predstavila som si, ako mi to vysvetlila a predviedla Mikomi. Musela som to zopakovať presne na nej a prísť na to, na akom princípe to teda funguje.
Nádych, výdych. S týmito myšlienkami som sa pripravila na prvý pokus. Možno to bude trochu ťažšie, než predpokladám, pretože pred sebou nemám žiaden živý cieľ, na ktorý by som sa mohla s Byakuganom, ktorý som aktivovala, zamerať. Nedopadlo to dobre, ako som si myslela. Urobila som všetko ako mala, ale zrejme mi tam niečo chýbalo, pretože som nevyslala žiadnu ako keby vlnu, len nejaký slabučký poryv chakry, ktorý by neublížil ani muche. Nepríjemné.
Zopakovala som svoj predošlý postup, tentoraz som sa ale viac sústredila. Výsledok sa nezmenil ani o piaď. Snažila som si teda spomenúť na to, čo som o týchto technikách čítala kedysi v zvitkoch. Pamätám si, ako som nad nimi slintala a predstavovala si, aká zo mňa bude Superwoman keď ich jedného dňa ovládnem. Pravdepodobne som urobila nejakú chybu. Využila som snáď málo chakry? Pozorovala som toho plyšiaka, ktorého som si sem doniesla. Skúšala som to totižto na ňom, síce sa normálnemu človekovi nemohol rovnať váhou ani výškou, bolo to stále lepšie ako nič.
Vedela som, že technika pracuje na podobnom princípe ako Hakesho Kaiten s tým rozdielom, že som tú chakru musela zamerať na istý bod. Technika by mala mať podobné účinky ako Juken, možno o trochu slabšie. Musela som ju zvládnuť, možno som len zle sústredila chakru na jeden jediný bod. Musím to napraviť.
Svoj predchádzajúce kroky som zopakovala niekoľko krát, na moje potešenie sa to ale stále zlepšovalo, a hoc tú chakrovú tlakovú vlnu som nevidela. Musím sa priznať, že ten tréningový priestor som trochu zbombardovala, takže asi odtiaľ rýchle zdúchnem skôr, než to niekto zistí. Samozrejme, až dotrénujem. Dovtedy sa musím modliť, aby sem niekto nedorazil. Bol by to trapas...Nie, prúser!
Neprestávala som s tým neustálym opakovaním krokov, ktoré mi predviedla Mikomi. Dokonca som už mala i dosť nervy, trvalo to príliš dlho, ale výsledok, ktorý som si všimla pri svojom poslednom použití techniky, rozhodne stál za to. Nemohla som síce vedieť, či som tú techniku úplne ovládla, pretože som ju nemala ako vyskúšať na niečom živom, ale dúfam, že áno. A že sa na misii, pokiaľ dôjde k boju, nestrápnim.

Druhá technika, Hakke Hasangeki, pokiaľ som dobre vedela, bola variantou Hakke Kūshō. A k jej prevedeniu som potrebovala skalu, čokoľvek, o čo by sa mohol nepriateľ silno udrieť. Myslím ale, že by sa dala využiť v prípade núdze aj bez toho. V tejto situácii, kedy som túto techniku len chcela dotrénovať, bude kade tade lietať práve chudák plyšiak, ktorý v tomto prípade nerozdrví asi nič. A odnesie si to chudák stena, pod náporom tejto techniky. Aké smutné.
Plyšiaka som uložila doprostred miestnosti. A sústredila sa. Viac menej som vedela, na akom princípe technika pracuje. Na podobnom ako Hakke Kūshō, čo mi len hralo do kariet. Určite to teda nebude tak dlho trvať, ako v spomínanej technike, ktorú som trénovala pred touto.
Prvý pokus mi nevyšiel. Asi som si príliš verila, a hlavne naivne, keď som si myslela, že by som to mohla zvládnuť na prvý krát. Plyšiak sa ani nepohol, len tam tak sedel, čo ma začalo nesmierne iritovať. Asi by som si mala schladiť ego. Netrpela som síce Hyuugovským syndrómom namyslenosti, ako to môžte vidieť u niektorých jedincov, občas mi ale príliš stúplo sebavedomie, čo malo aj svoje následky.
Krok som zopakovala niekoľko krát, ale stále to nebolo ono. Robila som v niečom chybu, to mi bolo jasné. Vzhľadom k tomu, že som si na chvíľku potrebovala aj oddýchnuť, sadla som si na zem a premýšľala, pričom som popíjala čistú vodu, ktorú som si so sebou doniesla, aby som tu nebodaj neomdlela na jej nedostatok v mojom organizme.
Tak teda, hor sa do práce! S týmito slovami som vyskočila späť na nohy. Asi som chybu našla. Musela som to napraviť. Rozkročila som sa a sústredila sa na plyšiaka, ktorý na mňa zazeral zo stredu miestnosti. Mala som pocit, ako keby sa mi vysmieval. Asi by som fakt mala ísť na psychiatriu, to už nie je možné!
Zavrtela som hlavou, aby som vyhnala tieto nenormálne myšlienky z hlavy, a použila techniku tak, ako som si myslela, že sa používať má. Plyšiak sa pohol, odletel niekoľko metrov dozadu. Chyba, ktorú som našla, bola správna. Výborne! Vedela som, že to dotiahnem, nemala som od toho ďaleko.
Stačilo mi tú techniku zopakovať ešte niekoľko krát, kým plyšiak vyletel do vzduchu a vrazil do protiľahlej steny takou silou, že stena pod náporom mojej techniky začala praskať.
RUN, BITCH, RUN! Zbledla som ako stena, vzala som plyšiaka do ruky a ušla skôr, než ma tu ktokoľvek mohol nájsť. Opravovať to nebudem!

Rýchlosťou blesku som vletela do svojej izby, prezliekla sa do pyžama a s dobrým pocitom, že som tú techniku zvládla, a zároveň so strachom, že niekto zistí, kto v tom priestore vyčíňal, som zaspala. Ďalší deň som sa len osprchovala a umyla, obliekla som si tričko so snakom Hyuuga klanu a kraťasy, na ruky a nohy som si navliekla chrániče, vlasy si zopla do chvostíka, aby mi nezavadzali a zamierila preč. (presun)

pro **Faito Dansaku** Thu Aug 21, 2014 8:30 pm

https://www.youtube.com/watch?v=1uLPjiITqqY

Faito

Nebylo těžké najít v Konoze květinářství. Mnohem těžší bylo vybrat barvu, která by se jí líbila. Nakonec jsem zvolil bílou a temně rudou.
"Dejte mi jich deset..." řekl jsem.
"Ale pane, květiny by měly být v lichém počtu."
"Aha...tak patnáct..." řekl jsem a květinářka se zahihňala.
Nikdy jsem to nedělal. Jen jednou jsem nesl ženě květinu. Byla to chrpa a měla jediný květ. Ale byla z lásky.
"Chete tam něco napsat?" zeptala se prodavačka a ukazovala na štítek.
"Pro Hyuugu Mikomi..." odpověděl jsem trochu nepřítomně a stále si prohlížel růže. Byl jsem nespokojen. Můj naprosto ztracený cit pro krásu a estetičnost byl k ničemu.
"Ještě něco?" ptala se prodavačka.
"No...myslíte, že je ta květina krásná?"
Byl jsem opravdu v koncích...
"Nádherná. Určitě se bude líbit." odpověděla prodavačka s úsměvem a omotala kytici zlatou mašlí.
...
Teď jsem stál před honosným sídlem Hyuugů a přemýšlel jsem, zda jít dovnitř. Byl jsem jako malý kluk, jako ptáče, co se bojí vyletět z hnízda.
Mé kroky zamířily k hlavnímu vchodu...ruka se zdvihla k zaklepání...a pak zase klesla. Nezaklepal jsem. Kdyby otevřel někdo jiný, rozkřikne se to.
Položil jsem růže na sloupek před sídlem, otočil jsem se a jako správný zbabělec jsem odkráčel pryč...

//přesun

pro **Hyūga Fū** Fri Jan 23, 2015 9:28 pm

Ani si neviete predstaviť, aká som bola šťastná, keď som konečne dorazila domov. Dobitá, vyžmýkaná, hladná, smädná, bez chakry, s otrhaným oblečením a zničenými chráničmi, ktoré som pod spomínaným oblečením spomínala.
Bolo na čase obyčajné nohavice a tričko nahradiť tradičným kimonom. Kedysi mi liezlo na nervy, momentálne to pre mňa bolo niečo úžasné.
Ignorovala som udivené pohľady ostatných Hyuugov. Zrejme ich prekvapovalo, v akom stave som sa vrátila z jednej z najnebezpečnejších misií, akých som sa kedy zúčastnila. Nechýbalo málo, a bola by som mŕtva. Keď som si predstavila...Že by som teraz ležala zohavená niekde na zemi bez známky života...Otriasla som sa. Bolo to pre mňa nesmierne nepríjemné myslieť na niečo také. Mala som predsa toľko života pred sebou, mala som len šestnásť rokov, som ešte pubertiačka, ktorá ešte ani nedosiahla svoj životný sen!
Všetko sa to mohlo zmárniť v jednej jedinej sekunde, nebyť Seita Senju a istého chlapíka, ktorý sa mi ani nepredstavil, čiže som nemala ani tušenie, kto to je. Jediné, čo som o ňom vedela, bolo to, že pochádza z klanu Uzumaki. Nič viac.
S povzdychom som trhaným krokom vstúpila do sídla. Nech som už akokoľvek chcela, očiam mamy som sa nevyhla. Bola doma a hneď ako začula, že sa dvere zatvorili, stála na chodbe a hľadela na mňa starostlivým pohľadom.
Skôr než ale stihla prehovoriť, prehovorila som ja. Sklamala som, mami. Hlesla som a oprela sa ramenom o stenu, pretože som už nevládala stáť bez nejakej opory. Mojou vinou zomrela jedna kunoichi. Dodala som a po líci mi stiekla slza. Bolo mi to tak nesmierne ľúto! Bola som nepozorná, možno...možno keby som si toho Zetsua všimla už skôr, nič z toho by sa nebolo stalo.
Nevrav takéto veci, pretože to tak nie je. Nikto nie je dokonalý, každý z nás robí chyby a my sa z nich musíme poučiť. Zamysli sa nad tým, či by vôbec niečo zmenilo to, že by si si ho všimla už skôr. Ťažko povedať. Zetsu je mocný protivník a tá kunoichi si musela byť vedomá toho, že S-rankovú misiu nemusí prežiť, inak by sa jej nezúčastnila. Neviň seba za niečo, čo by sa možno skôr či neskôr aj tak stalo.
Mala pravdu, ale to nič nezmenilo na tom, že som sa cítila mizerne. Po psychickej i fyzickej stránke. Prudko som ju objala, následne mi pomohla prezliecť sa, ošetrila mi modriny a iné drobné poranenia, aby som bola už čoskoro fit. Následne som sa rýchlo osprchovala, najedla sa a napila, a šla spať.

Tú noc som sa ale nevyspala. Niekedy ďalší deň som sa zobudila s kruhmi pod očami. Nočné mory sa ku mne vrátili, avšak ich forma bola tentoraz iná. Videla som stále dookola mŕtvu ružovlásku, neustále sa mi premietala pred očami a čosi mi našepkávalo, že to všetko je len a len moja vina. Opäť som zaľahla do postele a zobudila sa až niekedy večer. Dôležité bolo teraz relaxovať, preto som sa obliekla do kimona s vyšívaným drakom a vybrala sa niekde do záhrady na lavičku, kde som si len tak sadla a počítala hviezdy na nebi. Čo iné mi ostávalo, že? Necítila som sa dostatočne fit na to, aby som začala mlátiť nejakých drevených panákov. Musela som šetriť oči, v poslednej dobe som Byakugan využívala až príliš často.

pro **Hikaru Hyuuga** Fri Jan 23, 2015 10:10 pm

Me kroky se stocily do sidla klanu. Ackoliv nerad jsem zde vubec byl ale uz mi to bylo jedno cestou jak uz to byvalo ve zvyku jsem slysel par poznamek na mou adresu ale nebyly to veci kter by me nejak urazely nebo ponizily. Na to tady nemel uz asi nekdo casem se da zvyknout na vse a ja si toho uz ani nevsimal. Me kroky zamirily k domu kde bydlela Fuu a jeji mama. Mel jsem v umyslu se jen rozloucit a podekovat. Nikdo nevedel jestly zde me kroky jeste nekdy zavitaji takze jsem presel pohledy vseh i s mirnym usmevem na rtech., Nikdo nechapal proc se vubec usmivam, ne hold jsem si vybral svou cestu. Pred Domem jsem se na chvili zastavil a zavahal jestly to nemam jeste otocit a jen tak zmizet. Ale po chvili premysleni jsem se rozhodl ze ne utek nebyl resenim a ja nemel ve zvyku utect. spise jsem citil i povinost a musel podekovat. NAkonec se ozvalo hlasite zaklepani na dvere a ja pouze vyckaval az nekdo otevre.

pro **Hyūga Fū** Fri Jan 23, 2015 10:23 pm

Vo dverách sa zjavila mlado vyzerajúca žena, ktorá sa nápadne podobala mne. Nešlo teda o nikoho iného, než o moju mamu, ktorá sa ako jedna z mála správala voči Hikaruovi pomerne milo. Ááá, Hikaru, dobrý večer. Iste ideš za Fū. Tá tuším spomínala, že si ide prevetrať hlavu do záhrady. Obdarovala ho milým úsmevom a ukázala na sklenné dvere na opačnej strane chodby, vedúce priamo do spomínanej záhrady.
Hneď ako tam Hikaru vyrazil, zavrela za ním dvere a vrátila sa späť do obývačky, kde pokračovala v čítaní knihy, ktorú snáď prečítala minimálne päť krát.

pro **Hikaru Hyuuga** Fri Jan 23, 2015 10:43 pm

Mirne jsem se uklonil a rekl.
"Dobry vecer. Jdu za Fuu ale i za vami. Chci se rozloucit a podekovat. Jsem vam opravdu vdecny za vse co jste pro me do ted od zmizeni me matku udelala. Nikdy vam to nebudu moct vynahradit nebo dostatecne podekovat. Myslim ze pujdu za Fuu a ona vam vse potom povi. Jeste jednou dekuji za vse."
Po techto slovech jsem se vydal na zahradu za Fuu bylo mi jasne ze se neco podelalo kdyz si sla provetrat hlavu. Kdyz jsem prosel na zahradu. No Fuu se tvarila jako by ji uletly cely. a ja mel tuseni ze vim co proziva mozna ze ne urcitte ale neco mi rikalo ze nejsem daleko od pravdy. Pomalu jsem prisel k Fuu a rekl.
"Ahoj Fuu dlouho jsme se nevideli."
mozna to bylo az prilis obecne ale bylo to asi nejlepsi co ted rict. Nechtel jsem na ni neco hned vybalit. Spise jsem cekal ze mozna si bude chtit promluvit mozna ze ne ale chtel jsem ji dat ten prostor aby se rozhodla co bude dal.

pro **Hyūga Fū** Sat Jan 24, 2015 9:15 am

Neviem síce, čo máš v pláne a kam chceš ísť, ale nemáš zač. Narozdiel od nášho vodcu a jeho poskokov rovnakým názorom na teba ako on, sa ja držím toho, že i napriek tomu, že nie si čistokrvný Hyuga, stále ním si a patríš medzi nás. Dodala ešte moja mama, než sa už vážne vrátila k čítaniu knihy.

Sedela som vonku dlho, zimu som už ani nevnímala, hoc mi trochu skrehli prsty. Rýchlo som si ich strčila do vreciek, nech mi je trochu teplejšie a pokračovala v počítaní hviezd. Zaujímavá činnosť, ktorá však nebola k ničomu prospešná. Aspoň teraz nie. Ako chvíľkové odreagovanie to stačilo, ale keď to už človek robí pol hodiny, začne mu to liezť na mozog. Odrazu som začula známy hlas, ktorý nepatril nikomu inému než Hikaruovi.
Konečne som prestala počítať tie naničhodné hviezdy a upriamila svoju pozornosť na neho. Úsmev som síce vyčarila, nemala som ale na takéto veci náladu, preto zmizol tak rýchlo, ako sa objavil. Ahoj, Hikaru. No, to je pravda. Kde si sa toľko túlal? Nevyslovila som ani zmienku o tom, čo sa mi stalo a ani som to nemienila urobiť. Nerada som druhých zaťažovala svojimi nepodstatnými problémami.

pro **Hikaru Hyuuga** Sat Jan 24, 2015 3:38 pm

No Jeji vyraz rekl vse a jeji slova taktez hned pryc od vseho. I jeji usmev to prozradil ale nevedel jsem co mam delat. Nechtel jsem z ni nic pacit nasilim.
"Da se ric ze jsem stale neco delal. Sice nevim co se ti stalo ale pokud chces tak se mi sver. Take jsi poslouchala kdyz jsem temer prisel o sve ruce a byla jsi ochotna udelat cokoliv aby jsi mi pomohla a ja ti sem vdecny. Takze pokud muzu udelat cokoliv aby ti bylo lepe treba te i jen vyslechnout tak klidne. No ale duvod proc jsem zde je to ze jsem se prisel rozloucit."
Fuu musela vedet ze jsem ztratil cely tym a to jsem byl jeste vic jak pul roku mimo vesnici.

pro **Hyūga Fū** Sat Jan 24, 2015 3:59 pm

Sklopila som pohľad a zadívala sa na svoje dlane. Mlčala som, bolo zjavné, že som premýšľala nad tým, či mu niečo povedať. Som neschopná. Prehlásila som. Mama sa ma predtým síce snažila presvedčiť o opaku, ale jednoducho...Pocit viny ma neuveriteľne ťažil na srdci a nevedela som sa toho zbaviť. Bolo mi tej Inuzuky nesmierne ľúto. Kvôli mojej nepozornosti zomrela na misii jedna z nás, patrila ku klanu Inuzuka. Keby som si ho všimla, mohli sme sa zoskupiť a bojovať takto. Avšak rozdelili sme sa a povedzme si na rovinu, že Inuzuka má proti Mokutonu len malú šancu na výhru. Povzdychla som si. Naďalej som zaryto pozorovala svoje ruky, hanbila som sa čo i len zdvihnúť pohľad. Možno som sa bála, že v Hikaruových očiach uvidím niečo ako...ako odpor.
Vždy keď som niečo pokazila, tak sa na mňa ostatní dívali ako na niečo, čo tu nemá čo robiť. Po čase sa to síce zase ukľudnilo, ale aj tak.

pro **Hikaru Hyuuga** Sat Jan 24, 2015 4:10 pm

Pri jejich slovech se objevily me vzpominky a pocity.
"Fuu Proti Mokutonu ma sanci jen malo kdo. Vim jake to je. Mozna se citim vice zodpovedny za smrt meho tymu vice nez ty za Jeji. JA byl velitel tymu a zpackal to a zaplatil za to vysokou cenu. Pred ocima mi zemrel tym ktery ve me videl vice nez jen odpad. Vim ze to boly ale nenech se tim pohltit. Pokud vim vybrala jsi se na cestu Medika a bohuzel toto k tomu patri nekdy nemuzes ovlivnit kdo zemre a kdo ne i kdyby jsi byla medik na nejvissi urovni nikdy nemuzes zachranit kazdeho. Ver ze kazdy mame svuj osud kteremu neuteceme."
Mozna jsi Fuu ted mohla myslet ze pouzivam ty kecy o hlavni a vedlejsi vetvy ale to stim nemelo co delat. Proste jediny osud vseho ziveho je smmrt ale to jsem zatim nerikal a dal ji prostor se vyjadrit vzdyt. Ona ted tady prozivala co ja pred par lety ale nikdy to u me nezmizelo pouze jsem se to snazil pohrbit ale necekal jsem ze to nekdy zmizi.

pro **Hyūga Fū** Sat Jan 24, 2015 4:32 pm

To mi je ľúto, že sa ti niečo také stalo. Preniesla som tichým hláskom, nie však tak tichým, aby to nepočul. Ruky, ktoré som toľko pozorovala, som si zastrčila späť do vrecka, pretože mi opäť začali krehnúť prsty od toho chladu, čo bolo mimoriadne nepríjemné.
Máš pravdu, ale aj tak. Nechcem, aby ľudia umierali kvôli mojej vine a nepozornosti. Toľko som už urobila chýb a predsa sa z nich nepoučím. I keď sa snažím, vždy robím tie isté chyby dookola a ohrozujem tak svojich spolubojovníkov. Asi predsa len bude najlepšie, keď sa začnem plne venovať ceste Medika, pretože tak sa nebudem musieť do bojov zapájať a jediné, čo budem robiť, je liečiť zranených. Alebo to je snáď iné v prípade Hyugu? Čo ak ma i napriek môjmu statusu medika povolajú kvôli môjmu Byakuganu a Taijutsu schopnostiam priamo do boja? Každopádne, ako si vravel, nesmiem sa tým nechať pohltiť a jednoducho žiť ďalej. A hlavne trénovať.

pro **Hikaru Hyuuga** Sat Jan 24, 2015 4:46 pm

Mozna ze sem pomohl mozna ze ne. To ukaze cas nebylo nic vic co bych mohl udelat nebo rict.
"To je lepsi. Kazdy ma svuj osud a to je smrt. Drive ci pozdeji Je jen na nas jak budeme mezitim proplouvat. Vim ze to neni lehke ale ty to zvladnes. Vim to." Mirne jsem se pousmal a pak muj usmev zmizel preci jen ji rict to ze jsem vlastne nejsem clenem klanu ted nebylo zrovna dvakrat vhodne ale uvedomoval jsem si ze taky uz by nemohla byt jina prilezitost nebo spise nemusela..
"Fuu no ale ted proc jsem zde prisel jsem se rozloucit. Jelikoz uz par hodin nejdem oficialne clen klanu Hyuuga. A Kdyz to tak zvazim zdrejmne to bude nejlepsi takto. A duvod je ze mozna uz nevudu mit sanci se rozloucit jindy."
Vedel jsem ze nemusim prezit pristi misi v mem nynejsim povolani tyhle sance byly mnohem vissi nez normalne ale to ze jsem ANBU. Jsem ji nemel v planu rict preci jen cim mene vedela bylo to lepe pro ni. Tuto skutecnost vedeli jen dva lizde z klanu a chtel jsem aby to tak zustalo. Pokud mozno co nejdele. Dale jsem vyckaval co Fuu rekne.

pro Sponsored content

Sídlo klanu Hyuuga

Sídlo klanu Hyuuga

Re: Sídlo klanu Hyuuga

Re: Sídlo klanu Hyuuga

Re: Sídlo klanu Hyuuga

Re: Sídlo klanu Hyuuga

Re: Sídlo klanu Hyuuga

Re: Sídlo klanu Hyuuga

Re: Sídlo klanu Hyuuga

Re: Sídlo klanu Hyuuga

Re: Sídlo klanu Hyuuga

Re: Sídlo klanu Hyuuga

Re: Sídlo klanu Hyuuga

Re: Sídlo klanu Hyuuga

Re: Sídlo klanu Hyuuga

Re: Sídlo klanu Hyuuga

Re: Sídlo klanu Hyuuga

Re: Sídlo klanu Hyuuga

Re: Sídlo klanu Hyuuga

Re: Sídlo klanu Hyuuga

Re: Sídlo klanu Hyuuga

Re: Sídlo klanu Hyuuga

Re: Sídlo klanu Hyuuga

Re: Sídlo klanu Hyuuga

Re: Sídlo klanu Hyuuga

Re: Sídlo klanu Hyuuga

Re: Sídlo klanu Hyuuga

Re: Sídlo klanu Hyuuga