Brána Konohy

Na Assasina jsem se už ani nepodival a otočil se k němu zády. "Odcházím" Řekl jsem dost povýšeně a nasměroval jsem si to s dětmi k nemocnici. Byl jsem naštvaný, obviňovat mě z její smrti ? To on neuhlídal vesnici, a já se pomstím. Teď nebo v příštím životě. Nevěděl jsem kam se teď vydá Yuna, ale tušil jsem že Hideo přímo za mnou aby mi opět mluvil do duše.

Pozorne som sledoval všetko čo sa dialo, začalo sa to tu množiť ľudmi. Od Anbu až po Jouninov. Každý tu niečo rozprával a hádal sa s Uchihom ktorého som nemal v láske.
Pripadal som si tu divne, úplne bez úžitku a dôvodu. O deťoch sa veľmi rýchlo rozhodlo, takže tu pre mňa už nebolo viacej potreby. Yuna si tam vymieňala hrejivé slová s Kisukem čo mi dvakrát neladilo s žalúdkom.
Cítil som sa medzi nimi tak.. divne, všetci mali veľké ranky a "silu". Odstúpil som si pár krokov a keď sa Yuna nepozerala, vyskočil som na budovy a rozbehol sa na jej vrchol. Tam som sa zastavil a ľahol si. Prevalil som sa na chrbát a zahľadel sa na to krásne nebo. Konečne kľud, žiadne hádanie ani ninjovia čo by ma neotravovali. Bol som tu len ja a môj piesok. Pomaličly som zavrel oči a nechal sa svoju myseľ únašať. Keď som otvoril oči, zazrel som v diaľke svojich priateľov. Čo tak asi musíte robiť? Cítil som sa v tomto momente až príliš zbytočne a bezcenne.

Uvedomila som si, že tu Natao nie je. Kisukeho som nechala ísť samého, nešla som za ním. Miesto toho som sa rozhodla nájsť Nataa. Sustredila som sa a hľadala jeho chakru. Našla som ho, bol na streche budovy. Odrazu som sa objavila vedľa neho a sadla som si. Naklonila som sa nad neho, čím som mu zakryla výhľad. "Hneváš sa na mňa?" Opýtala som sa ho.

Nechápal som, čo sa to deje ale aj tu pred nami zatvorili bránu. Asi niekomu veľmi ležíme v žalúdku. Pomyslel som si a prevrátil som oči. Potom som si vypočul aj ja niečo, čo som asi nechcel ale boli dosť hlasný. V tedy začal byť Tobiru dosť akčný ale otvoril bránu čo bolo dobré. Ja som sa tu ale nevyjadroval k ničomu, keďže by som tu aj tak nijako nepomohol.

Moju koncentráciu vyrušila až Yuna ktorá na mňa prehovorila.
Krásny výhľad na nebesá mi zakryla menšia postava Yuny ktorá sa zdala byť ustráchaná a smutná. Nehnevám sa, len si prezerám hviezdy. Usmial som sa a opäť privrel oči. Občas premýšľam.. aké to bolo mať domov, aký to bol pocit vedieť, že ťa doma niekto čaká. Nie že by som ho chcel opäť zažiť.. ale.. dosť by ma to zaujímalo. Aj teraz, v tento moment sa snažím zistiť aký je môj dôvod k živote? Služba dedine? Alebo nebodaj pomsta? Pomaličky som sa postavil a zahľadel sa na krajinu ktorá ležala za Konohou.

Zmysel života musí byť niečo čo ma baví, alebo som preto schopný položiť život? Presne to.. pre mňa pomsta je. Povedal som s úsmevom a otočil sa chrbtom k Yune.
Zmysel života nikdy nemusí byť pozitívny, stačí keď naplní tvoje srdce spokojnosťou a zadosť učinením. Svet je plný utrpenia a smrti, nikto s tým nič neurobí.. nieje to totižto v našich možnostiach. Ich sa tiež nepýtali.. tiež im nedávali na výber či môžu žiť alebo zomrieť! Povedal som trošku naštvaným tónom. Zomierali po jednom.. bránili jeden druhého pretože verili.. už ani neviem poriadne v čo.
Jedno ale viem.. moja posledná povinnosť na tomto svete je zistiť kto im to spravil a vykonať rozsudok. Nieje to vlastne ani pomsta.. je to súd.. a ja som ich rozsudok smrti. Usmial som sa a otočil sa opäť k Yune. Konečne už chápem aká úloha mi bola zverená. Pomalými krokmi som podišiel až k Yune a vrúcne ju objal. Neboj sa, ďalšia povinnosť ktorá mi na tomto svete ostala je ochraňovať ťa. Zasmial som sa a opäť si ľahol.

Už tady bylo moc lidí. Možná, až příliš. A nebyl čas. Tobiru rozrazil bránu, málem jsem si ho nevšiml. Otočil jsem se na něj a usmál se. Byl tak hlučný, nepředvídatelný. Občas tichý a pozorný, později hlučný a neurvalý. Nové lístky?
Airis byla připravená,  kývl jsem a natáhl jsem k ní ruku.
"Pošlu tě zhruba na stejné místo, kde je Seito, vím, že tě nikdo nezabije," ušklíbl jsem se. Ona moc dobře věděla, co jsem tím myslel. 
"Postarej se o ně, prosím," řekl jsem a odeslal jsem ji do Hayashi no kuni, pomocí Hiraishinu. Pomalým krokem jsem se vydal k budově Hokage. "Tobiru a tu bránu opravíš..sám" dodal jsem ještě a pomalu odešel.
Přesun

Keď oznámil Hokage Tobiruovi, že ju musí opraviť nemal som veľa od toho, aby som sa mu smial. Aj keď tu predtým bola zlá situácia. "Budete s tým chcieť pomôcť?" Opýtal som sa. Nemal som čo robiť aj tak, takže aspoň by som možno urobil dobrý skutok a mal by som aj nejakú prácu.

Či sa vrátim, to už neviem.. Ale budem sa snažiť. Usmial som sa a rukou si prehrabol vo vlasoch. Ako vidím, všetko sa už upokojilo, možno by sme sa mohli vrátiť späť. I keď pred tým by som sa možno rád vydal na jedno miesto. Dopovedal som a zoskočil som zo strechy na zem. Tak teraz už by sme mohli mať voľnú cestu. Pomyslel som si a zahľadej sa na nebesá. Tak čo, ideme? Zahľadel som sa na strechu kde bola Yuna. Mal som v pláne odtiaľto čo najskôr odísť, Konoha bola dosť zvláštna. Raikage by mi asi rozbila semenníky keby som jej rozbil ja bránu. Tá predstava ma dosť desila, vďaka bohu že som to nemal ani v pláne urobiť.

(Nechce sa mi tu dlho čakať, tak to urobím takto xD )

Keďže sa Tobiru pomaly ale isto pustil do opráv brány, zobral som sa aj ja a šiel som mu pomôcť. Netrvalo to tak dlho, ako som si myslel a naša práca bola hotová. Našťastie ten rasengan spôsobil škodu len na jednom mieste. "No ja teda idem, takže dovidenia!" Prehovoril som k nemu a pobral som sa smerom do dediny.
(presun)

Přijela jsem s početnou výpravou před brány Konohy. Na tuhle vesnici jsem měla mnoho vzpomínek dost na to, abych ji milovala i nenáviděla zároveň. Holt jsem se stala zahořklou ženou. Musela jsem si ale zanechat objektivitu vůči ostatním vesnicím. Nebyla dobré, že si mé schopnosti bude chtít Konoha přivlastnit. Mladíkům u brány jsem ukázala svůj znak Daimiyo a důrazně jim poručila: "Nechci být hlášená u HOkageho, oznamte můj příchod Radě vesnice a zaveďte mě za nimi!"

"Není třeba, postarejte se o mou výpravu." pronesla jsem a zamířila si to rychlým krokem přímo do kanceláře Hokageho.

(přesun)

Nechala jsem ve vesnici jednoho jounina, který bude dohlížet na vývoj mediků zde a se zbytkem jsem se vydala vstříc našemu dalšímu cíli a to Kirigakure

(přesun)

Bez jakých koli zastávek nebo odboček jsem šel přímo do Konohy podat hlášení o neúspěchu mé mise. U brány mě pustili bez problému, byli už seznámeni o Sabisu, já tedy hned zamířil na místo de jsem viděl Kentara naposled. (přesun)