Údolí Konce

pro **Reina Kana** Sun Aug 24, 2014 8:11 pm

First topic message reminder :

Údolí Konce se nachází na cestě mezi Skrytou Listovou a Skrytou Zvučnou. Krátce po založení Skryté Listové zde bojovali dva nejmocnější ninjové své doby, a to zakladatel Listové Hashirama Senju a Madara Uchiha. Jejich souboj vstoupil do dějin světa shinobi a povídá se o něm hodně příběhů. Jen málo kdo ví, co se během bitvy skutečně stalo. Na počest této bitvy se postavily sochy jak Hashiramy tak i Madary, které lemují vodopád. Sice už je to něco přes 300 let co se bitva odehrála, ale dodnes si o ní lidé povídají. Kdokoliv přijde na místo Údolí Konce, musí být uchvácen velikostí soch. Obě sochy jsou sice už značně poškozené časem, ale i tak připomínají místo dávné bitvy.
Údolí Konce - Stránka 7 830px-11

pro **Keigo Nakagami** Sat Dec 06, 2014 11:18 am

"NE!" Zavrčel jsem, když dívka pozvedla kunai ke svému hrdlu. Cukl jsem rukou, ale můj kunai nestihl zasáhnout ten její včas. Jen nad ní neškodně proletěl, když padala bezvládná k zemi(bylo by blbý napsat, že se jí ještě zapíchnul do hlavy...).
Projela mnou vlna nenávisti. Čim se ty lidi provinili, že museli zemřít takovou hroznou smrtí? Bezcitnost té osoby, která to měla na svědomí jistě neznala mezí.
"Dle rozkazu. Pošlu někoho ještě pro Hineho, než se vesnice uzavře. Budeme potřebovat jeho pomoc."
Počkám si na schválení, ukloním se Mizukagemu, kývnu na tu rudovlásku a Kashikeho a dlouhými(i když trochu pomalejšími) shunshiny vyrazím směrem ke Kirigakure.

(přesun)

pro **Hokori Mai** Sat Dec 06, 2014 8:59 pm

Návrh na spojení Tsuki, Suny a Iwy byl zamítnut. S Mizukageho reakcí jsem počítal, a tak jsem byl na ní připraven. Když jsem se však chystal říci něco na svou obhajobu, což jsem měl v plánu. Zaskočil mě Kentaro svým postojem, s kterým jsem nepočítal. Proto jsem zůstával dále zticha a nic neříkal. Ne však z toho důvodu, že bych na to neměl co říct, ale z toho důvodu, že prozrazením dalších informací bych riskoval odhalení svých plánů. Prozatím se nejednalo o nic velkého, ale hrál jsem na dlouhou hru. Když jsem předtím vzpomínal zlo tohoto světa, o kterým všichni ví, ale neměli tu čest jej důkladněji poznat, nemyslel jsem sebe. Mé informace byly omezené ve dvou skupinách, kde jsem zařadil své nepřátele. O jedné ze skupin jsem leda co věděl, nikoli však o jeho vedení etc., ale o způsobu vedení tohoto boje. O druhé skupině jsem ale netušil naprosto nic, což bylo dosti znepokojivé, když jsem na rozdíl od ostatních věděl že existuje. Ostatní se tímto tedy nemuseli trápit. Důvodů proč spojit tři již pořád omílané vesnice bylo několik, alespoň pro mě. Jistěže jsem neměl na mysli přímý vzdor vesnic, když jsem Mizukagemu říkal, že vůli lidu se vzpírat nelze, když ve množství je síla. Součet shinobi Iwy, Suny a Tsuki nečinil ani 45% počtu shinobi Kirigakure no sato. Již nějakým rokem se činím i v jiných oblastech než ty politického rázu, je sice pravda, že v poslední době jsem zaznamenal velký neúspěch, ale pokud se mi podaří situaci vrátit do původní podoby, co nevidět i síla jediného shinobiho se bude moci měřit s několika tisíci Kirigakurských shinobi. K tomuto cílím skrze shuuketsu, spolupráci s Hebim a dalšími... je načase konečně okusit ovoce! Chvíli to ještě ale potrvá.

Plánu, jak spojit Sunu, Iwu a Tsuki jsem měl několik, a pouze u nich jsem neměl v plánu zůstat. Konec konců jako každý vůdce jsem toužil pořád po víc a víc. Toto výborně vystihla neznámá osoba, která zavítala na sraz. Něco mi zde již na začátku nesedělo, když by shinobi ze Kusagakure no sato si nikdy nedovolili přijít na setkání pozdě, soudíc podle zkušeností, když jsem byl v Kusagakure no sato. Je ale pravda, že to byl už taky nějaký ten rok zpátky a situace ve světě se hodně změnila, a tak není vyloučeno i to, že se změnila vesnice. Z toho všeho co se zde stihlo s neznámou osobou stát, plynulo to, že Kiri bude mít nyní dost napilno. Kdo by řekl, že Faito bude mít první tu příležitost válčit zcela sám po rozpuštění aliance? Je pravda že předtím aliance nefungovala, ale v některých případech to byl pravý opak, jako například bitva na hranicích Země Větru.

Lidé po srazu odcházeli s tím, že se nic nevyřešilo, a však za poslední dva srazy se nikdy nic nevyřešilo, a tak proč je to trápí? Tyto srazy nejsou již pořádány kvůli toho, aby se něco vyřešilo, toho se týkají soukromé postranní schůze vůdců vesnic, ale pořádají se kvůli toho, aby jeden mohl něco pěkného druhému říci a naopak. Člověk pak pro jednou získá větší přehled ohledně dění v okolním světě. Svět je totiž příliš velký na to, aby jeden člověk mohl pozorovat a získávat informace úplně o všem. "Doufám, že sis sraz užil Ruki-san." Promluvil jsem k Rukimu, jakmile se každý ze zde přítomných začal věnovat zpátky svým věcem. Po těchto slovech jsem se i Já uchýlil zpátky do Tsukigakure no sato uskutečňovat mé plány. Pokud chci ale uspět, budu muset být velmi nepředvídatelný, když jsem zde veřejně již něco naznačil, čím jsem účelově sklidil špatný ohlas. Jsem stvořením komplikovaným... zde schválně v tom špatném na sebe upozornit, Kiri kdysi dát bezdůvodně informace o tehdejších členech Sabisu a mnoho dalšího. Ostatní to ale nechápou, jelikož se na to nedívají tak jako Já, a však můj úhel pohledu neplyne z toho, že oplývám nějakými informacemi...

Přesun

pro **Akasuna no Ruki** Sat Dec 06, 2014 9:04 pm

Bez jediného slova jsem se vydal za Tsukikagem, přeci jen jsem jeho ochranka a co bych tu potom dělal.

pro **Hyuuga Mikomi** Mon Dec 08, 2014 8:14 pm

Vypadalo to, že zde již nebude nic k vidění. Mé oči sledovaly mrtvá těla, ze kterých vyprchávaly poslední jiskřičky života, nemilosrdně, právě tak jako je opouštěla karmínová krev, která se vpíjela do zdejší půdy. Po kolikáté už? Tohle místo je prokleté.

Faito opětoval můj pohled. Teď už jsem neměla důvod zůstávat s aktivovaným byakuganem. Mé oči získaly dostatek informací na to, aby je nemohlo jen tak něco oklamat. Položil mi jednoduchý dotaz, na který byla složitější odpověď. Pousmála jsem se. Vážila jsem si toho, že si v tak nelehké situaci žádá mou pomoc, ba co víc, projevuje mi další důvěru. I přes krátký úsměv se však v mých očích objevila sotva znatelná příchuť nostalgie.
"Jestliže udeří Hakuei, musím jít hlídat svou rodnou vesnici. Vrátit se do Konohy a zajistit, že se nebude dít nic podobného tomuto představení." pokývla jsem hlavou k mrtvým ninjům. Znamená to snad, že mezi nás pronikli jim podobní? Že o nich vím? Proč jsem nezakročila už dávno? Byla by to dlouhá historie, ale neměla v plánu se obhajovat, nebo dokonce omlouvat.
"Musím zjistit, co za osobu je nová Hokage. Cítím, že mě bude má rodina potřebovat. Brzy opět nashledanou, Mizukage-sama."
"Těšilo mě." pokývla jsem na jeho doprovod a už definitivně opustila toto místo. Do Konohagakure to nebylo příliš daleko.

Přesun.

pro **Rokuro** Fri Jan 02, 2015 8:38 pm

Od Konohagakure no sato sa toto údolie nachádzalo kúsok. Nemal som to ďaleko. Na hlave som mal kapucňu a kráčal som oproti vodopádu po vode, na ktorej som sa držal pomocou svojej chakry. Sledoval som dve obrovské sochy, Uchiha Madara a Hashirama Senju. Dve naozaj úchvatné sochy dvoch neuveriteľne silných ľudí. Sochy vypadali dosť prepracovane...
Zatiaľ tu nikto nebol, svoje zmysly som sústredil, bol som tu síce na vyjednávanie ale podľa slov Hany to bude skôr zabíjanie. Už to bol nejaký čas čo som naposledy niekoho porazil. Stál som pár desiatok metrov od vodopádu a sledoval naďalej sochy. Bol som trpezlivý, obe ruky som si dal do kapsí a pozoroval som či sa tu náhodou niekto neobjaví.

pro **Nukenin** Sun Jan 04, 2015 12:02 pm

Takže ty si ten... Ozval sa tichý ženský hlas za Rokurom. Určite sa zľakol, pokiaľ to teda nebol senzibil, čo určite nebol. ...vyjednávač z Konohy. Dodala.
Keď sa Rokuro otočil, zbadal nízku štíhlu ženu s krátkymi hnedými vlasmi, zvláštnou pierkovou náušnicou a s orlom na ramene. Nebol však tak obyčajný, jeho perie prechádzalo z červenej do oranžovej až zlatej. Čo ten vták bol vlastne zač, mohlo mu byť záhadou. Okolo nej stáli asi štyria muži, neboli ničím zvláštni, až na vypracované svaly. Mohli vyzerať statne, keď v tvárach mali tupé výrazy. Kto vie, možno takí ozaj boli, avšak to žieňa vyzeralo pomerne inteligentne. Prišiel si tak sám, je snáď tá nová Hokage taká hlúpa, že ťa sem poslala bez ochranky? Zaškerila sa posmievačne a naklonila hlavu na stranu. Aká škoda, dúfala som, že tu zažijem aspoň trochu zábavy! Jej výraz sa odrazu zmenil, pohľad v jej očiach potemnel. Zajmite ho. Jej jedinou chybou bolo, že príliš druhých podceňovala a zjavne si ani neuvedomovala, že "posol z Konohy" môže byť aj niekto iný než len obyčajný boja neschopný človek. Dvaja chlapi, ktorí stáli blízko neho, vyrazili k čiernovláskovi naťahujúc ruky, aby ho chytili a násilne odtiať odviedli preč.

pro **Rokuro** Sun Jan 04, 2015 1:04 pm

Celý čas som nepovedal ani pol slova, jediné čo som spravil bolo, že som si vyťahol ruky z vrecka a otočil sa na tú ženu s nejakou ochrankou. Nedal som si dokonca dole ani len kapucňu... zatiaľ som vypadal dosť flegmaticky. Zatiaľ som nič nerobil, len ju počúval, prezrel som si ju a jej ochranku. Nakoniec som sa pozrel na toho orla v jasných farbách, nikdy som nič podobné nevidel. Jej slová sa mi zdali už zo začiatku celkom zaujímavé, ako by ani nešlo o nejakú vyjednávaciu misiu, ale pascu. Rýchlo som odskočil niekoľko metrov ďalej, vytasil katanu. Mierili na mňa dvaja svalnatí muži, spravil som jednu pečať. Na mojom mieste sa spravil len obyčajný dym prachu a ja som sa objavil po pravici jedného z tých chlapov a bez jedinej známky zaváhania som ho šiel prebodnúť. Ak sa mi pozrel do očí mohol vidieť aktivovaný sharingan. Netušil som, aké budú vlastnosti tych stráži, avšak nepochybne ak je ich rýchlosť malá, tak nemal šancu vykryť môj útok katanou so shunshin no jutsu.

pro **Nukenin** Fri Jan 09, 2015 5:21 pm

Akonáhle Rokuro takýmto spôsobom zakročil, mladej žene došlo, že to nie je len tak obyčajný vyjednávač a že si tu predsa len užije nejakú srandu. Verila si, o tom nebolo pochýb. Bez akejkoľvek známky nejakého citu sledovala, ako jeden z mužov padol k zemi. Nezaujímalo ju to, rovnako ako ani osud muža druhého.
Do tohto boja nezasahujte. Rozkázala prísne ďalším dvom, ktorí stáli za ňou a tí bez známky odporu ustúpili na stranu, aby nezavádzali. Minori, predvedieme mu našu silu! Zaškerila sa na vtáka na ramene, ktorý prudko roztiahol krídla. Nevyzeral veľmi nadšene, ale proti vôli svojej panej sa nemohol vzoprieť.
Takže, pochádzaš z klanu Uchiha, hm? Zaškerila sa naňho posmievačne. Nedala mu ani čas na odpoveď, zložila jednoduchú pečať a zašepkala čosi v nezrozumiteľnom jazyku. V tej chvíli sa znaky po celom jej tele rozžiarili, vydávali neprirodzenú oranžovú farbu,čo i napriek oblečeniu bolo vidieť. Čo mala táto žienka za lubom?

pro **Rokuro** Fri Jan 09, 2015 6:47 pm

Podarilo sa mi zabiť prvého strázcu tej ženy, teda ak sa to tak dalo nazvať. Ľahol k zemi a ja som z jeho tela vybral katanu, po jej slovách som si strážcov nejak nevšímal, keďže neútočili. Prišiel čas, kedy ukáže tá žena svoje výnimočné schopnosti. Už vedela, že som Uchiha, mne to ale neprekážalo. Pred tým hovorila niečo o Minori, nevedel som čo to je alebo kto to je, ale v tom ten orol rozprestrel krídla, že by to on bol Minori? Možné to bolo, tak som si to teda myslel. Bez slova som pozoroval všetko dianie naokolo s aktivovaným sharinganom a krvavou katanou. Odstúpila som od tela toho strážcu. Zatiaľ som nevedel, čo presne mám očakvať od tej ženy. Ani sa mi nepredstavila... To však problém ako taký nebol. Povedala niečo čomu som nerozumel a začala žiariť. Zatiaľ neútočila, tak som využil tento čas, poskladal pečate a zaútočil jednoduchou technikou "Katon: Hōsenka no Jutsu" Po vyslovení som na ňu vyslal toto ohnivé jutsu, nešlo ani len o to, aby som ju dostal, to asi ťažko, ak bola hodná A-ranku, ale chcel som zistiť, čo dokáže a aká je rýchla.

pro **Nukenin** Sun Jan 11, 2015 2:57 pm

Technika ešte nebola dokončená. Preto nemohla tát mladá slečna využívať plný potenciál svojich schopností, avšak napriek tomu, že sa nachádzala asi v strede jej fázy, dokázala bojovať a využívať techniky rovnako ako predtým.
Zložila jednoduchú pečať. Katon: Gōryūka no Jutsu! Vyslovila názov techniky a oproti Rokurovej katonovej technike vyletela omnoho väčšia, ktorá tú jeho pohltila a pokračovala naďalej v svojej ceste. Kunoichi veľmi dobre vedela, že mu to neublíži, teda pokiaľ nemal obe ruky ľavé a nebol pomalší než slimák. Vyhnúť by sa tomu snáď dokázať mal. Šlo jej jedine o to, aby mala pokoj a mohla dokončiť predchádzajúcu techniku.
Kľakla si na zem, pretože jej telom prebleskla bolesť. Následne si Rokuro mohol všimnúť, ako sa nad ňou zjavil Minori, rozprestrel krídla a nechal sa zviazať chakrovými pútami z písmeniek. Zatiaľ to však ďalej nepokračovalo...Bolo len na Rokurovi, či sa to pokúsi zastaviť alebo sa len bude prizerať.

pro **Rokuro** Sun Jan 11, 2015 10:42 pm

Hneď ako som videl so sharinganom pečate, ktoré skladala, vedel som o ktorú techniku ide, keďže som ju ja sám používal a vyhol som sa z trajektórie letu techniky. Nedal som jej ani sekundu vydýchnuť, vypadala, že je na kolenách a ten orol bol nad ňou a niečo ho spútavalo, bola to akási podivná technika, vypadalo to však, že v tejto chvíli je táto žena v nevýhode, zvolil som o niečo rýchlejšiu a ničivejšiu techniku, poskladal som pečate na chidori, zabralo to len chvíľku, následne sa mi na ruke vytvorili blesky, nečakal som ani len sekundu. "Chidori Nagashi" povedal som skôr len sám pre seba popod nos a na ženu začali smerovať blesky od mojej ruky, šírili sa po zemi, ak mala dokončiť tú techniku bol správny čas, lebo blesky sa k nej dostali behom sekundy... Nemala čas nazvyš, jedine čo by mohla je sa brániť nejakou silnou Fuutonovou technikou. Zatiaľ som vedel, že ovládala Katon, nič viac som sa nedozvedel. Teraz vypadala dosť zraniteľne, keďže bola na kolenách, preto som dúfal, že tento boj ukončim ihneď...

pro **Takeru** Mon Jan 12, 2015 9:42 pm

Takeru

Toulavým krokem jsem dorazil k údolí. Tvář byla zahalená stíny noci, takže nebyl vidět můj pohled, pohled plný znechucení, stál jsem před vodopádem a s obdivem ho pozoroval, po chvíli jsem se vydal blíže k němu, stoupnul jsem si na hladinu vody a pozoroval lehké vlnky které se ke mě dostávaly, jak fascinující, tyto vlny byly jako lidé, nejdříve to byli malé vlnky, poté prošly vodopádem, to byl jejich střední věk. Poté to s nimi šlo zase k zemi, až dokud nezmizely úplně, takto to bylo i s lidma, všichni jednou zmizíme. Nebo ne? Každý kdo říká že se smrti bojí je lhář, já se smrti bojím, sám jsem si tohle přiznal, bál jsem se smrti a umřít jsem nechtěl. Proč bych měl umírat? Život je ve většině případů o smíchu, s přáteli, pokud je tedy máte. I přes to je život plný spoustama jiných věcí, věcí které jsou pro člověka důležité, byl jsem za tyto chvíle rád a to jsem si možná potřeboval uvědomit.

pro **Nukenin** Tue Jan 13, 2015 6:38 pm

Možno si mladý shinobi myslel, že kunoichi bude v tomto procese bezmocná. Mýlil sa, pretože bolesti náhle ustúpili a okolo nej sa začala zvíjať modrastá chakra prechádzajúca do ohnivo červenej. Z ničoho nič ju zahalil dym a keď zmizol, nebola tu. Stalo sa to práve vo chvíli, keď na ňu vypustil Chidori. Vedela, čo je tá technika zač. Za svoj kratký život sa už s pár Uchihami dostala do potýčky.
Možno sa divil kde je, avšak vo chvíli, keď bol taký trochu prekvapený, sa spoza neho rútila široká a vysoká stena ohňa, ktorú určite nemohol preskočiť bez toho, aby sa škaredo poranil a dokonca ani vyhnúť do strany nie. Zvláštne bolo ale to, že ten oheň mal modrú farbu. Čo to malo byť?
Mladá kunoichi stála hneď za tou stenou ohňa. Avšak už bola trochu iná. Jej vlasy prudko sčervenali a predĺžili sa, telo pokrývalo zlatisté brnenie a na chrbte sa črtali obrovské krídla. Bolo viac než jasná, že Minori sa stal jej súčasťou.

pro **Rokuro** Tue Jan 13, 2015 9:51 pm

Myslel som si, že ju aspoň škrabnem, čo i len zasiahnem alebo čosi také, ale nie. Skôr než tam chidori nagashi prišlo na miesto tej ženy, už tam nebola, takže som techniku ihneď zrušil. Jej chakra sa ztratila a v tom spoza mňa, plamene. Nestíhal som toho moc vymyslieť, prioritou bolo zmiznúť z dosahu techniky, ktorá bola naozaj masívna. Naviac to bol nejaký oheň inej farby. Celkom zvláštne sfarbenie. Čo som stihol vymyslieť za sekundy? Nič extra, keďže sme stáli na vode jednoducho som prerušil sústredenie časti chakry v nohách a spadol som pod hladinu. Hodilo by sa spraviť Kage bushin no Jutsu, aby som tú ženu aspoň trocha zmiatol a niečo i o nej zistil, ale bol som pod vodou a dlho by som tu nevydržal, kým oheň prešiel som v podstate zmenil svoju polohu. Vynoril som sa na inom mieste, niekoľko metrov od tej ženy po jej pravom boku. Znova som sa postavil na vodu. Stále som neprehovoril k tej žene, kapucňu som si dal späť na hlavu, lebo keď som sa ponoril sa mi dala dole z hlavy. Bol som tak nejak celý premočený, dávalo mi to jednú nevýhodu, ale čo sa dalo robiť, nechcel som sa nechať upiecť ... Prehliadol som si ženu, na sekundu mi prišlo ľúto ju zabíjať, zas tá slabosť na červenovlasé ženy... To však neznamenalo, že som poľavil nejak na pozore, stále som ju sledoval a pozoroval jej nový vzhľad. Mala krídla, ako by sa s Orlom zlúčila alebo čo to bolo... Orla som už nevidel, takže to bola možnosť. Ďalšiu možnosťou bolo aj to, že jej orol niekam odletel po posily a táto forma je nejaká jej vlastná bojová, ale to by nevysvetľovalo tie písmenká, ktoré zužovali toho orla nezvyčajných farieb, takže som sa prikláňal k prvej možnosti.

pro **Nukenin** Fri Jan 16, 2015 10:07 pm

Mladú kunoichi zaujímalo, prečo na ňu nezaútočil, hoc mal tak vhodnú príležitosť, keď sa ponoril do vody. Modrý oheň bol tak horúci, že dokonca i tú vyparoval, ale to sa Rokura na jeho šťastie nijako nedotklo.
Uprela naňho oranžové oči so súženými zreničkami. Bola zmätená. A nie málo. Chvíľu ho len tak pozorovala, zvláštnym, tak trochu neutrálnym, až chladným pohľadom. Avšak nemohla prestať. Bolo jej povinnosťou zajať ho, jednoducho rozkaz jej nadriadených.
Namierila naňho jedno z krídel, z ktorých vyletelo niekoľko desiatok ostrých pier. Ak by sa ho to dotklo len trošičku, i to stačilo k tomu, aby utrpel reznú ranu. I tie najmenšie zvyknú štípať, nie?
Nedávala tomu veľké nádeje, skôr jej šlo o niečo iné.

pro **Rokuro** Fri Jan 16, 2015 10:46 pm

Tá žena, s krídlami sa pozerala na mňa, kukol som sa jej do očí so svojim sharinganom, naskytla sa tu možnosť použiť na ňu genjutsu, ale ja som to nespravil. Jej pohľád bol taký skôr neutrálny. Nasledoval ďalší útok, celkom rýchly, pre normálneho shinobiho s malou rýchlosťou by to mohol byť problém, ale pre mňa so sharinganom, jednoducho to bola hračka sa vyhnúť týmto pierkam, po prípade ich odraziť katanou, ktorú som vytiahol. Bolo ideálne, že si moja protivníčka pomaly míňala chakru, zatiaľ čo ja som nepoužil nič veľkého, na druhú stranu by som aj ja by som mal niečo robiť. To sa však nestalo. Hneď ako som sa väčšine tých pierok vyhol odskakávaním, podaktoré som teda odrazil katanou. Znova som stál a neútočil. Pozeral som sa na ňu, v naprostom pokoji, premýšľal som si, ako ju vlastne dostať, keďže mala krídla a vedela lietať, pre mňa to predstavovalo prekážku. Netušil som ako by som ju dokázal dostať z oblohy a nejako ju zasiahnuť na diaľku, bola predsa naozaj flexibilná a rýchla. Mal som niekoľko naozaj silných techník, ale techniky so sharinganom momentálne som mohol voliť len v krajných prípadoch. Všimol som si, že tá žena taktiež nepoužíva nejaké extra silné techniky, nevedel som, čo plňanuje, ale určite to bolo dosť silné. Po chvíli som zvažil, že predsa niečo urobím, hodil som po nej senbon a kunai. V podstate to bolo všetko, čo som spravil.

pro **Nukenin** Fri Jan 23, 2015 10:09 pm

Problém bol však ten, že akonáhle sa pierka dostali do blízkosti Rokura, začali sa podivne nadúvať, až sa doslova roztrhli a spôsobili obrovské výbuchy, väčšie než je to u výbušných lístkov. Ako sa s tým už mladý Uchiha vysporiadal, kunoichi menom Minako netrápilo, avšak bola zvedavá, ako sa z toho dostane.
Bola mladá, mladšia od Rokura, mala sotva osemnásť rokov, možno ani toľko nie, preto sa netreba jej zvedavosti diviť. Na svoj vek bola však mimoriadne psychicky vyspelá a chladná, aspoň tak sa javila na povrchu. Neexistuje však človek, ktorý by neoplýval jediným ľudským pocitom. Skôr ide o to, že ten, kto ich vie dokonale skryť alebo potlačiť vďaka zaslepenosti voči svojmu cieľu, ktorý si stanovil, vážne môže pôsobiť ako niekto, kto nie je schopný cítiť.
Pokiaľ sa vážne stalo, že sa mu podarilo uniknúť, a leteli na ňu senbony a kunaie, odhodila ich od seba mávnutím krídla, čo vytvorilo dostatočne silný poryv vetra.
Nie som si istý, či môžeš poraziť niekoho ako on. Uchihovia sú mocní a buď si istá, že pokiaľ dôjde na boj zblízka, neporazíš ho. Varoval ju v mysli jej vtačí spoločník.
To veľmi dobre viem. Minako bola zrejme zmierená s tým aký osud ju môže postihnúť a očividne jej to bolo úplne jedno, ako keby ani nemala zmysel prečo žiť a stala sa bábkou niekoho iného.

pro **Rokuro** Sat Jan 24, 2015 7:48 pm

Nebolo úniku ani ponorenie do vody by ma nezachránilo, výbuchy by ma roztrhali. Hneď ako som si všimol sharinganom prvé pierko ako sa nafukuje, som bol povinný použiť Susano'o pre záchranu svojho života. Nukeninke sa podarilo ma prekvapiť. Bola to chyba z mojej strany, mal som ju uvrhnúť do genjutsu ihneď, možno by to bolo tak lepšie. Aj keď bol som na pochybách, že na ňu genjutsu bude zaberať. Bola spojená s tým pestrým orlom v jedno telo, teda to som sa domnieval, tým pádom by sa dostala z genjutsu ihneď, ak ten orol má vlastnú chakru a myseľ. Nikdy som proti čosi takému nebojoval, nemal som s tým skúsenosti a o to som sa cítil slabší, preto som nemal na výber a znova použil tú techniku... Prestal som brať tento súboj na tak ľahkú váhu. Počas výbuchov som rozhodil okolo seba niekoľko clonobých bômb, aby nebolo nič vidieť. Po skončení výbuchov som zrušil Susano´o a vytratil sa pod vodu. Namiesto mňa tam stál obyčajný Kagebushin. Dúfal som, že som všetko spravil dokonalo rýchlo na to, aby si nukeninka nič nevšimla. Potom po nej klon hodil ten kunai a senbon. Pod vodou som nemohol ostať dlho. Kage bushin sa rozbehol smerom k Nukeninke.

pro **Nukenin** Sun Jan 25, 2015 9:12 pm

Susanoo. Jedna z mála techník, proti ktorej tie naše nemajú šancu, Minako-chan. Upozorňoval ju neustále Minori. Nebál sa, ale nebol tupý a narozdiel od Minako premýšľal. Tá sa rútila proti Rokurovi takmer bez rozmýšľania.
Nie, nebola šialená. V normálnych situáciách sa správala normálne, tentoraz to ale ako keby nebola ona. Nie sme neporaziteľní Minori-kun. Mojim súperom je teraz ale on, jeden z nás tento zápas vyhrať musí. Ak prehrám, zomriem, ak vyhrám, zomriem tak či tak. Teoreticky už bola mŕtva. Ak už to teda tak má byť, chcem si tento boj užiť naplno a zomrieť so cťou.
Roztiahla žiarivé, zlatisté krídla a ladne sa vzniesla do vzduchu, odkiaľ pozorovala hladinu rieky. Nemohla vedieť, kde sa ten Uchiha nachádza, i napriek ostrému orliemu zraku, ktorý jej Minori prepožičiaval. Preto sa len tak vznášala, pripravená reagovať, len čo ho uvidí.

pro **Rokuro** Mon Jan 26, 2015 9:21 pm

Klon poskladal pečate, zhlboka sa nadýchol a na Nukeninku vypustil z úst obrovskú katonovú techniku. ,,Katon: Gōryūka no Jutsu" Šepol pár sekúnd predtým, než na nukeninku letela veľká ohnivá dračia hlava. V tom som ja vyliezol z vody pri jednej zo sôch, presnejšie pri začiatku sochy Madaru a začal som bežať smerom hore na ňu. Potreboval som sa dostať preč z vody. Bolo riskantné používať raitonové jutsu na vode a naviac som niečo chystal. To však nebolo tak úplne naplánované. Netušil som, čo presne ešte spravím, pretože som nevedel ako zareaguje nukeninka.

pro **Nukenin** Wed Jan 28, 2015 6:32 pm

Rokuro, teda jeho klon si mohol spoza tej jeho ohnivej techniky všimnúť modré plamene. Opäť. Kekkei Genkai Minako bola mocná schopnosť, ktorá jej očividne poskytovala možnosť nie len splynúť s orlom, podobne ako to je videné u Inuzuka klanu, ale aj ovládanie modrého ohňa, ktorý sa ako ten obyčajný zdal byť silnejší. Však aj bol.
Modré plamene doslova draka pohĺtili a obrátili proti klonovi. Ako už bolo videné v anime pri boji Sasukeho a Itachiho, silnejšia technika, prípadne verzia ohňa, dokáže tú slabšiu doslova pohltiť.
Minako to bolo ale na prd platné, pretože to bol len obyčajný klon. Mierne sa otočila a zbadala ho, ako beží po stene až úplne na vrchol sochy. Nechala ho. Miesto toho, aby zaútočila (mala úžasnú šancu), sa vzniesla vyššie do vzduchu a pristála na soche oproti. Je to pre mňa česť bojovať na tomto mieste! Prehovorila trochu hlasnejšie, aby ju mladý Uchiha počul. Čo povieš? Mal by si byť rád za to, že zomrieš tu! Obyčajné podpichnutie, nič viac, Minako totiž veľmi dobre vie, ako to dopadne.

pro **Rokuro** Wed Jan 28, 2015 9:45 pm

Keď som vybehol hore, vypočul som si tú ženu alebo skôr ešte len dievča. Nebola moc stará, rozhodne bola mladšia než ja. Rozhodol som sa, že jej dám možnosť. Dokázal som chladnokrvne zabíjať bez mrknutia oka, ale dokázal by niekto dať nepriateľovi šancu? Nerátal som s tým, že by to zobrala, ale predsa len jej časť určite tušila, že toto nemusí prežiť. Tak isto ako som bol na pochybách aj ja. Klamal by som, ak by som povedal, že by som sa nebál smrti. Práve naopak... Nesplnil sa mi ani jeden zo snov a to ma hnalo k tomu, aby som prežil. "Čo tak si sadnúť a trochu rozumne sa porozprávať? Nikto nemusí umrieť..." Zaznela nečakane otázka z mojej strany. Trochu hlasnejšie, aby ma žena oproti začula. Netušil som, čo bola zač, ale naozaj nebol v nej ani len kúsok sebazachovania? Netrúfal som si povedať ako skončí tento súboj, ale mal som nebezpečné techniky v zálohe a ak bolo treba, bol som pripravený ju zabiť.
Dávať druhým šancu. Na Uchihu nezvyklé správanie. Predsa len, stará generácia Uchihov vymrela a táto nová je rozumnejšia. Ja osobne som si bral príklad z Uchihu Itachiho. Nie zas tak dôkladne, ale je to Uchiha vysokých kvalít, rozumný a znak toho, že Uchihovia nie sú vždy len zlí.

pro **Nukenin** Fri Jan 30, 2015 5:28 pm

Minako vyletela do vzduchu, zamierila k druhej soche a zľahka na nej pristála, asi tri metre od Uchihu. Cítila, že už dlho nevydrží. Hoc sa zdala ako mocná kunoichi, pravdou bolo, že to bola len mladá dievčina, ktorá nemala svoju vrodenú schopnosť pod kontrolou. Teda mala, ale len čiastočne, a to nestačilo, plus to bolo nesmierne riskantné. Nikdy som nikomu nechcela nič zlé. Ako malá som bola unesená, vyrastala som v spoločenstve ľudí, ktorá využívala Konohu k svojim potrebám, aby sa rozrástli a upevnili svoje postavenie. Svoje ciele prekrývali zdánlivo prijateľnými zmluvami, ktoré boli ale v skutočnosti len podvrhom. Podviedli vás. Mojou úlohou bolo uniesť posla a žiadať zaňho výkupné, pravdou, ktorú som ale odhalila už dávno, bolo to, že sa ma chceli zbaviť, pretože som odmietala plniť ich úlohu. Tým som na seba uvrhla prekliatie v podobe tohto...Minako zložila časť svojho brnenia na zápästí, kde trčala pečať...Ak poruším ich príkaz, pečať sa automaticky aktivuje a moje telo sa okamžite rozloží. Zomriem. Ja ale tú tyranu už viac znášať nechcem. Sklopila pohľad a jej telo ožiarilo svetlo. Krídla zmizli, rovnako ako brnenie, pazúry i šupiny, ktoré pokrývali jej ruky. Padla rovno na kolená a prehla sa, pretože jej telom prebehla vlna bolesti. Rokuro si mohol všimnúť dve obrovské rany na miestach, kde sa len pred chvíľou čŕtali krídla; ruky boli zakrvavené a doslova bez kože, práve kvôli šupinám, ktoré kožu predtým nahradili.
Je mi ľúto, že to takto končí a moje sny miznú niekam v diaľke. Už nie je pre mňa cesty späť. Minako sa pomaly postavila, robilo jej to problémy, rany ju nehorázne pálili, predovšetkým ruky. Je smutné, že odchádzam v tak skorom veku. Mám šestnásť rokov a pravdou je, že som len na úrovni Chuunina. Trpko sa usmiala, pričom jej líci stieklo pár sĺz. Je pre mňa cťou umrieť na tomto mieste. Hokage-sama odkáž, že naša organizácia už viac nie je nebezpečenstvom a pomaly zaniká. Sykla od bolesti, keď sa pečať na zápästí rozžiarila. Vždy som chcela cestovať, spoznávať iné kultúry a bojovať na strane dobra. S Minorim. Nevyšlo to. Opäť sa na jej perách objavil tŕpky úsmev. Prosím ťa len o jediné a to o odpustenie. Rokuro si mohol všimnúť, ako jej končatiny miznú, ako keby sa pomaly rozkladali. Som rada, že som si aspoň pred koncom naposledy zabojovala. Arigato, Rokuro Uchiha. Odkiaľ vedela, ako sa volá, mu muselo byť záhadou. Minori roztiahol krídla a vydal zo seba zvuky podobné spevu, avšak boli omnoho krajšie a srdcervúcejšie, vyjadrujúce pocity smútku nad blížiacou sa smrťou a šťastím z oslobodenia. Krátko na to sa Minako doslova rozplynula a na jej mieste ostalo len niekoľko ohnivo sfarbených pier, medzi nimi zvláštny náhrdelník, ktorý si Rokuro nemohol nevšimnúť, z krásnych krvavých rubínov, ktorých cena sa rovnala tomu Hashiramovmu. Nepochybne teraz patril len jemu.
Mimochodom, volám sa Minako...Konečne sme voľní, ešte raz, arigato... Ozval sa hlas mladej dievčiny v Rokurovej hlave, hneď na to ale stíchol a už sa viac neozval. Zvláštne bolo i to, že mraky za nesmierne krátku chvíľu zmizli a Rokura osvietilo žiarivé slnko. Mala v tom prsty už fyzicky mŕtva Minako alebo to bola len obyčajná zhoda náhod?

Napokon, Minako predsa len nebola tak zlá, ako sa to mohlo zdať. Bola len toľko krát skúšaná a týraná osudom, že sa na povrchu zvykla správať dosť...Hnusne. Túto smrť si zvolila sama, pretože len tá jediná bola jej záchranou a jedinou možnosťou, ako získať slobodu. Naveky.

pro **Rokuro** Sat Jan 31, 2015 8:12 pm

Na moje prekvapenie, som už ďalej nemusel bojovať, ale mýlil som sa... Nakoniec vždy niekto umrie. Teraz som to však nebol ja, ale bola to ona, kto má zomrieť. Rozprávala na mňa a ja som ju počúval. Pre istotu som bol ale stále na pozore. Ukázala mi pečať, kvôli ktorej mala zomrieť. Jej preslov bol o niečo dojímavý. Mala len šestnásť a mala zomrieť. Nedával som na sebe poznať žiadne známky pocitov. Jej rany, ktoré mala museli byť bolestivé. Nakoniec sa všetko skončilo. Minori začala spievať a o chvíľu zanikla a Minako taktiež. Všimol som si náhrdeľník. Bol dosť zvláštny, poskladaný z rubínov. Zobral som si ho ako menšiu pamiatku na Minako a rovno som si ho nasadil. Začul som jej hlas... Osvietilo ma žiarivé slnko. Bola to zvláštna chvíľa. Nakoniec sa mi nepozdávala jedná vec. Ona vedela moje meno, netušil som ako je možné.. asi som bol dosť známy medzi nukeninmi alebo čo. Nuž po chvíli som sa postavil a šiel som pomalým krokom smerom do Konohy.

Presun

pro **Kisuke Uchiha** Mon Jun 22, 2015 11:40 am

Konečně, dorazili jsme na místo. Můj pohled zaujala socha předka stojící přede mnou, byla tak majestátní. Ať si říká kdo chce co chce, Madara byl největší Uchiha všech dob. Vyskákal jsem na jeho hlavu a porozhlédl jsem se po okolí, mapoval jsem terén. "Tvým úkolem je celou dobu hlídat děti, jestli to tady nedopadne dobře odneseš je do bezpečí, jestli padnu, nebo mě zajmou považuj svůj dluh za splacený" Naposled jsem rozkázal Mice a seskočil dolů abych mohl připravit pasti. Po nějaké době, kdy už byly pasti připravené jsem opět vyšplhal na sochu a usadil se na její hlavě přemítajíc si vzpomínky. Pohlcoval jsem se nenávistí

pro Sponsored content

Údolí Konce

Údolí Konce

Re: Údolí Konce

Re: Údolí Konce

Re: Údolí Konce

Re: Údolí Konce

Re: Údolí Konce

Re: Údolí Konce

Re: Údolí Konce

Re: Údolí Konce

Re: Údolí Konce

Re: Údolí Konce

Re: Údolí Konce

Re: Údolí Konce

Re: Údolí Konce

Re: Údolí Konce

Re: Údolí Konce

Re: Údolí Konce

Re: Údolí Konce

Re: Údolí Konce

Re: Údolí Konce

Re: Údolí Konce

Re: Údolí Konce

Re: Údolí Konce

Re: Údolí Konce

Re: Údolí Konce

Re: Údolí Konce

Re: Údolí Konce