NÁMĚSTÍ A ULICE

Predsa tu bol niekto kto úplne rozbil celú formáciu Kumogarkuských vojenských jednotiek ktoré mali v pláne povolať na obranu Kumogakure. Útok ktorý započal na našu dedinu bol rýchly, a pomerne smiešny, pretože tu takmer nebolo nikoho okrem pár jedincov z podľa všetkého inej zeme. Bolo to nie len smiešne, ale naozaj trúfalé zaútočiŤ na najsilnejšiu dedinu čo sa týkalo vojenskej sily, dedinu ktorá je známa svojou obrovskou loajálnosťou, čo vždy viedlo k tomu že pri obrane naších hradieb sme nikdy nemysleli na vlastnú bezpečnosť ale práve na bezpečnosť dediny a ostatných. Dnes sme nebojovali o hradby Kumo, ale o ľudí ktorý žili za nimi. Čo však Reina nečakala úplne, bola krvavá kaluž na zemi, ktorá bola neďaleko nej. Aj keby sa vyhla útoku Anbu jednotiek, tomuto sa vyhnúť nedalo, pretože to bola predsa len obyčajná kaluž krvi, kto by ju upodozrieval.

"Človek musí byť naozaj buď obrovský génius, alebo fakt sprostý ak urobí niečo takéto.." Pousmial som sa, v okamihu kedy som sa zdvihol zo spomínanej kaluže krvi a očami, krvavo červenými očami podliate spomínanou krvou som sa zahľadel Reine do očí. Usmieval som sa, ale bol to úplne iný úsmev aký sa dalo predpokladať, bol to určite sadistický a úplne arognatný úsmev spojený s nadmernou dávkou šialenstva a ukážky toho aký mám zničený mozog pod následkom schopností ktorými som oplýval. "Ale podľa tvojho výrazu v tvári si myslím, že je to tá druhá možnosť.." Vysmiať súpera ktorý mohol byť jasne aj silnejší, to bola moja partia, neštítil som sa byť arogantný ku hocikomu, vždy som sa spoliehal totiž na môj um a svoju schopnosť dobre si vypočítať ťahy, takže som dokázal ako tak obstáť aj proti tak silným Shinobi aký teraz stáli proti mne. Môj úsmev však ostal mrazivý ako doteraz, len v samotných rukách sa mi z krvi vytvorili podivné čepele, na oboch rukách, čepele o veľkosti ruky a tie sm namieril na Reinu, vyzývajúc ju na súboj. Bolo to jasné, buď bude bojovať alebo nebude, ale odtiaľ ju odísť nenechám.

Bola to v skutku zaujímavá technika, ktorú vytvoril neznámy Shinobi ktorý sa tu pravdepodobne objavil len na základe jeho nutnosti sa dostať do akejkoľvek situácie aby tam podľa všetkého ukázal svoju silu, no napriek tomu bolo nutné poukázať že na námestí kde možno horelo sa nachádzala už valná časť jednotiek Kumogakure. Možno pozabudol aj na fakt že práve v tejto oblasti sa už nachádzalo aj dostatok Senzibilov ktorý dokázali iste využiť svoju čakru aj pre iné účely ako nato aby ňou zavadzali. Ale čo sa týkalo mňa, bolo až nemožné aby som si nepripravil nejaký záložný plán nato, aby som sa nedokázal uhnúť prekvapivému útoku.

"Áno ideš.." Prehovoril som neďaleko nich, držiac v ruke kunai a len s naozaj bláznivým úsmevom pri ktorom bolo jasné že nemám všetkých 8 pokope, som sledoval ako sa Reina snaží stiahnuť z dediny, ktorá ju však nemienila len tak dostať preč. Pohľad som mal práve na Reine, ignorujúc fakt že sa na scéne objavil nejaký šašo ktorý v postoji "Som hrdina" sa snažil zakryť svoje skutky kedy jeho činy spôsobili smrť nevinným obyvateľom tejto dediny. Bolo až smiešne sledovať ako sa tu všetci traja Konožský Shinobi zhŕkli, potom som sa však len nahlas zasmial, derúc zo seba naozaj zvláštny smiech ktorý bol trochu spojený s mojou rozpoltenou osobnosťou. "Aby sem Konoha poslala tri beznádejné prípady na útok, mi pride vskutku biedne, ale nemyslím že rozkaz k ústupu ti bude k niečomu platný.." Ďalej som ignoroval fakt že tu dokonca bol Shinobi ktorý vďaka Raiton čakre dokázal moje techniky dosť ničiť, nebol som totálny hlupák aby som proti niekomu takému bol. Práve vodivosť svojej krvi som použil aby som smer toku jeho Raiton čakry presmeroval k zemi a tak som vlastne jeho Raiton vyblokoval, aj keď ma to stálo isté popáleniny, nebolo to nič vážne čo by nevyliečila dávka poriadneho Burbónu. Stačilo sa proste prepadnúť pod zem, do diery ktorú vytvorila samotná Killunia, vďaka čomu mi dala dosť dobrú šancu vyblokovať Nizashiho útok. Naďalej som ostával v pozícii človeka, ktorý sa vyžíva vo vysmievaní sa zo súpera, ale taký som už bol, nehľadiac na fakt že som patril k veliteľovi mučiacej jednotky v Kumo. Vedel som však že bez pomoci ANbu jednotiek to teraz nezvládnem, avšak tento útok im nebude tolerovaný. Neodídu odtiaľ celý. Teraz som tu možno stál sám, pri ich podivnom portále, ale bolo nadmieru jasné že ak budú chcieť utiecť, budú musieť ma zabiť. "To už utekáte? Prišli ste sem, urobili haló, haló a zdrhnete? Zase tie vaše Konožské veľké reči a skutek utek?" Z hlasu však poznali iróniu, nech som bol aj sám, vonku bola stále obrovská časť našej armády, a ja som vďaka tomuto činu začal pochybovať o Konohe. Avšak pocítil som okamžite padajúce piliere a hneď som vedel čo majú v pláne vonku. Moje telo potiahla krv, ale úplne inak ako čakali, nie krvavá ale práve, tuhá forma, ktorá sa pritahla k zemi. Vyzeralo to divne, ale ja som vedel čo bude následovať a nemienil som sa nechať uškvariť.

Bolo to až nadmieru jednoduché, až príliš jednoduché aby som to mohol ignorovať. Golemy, ma nedokázali zasiahnuť, bol som vo forme kedy ma nebolo možno dostať pretože by ma nezasiahol jediný fyzický útok na moju postavu. Nehovoriac o tom že v tejto podobe bolo takmer nemožné aby dokázal nejaký Genín poškodiť moju krv, a tým pádom bolo nemožné aby podpálila krv čo bolo aj chemicky nemožné. Preto pre mňa naozaj jediný problém tvoril len Nizashi ktorý prešiel portálom. Odišiel, odišiel skôr ako ostatný a než prišla Killuinia k portálu aby mohla prejsť ním, zrazu sa pred ňou objavila postava do červena (xDD), celá z krvi. Stála pred ním, nezastavil ju ani oheň a hľadela priamo na ňu, zatiaľ čo Reina sa musela postarať o zvyšok dediny. V okamihu ako sa otvoril portál, nebolo možné ním prejsť, pretože ho poškodila moja infikovaná krv. Bol som pri portále, ktorý okamžite stratil účinnosť pod nátlakom mojej skazenej krvi. To bola moja schopnosť, schopnosť klanu Ochíta.

"Nikam.." Pousmial som sa až milo, avšak moj sadistický a vražedný výraz ostali v mojich očiach, keď moja jediná slabina prešla portálom, cez ktorý sa nemohla vrátiť. Aj keby mohla, pre istotu som sám sa držal na pozore keby sa o niečo pokúsil, len som s určitosťou sledoval Killuniou. Jej techniky boli zvláštne, draci, ohnivý draci, bájne bytosti ktoré by už ani nemali existovať a strašili ma s nimi keď som bol ešte malý a ja sám som sa proti niečomu takémuto postavil. Bol som blázon, ale nebál som sa, ani Reinineho Shoutonu a ani Killunii ktorej čakra práve klesla na takmer dno. Odísť som však ich nemienil nechať, urobili niečo, čo im nikdy neodpustím a len čo ich chytíme a dostanú sa mi do rúk vo vezení, vytiahnem z nich všetko čo budem môcť. "Ste zatknutý.. máte právo držať hubu.. A radím vám aby ste to právo využili, inak ma naseriete.. Odvolajte všetky zvery a ty sa prestaň hrať na posledného vládcu vetra.." Znelo to odvážne, arogantne a hrdo avšak svojim postojom som si bol istý. Nikto ma nezastaví pri pokuse ich zastaviť pred útekom, po tom čo zabili toľko nevinných. Nič na svete sa nemôže stať bez reakcie, taký je zákon, akcia vyvolá reakciu a oni zato čo urobili zaplatia.

//Snáď už máš dostatok mojich argumentov o tom čo sa stalo a čo sa nestalo. Nehovoriac o tom že jediné čo som urobil bolo že som sa postavil pred teba xD

Môj pulz sa takmer okamžite zrýchlil a očné zreničky sa mi extrémne rozšírili. Moje srdce začalo byť a moja ruka takmer okamžite zastavila jej pokus o to aby sa zabila. Nemienil som aby zomrela, nie preto že by to bolo ľahké, ale ja som ju na svedomí mať nechcel, nehovoriac o tom že to bol ešte mladý Genín ktorý podľa všetkého len poslúchal rozkazy niekoho z hora. Vojny, presne takéto veci ako robili týto neznámy Shinobi, len ničili svet a zabíjali nevinných. Takéto veci, boli úplne nezmyselné, prečo to vlastne urobili? Prečo chcú ničiť? Pretože je to podľa nich zábava alebo čo tým sledujú keď narušia mierovú idylku v dedine a zničia všetko čo sme sa doteraz snažili vybudovať? Aj napriek týmto faktom, aj keď si predsa všetci tu zaslúžili zomrieť, som ztuhol. Moja krv prestala byť krvou a ja som sa vrátil do normálnej podoby, ignorujúc fakt že sme sa nachádzali v ohni, popáleniny som úplne ignoroval. Vzal som jej telo, okamžite som po ňom siahol a nechal si narásť dlhé krídla, obrovské krvavé krídla, v ktorých pulzovala krv, bolo vidieť cievky a žilky. A namiesto toho aby som ju dorazil.

"Doktora! Potrebujem doktora!" Zreval som, bol to výkrik do tmy, ale stihol som ujsť než sa ma dotkli čierne kryštále. Reina sa snažila zničiť dedinu, toto už nebola schopnosť Konohy. Vzal som jej telo a vyletel z ním z tejto budovy, snažiac sa naraziť na tím medikov aby som im mohol predať Killuinino telo aby ju uzdravili. Po čele mi tiekol pot, nie od ohňa, ale od nervozity. Bolo to jasne vidieť, ako sa ju snažím zachrániť aj napriek tomu že som to nechcel, že sa mi to priečilo. Nechal som si pripáliť telo jej ohňom, tento fakt som ignoroval, aj celú bolesť, bol som na ňu ako mučiteľ zvyknutý. Snažil som sa ju akýmkoľvek spôsobom zachrániť prv než bude neskoro. "Vydrž ty idiot! Prečo si to urobila, aký to malo zmysel zabiť sa? Si blbá? .." Hlesol som, bol to šepot ale dúfal som že prežije. Dúfal som že ešte vydrží tú cestu, bola to zdroj informácií, ale taktiež to bol ľudský život a ja som nemienil padnúť na ich úroveň. Pre nepriateľa sa mi prekopala samotná osobnosť, nechal som si ublížiť.