Okolí Konohy

pro **Assasin Senju** Sat Jul 13, 2013 8:03 pm

First topic message reminder :

Okolí Konohy - Stránka 5 Okolkonohy

Lesíky, malé domky a skleníky.

pro **Yaeko Uzumaki** Mon Dec 15, 2014 9:58 pm

Při čekání až opadne kouř jsem přivolala Yune. Oba tu zůstali. A já přišla o výhodu. To znamenalo, že potřebuji pomoc. Yune byla malá vrána, nejspíš si jí ani nevšimnou. Můj úkol bude je zdržet, než přijdou ostatní. A pak přišlo překvápko.
První, co jsem si myslela bylo, že mě takhle může zabít. Druhá myšlenka byla, že si ze mě dělá legraci. Provizorně si ovázala vršek kimona jako podprsenku a zbytek jako 'sukni' v pasu. Moc to nedrželo, ale alespoň něco. Tiše jsem povzdechla. Krokodýlovo vystoupení mě moc neohromilo.
'Yune,' šeptla jsem.
Pochopila a odrazila se od mého ramene. Těžko říct, jestli si všimli. Ale i kdyby, bylo by to jedno. Yune si zrychlovala let fuutonem, neměli teď možnost ji chytit. Během nanejvýš pěti minut bude po něm. Šanci ale dostal. A nevyužil.
'Ne,' odvětila jsem spokojeně. 'Ale uznávám, že tě nemohu porazit.'
Útěk by byl sebevražda. Můj i jeho. Co asi udělá? Mohl by mě vzít jako rukojmí, ale to bych se bránila a stejně by si moc nepomohla.
Zářivě jsem se na něj usmála. Jako kdybychom doteď nebojovali. Kdyby mě zabil, umřela bych klidná. On vypadal, že něco takového by se mu nepodařilo. Musel žít. A v tom případě jsme vlastně museli žít oba.

// Přesun Yune

pro **Natao Hyuurai** Mon Dec 15, 2014 11:15 pm

Konečne sa vzdala. Uff.. vydýchol som si a padol na kolená. Shae sa trošku odvážil a podišiel blízko k Yaeko. Skrčil sa k nej a pekne si ju poobzeral. Nenávidím vrany.. riekol a otočil sa ku mne. Čo teraz, Hyuurai? Povedal s úsmevom a ja som len naštvano zavrtel plecami. Neviem.. nepremýšľal som nad tým, že by som tu mal s niekym bojovať. Bude to trvať, ale posily určite dorazia. Postavil som sa a pomaly som sa dotackal k Yaeko. Stále sa usmievala a sledovala mňa.
Stále som nechápal niektoré činy ľudí a preto som skúsil jeden test. Železným pieskom som jej opäť roztrhol kimono. To jej padlo na zem a on sa len trochu usmial. Hanbíš.. sa? Opýtal som sa a zakšlebene som sa jej zahľadel do očí.
Mali by sme vyraziť, posily tu budú čoskoro. Prikývol som a jednoduchým lanom, ktoré som našiel som jej uviazal ruky aj nohy. Potom som ju dvihol, bola dosť ťažká, ale ja som to musel zvládnuť. Poďme, možno nájdeme nejaké miesto kde sa schováme..

pro **Yaeko Uzumaki** Tue Dec 16, 2014 7:41 am

To sotva.
'Já neřekla, že se vzdávám,' šibalsky jsem na něj mrkla a než mi stihnul roztrhnout kimono, zneviditelnila jsem se. Možná se mu to povedlo, ale než se tak stalo, byla jsem neviditelná, takže mu to bylo úplně k ničemu.
Vyskočila jsem na strom, aby mě nemohl chytit. Sice dolů spadávaly kapky krve, ale čert to vem, když za chvíli přijdou posily.
'Jenom jsem řekla, že tě neporazím sama a poslala jsem pro posily.'
Mluvila jsem klidně. Prodlužovala jsem to. Teď už nemůže utéct.

pro **Hana Ichiro** Tue Dec 16, 2014 6:10 pm

Chvíľu sa nič nedialo. Všade pokoj. Dokonca to vyzeralo i tak, že sa tu nikto neobjaví. Nebolo to tak, pretože to ticho prehlušil hlasný rev, ktorý až otriasal zemou. Komu však patril?
Nikomu inému, než drakovi východného typu, ktorý sa obrovskou rýchlosťou blížil k miestu, kde mala byť Yaeko a ten delikvant so svojim pomocníkom. Modrá srsť sa mu trblietala v posledných svetelných lúčoch, pričom hruď pokrytá zlatými šupinami ich oboch oslepovala. Vďaka nim tu nastala hotová diskotéka, Kirinove šupiny odrážali svetlo, preto sa tak tí dvaja mohli cítiť. Pôsobil vznešene. Veď aj taký bol. Drak pristal zľahka na zemi. Bol tak dlhý, že so svojim telom vytvoril okolo tých dvoch kruh a díval sa na nich očami plnými hnevu.
Presne tak ako ja, keď som vykukla spoza jeho hustej hrivy. Natao mohol cítiť, ako ho ovievajú jemné poryvy vetra, práve kvôli Kirinovi, okolo ktorého sa vzduch sústredil stále. Kde je Yaeko? Opýtala som sa Kirina šeptom, ktorý poriadne nasal do nozdier vzduch. Na tamtom strome. Odvetil, pričom vyceril tesáky na Nataa a toho jeho prťavého krokodýla. Jeho tesáky boli veľké asi ako polovica toho jeho miniatúrneho tela. Bolo jasné, že by ich oboch mohol naraz zožrať, keby chcel.
Všimla som si na zemi kimono. To si snáď zo mňa robí... Uprela som na Nataa taký nahnevaný pohľad, najradšej by som ho za toto bola roztrhla na poly. Ako si vôbec dovoľoval strhnúť kimono zo ženy?! Mal s ňou snáď nejaké nekalé úmysly? Toto si prehnal chlapče. Ver mi, že si si zavaril, už len tým, že si neoprávnene vstúpil do dediny a napadol jeho člena, s ktorým si mal zároveň nejaké nekalé úmysly...Ukázala som prstom na kimono. Následne som vyslala k Yaeko klona. Yaeko-san, ste v poriadku? Opýtal sa jej, nevedel, kde presne je, avšak stiahol si dlhý tmavý plášť, ktorý som zvykla nosiť a podal jej ho, nech sa zahalí. Aspoň niečo.
Myslel si si, že snáď unikneš? Alebo že si ťa snáď nikto nevšimne? Kirinova hlava sa pomaly blížila k Nataovi, až sa naňho díval úplna zblízka. Ak by sa o niečo niekto pokúsil, či už on alebo ten jeho divný krokodýl, skončili by obaja veľmi zle, tým si mohli byť istý. Taký mladý a taký naivný hlupáčik. Odfrkol si a oddialil sa od neho.
Ako mi to vysvetlíš, hm? O čo si sa tu pokúšal?! Celý čas som k nemu rozprávala chladným hlasom, pričom som ho prebodávala pohľadom a ani raz som neuhla. Kto si? Špión? Hľadal si tu nejaké informácie? Aj keď mi nič nepovieš, ver mi, že prostriedky na to, aby sme to všetko zistili, máme. Myslela som tým klan Yamanaka, ktorý bez problémov vedel prehľadať myseľ a zistiť, aké mal úmysly a čo presne sa tu stalo. Predpokladala som, že sa pokúšal o niečo nie príliš prospešné pre Konohu, pretože inak by sa nesnažil tu dostať i inou cestou než hlavnou bránou, a hlavne by nebojoval.

pro **Natao Hyuurai** Tue Dec 16, 2014 7:16 pm

Tak sa nakoniec len tak nedala chytiť, mne však už pretekali nervy. Miesto hľadania odpovedí som tu našiel len nejakú ženu, ktorá ma za každú cenu chcela doviesť k Hokage. Prečo proste ženy nepochopia, že nemám záujem?!
Na toto nemám čas.. Povedal som naštvane a spravil pečať. Zadrž..! Na 10tej hodine! Cítim...jedného človeka a nejaký čudný pach.. draka?
Naše hrátky končia, niekedy inokedy.. Yaeko. Povedal som a hodil dýmovnicu. Chytil som sa Shaeho a spravil pečate. Shunshin no jutsu! Už nás nebolo keď sa dym pominul. Podarilo sa mi získať späť môj piesok a takticky sa stiahnuť. Teraz už len ako utiecť, keď o mne vedia.

//presun

pro **Yaeko Uzumaki** Tue Dec 16, 2014 8:19 pm

S vděčností jsem přijala plášť a ukončila jsem techniku neviditelnosti. Do tváře Hokage jsem hleděla zahanbeně, vlastně jsem jen těžko odolávala touze sklopit pohled k zemi. Ne kvůli nahotě, ale kvůli tomu, že musela ona sama přijít, zachránit mě.
'Omlouvám se, Hokage-sama,' věnovala jsem jí hlubokou úklonu. 'Jsem lepší špion než bojovník.'
Musela jsem to říct, i když na to vlastně nebyl čas.
'Jmenuje se Natao Hyuurai, přišel sem pro dýku, na které je vyryté jeho příjmení,' s těmi slovy jsem svou kořist vytáhla. 'Pochází ze Suny, ale kde žije od jejího konce mi není známé. Ovládá písek, ale všechen vypotřeboval. Obávám se, že poslední se nachází v mém těle.'
To vysvětlovalo ty škrábance po mém těle, všechnu krev na bocích. Jednoduše vzato mi roztrhnul oblečení z vnitřní strany a přes kůži. Bylo to rychlé, skoro to nebolelo. Pocit, že mám v těle písek, byl horší.
'Přivolává krokodýla jménem Shae, toho jste viděla. Je už ale značně oslabený, při příštím úderu zmizí.'
Alespoň v něčem jsem úplně neselhala. Cítila jsem jeho chakru, jeho pokus o útěk a tak jsem vrhla na Hokage tázavý pohled. Byla jsem připravená ještě bojovat. Se zálohou ano. I kdyby mě měl tím svým pískem roztrhat zevnitř. Na druhou stranu jem nepochybovala, že by tomu nádhernému, majestátnímu drakovi stačilo jediné máchnutí křídly, aby ho dostal a sežral. Sbohem, Natao. Nezlobila jsem se na něj. Na mrtvé by se člověk zlobit neměl.

pro **Hana Ichiro** Wed Dec 17, 2014 6:47 pm

Klon sa rozpadol. Nebol tu. Zoskočila som z Kirina a vykročila k Yaeko. Neospravedlňujte sa, Yaeko-san. Tento shinobi bol jednoducho nad vaše sily, ovládanie piesku bolo odjakživa nebezpečnou schopnosťou. I ja som sa neraz stretla so Shinobi, ktorí mali výhodu. A priznám sa, nie vždy som ich porazila.
Jemne som sa na ňu usmiala a vypočula si od nej všetky informácie. Suna. Buď to bol teda potulný shinobi alebo sa pridal k nejakej z dedín. Zaujímal by ma, k akej, ak teda platí tá druhá možnosť. Yaeko-san, už vás nebudem viac trápiť, vykonali ste dobrú prácu. Dokončím to už ja sama, niečo takéto mu len tak neprejde. Kirin-kun vás zavedie do nemocnice, mali by ste sa nechať vyliečiť, aj keď sú tie zranenia drobné. Možno vám medici pomôžu aj s tým pieskom. Kirin sa okamžite pritlačil bruchom k zemi a nechal Yaeko, nech vylezie na jeho chrbát.
Ja som sa medzitým rozpadla na stovky papierových motýlikov, s ktorými som zamierila do lesa, teda po tom, čo mi Kirin oznámil, že ten Natao šiel tým smerom, podľa pachovej stopy, ktorú po sebe zanechal. Nebude jednoduché ho nájsť, ale s týmmito motýlkmi som sa mohla roztrúsiť do viacerých strán, čiže mi to hľadanie uľahčovalo.

pro **Yaeko Uzumaki** Wed Dec 17, 2014 7:36 pm

Moje stopařské znalosti/schopnosti jí mohly hledání ulehčit, ale brala jsem výzvu k opuštění bojiště jako rozkaz.
'Děkuji, Hokage-sama.'
A tak se stalo, že jsem vůči nové Hokage začala pociťovat sympatie, které se vytvoří jen souběžně s důvěrou ve společném boji. Zároveň jsem ale dnešní události vnímala jako dluh, který jí musím splatit. Vzpomněla jsem si na dobu, kdy jsem jako malá chtěla být Hokage. To bylo předtím, než jsem zjistila, že se raději nechám vést. Assasinem. Nebo Hanou? Teď už byla druhá možnost, zdá se, jedinou správnou odpovědí.
Nezdržovala jsem už svou přepravu do nemocnice, ostatně Hokage také zmizela. Poslední myšlenka, kterou jsem si zpětně spojila s tímhle místem a s tím, co se tu událo, byl fakt, že jsem nikdy předtím neletěla na drakovi.

// Přesun

pro Yuri Sarutobi Thu Feb 05, 2015 6:23 pm

Moje kroky ma zaviedli z cvičiska do menšieho lesa, ktorý sa odtiaľ nachádzal len kúsok. Vlastne som chvíľku kráčala po normálnej vyšliapanej ceste, po čom som však musela prestať.. oprela som sa o strom a rukou som sa chytila za brucho. Bolo to ... blbé. Mala som v kapse posledné tri tabletky a moja pokožka zbledla o niekoľko odtieňov. Nemusela som to na tom cvičisku tak preháňať. Využila som len priemerné množstvo chakry, no na môj momentálne každodenný priemer.. toho bolo viac než dosť. Kto by si však pomyslel, že sa môj stav zhorší aj po niečom takomto. Nebolo to však tak zlé, ako ráno. Len som sa opierala a pomaly zhlboka dýchala. Síce s vyvalenými očami a snehovo-bielou pokožkou no... aspoň som znova nezačala kašľať či vracať krv. Celkom pozitívna to správa.

pro **Hyūga Fū** Thu Feb 05, 2015 6:58 pm

Vybrala som sa priamo sem. Prečo? Mala som istotu, že tu budem sama a keď už niekoho stretnem, tak sa mi nebude pchať do zadku, maximálne mi popraje pekný večer a viac sa do mňa starať nebude.
Bol krásny večer. Všade ticho, obloha bola posiata hviezdami. Kráčala som po kamenistej cestičke a premýšľala nad mnohými vecami. Pôsobila som ako nejaká gotička. Kabát takmer až po zem, čierne čižmy, dlhé ebenové vlasy až po zadok a bledá pokožka. Niekto, kto ma nepozná, by ma tak fakt mohol nazvať.
Nohy ma zaviedli až k okraju lesa. Najprv som váhala, či doň vojsť, ale nakoniec som si povedala, že sa nemám čoho báť a že sa vďaka tejto cestičke nestratím. Vošla som teda doňho. Odrazu mi pohľad padol...na nejakú dievčinu. Inokedy by som ju asi ignorovala, ale keď som videla, že je až príliš bledá a nejak sa čudne tvári. Bez váhania som sa k nej rozbehla a ustaraným pohľadom si ju prehliadla od hlavy po päty. Si v poriadku? Opýtala som sa, hoc som vedela, že asi tak v poriadku nebude. Mám zavolať pomoc alebo...? Bola som síce medička, ale musela som sa toho ešte veľa naučiť. V poslednom čase som nemala veľa času na študovanie ľudského tela, bylín, techník a podobne.

pro Yuri Sarutobi Thu Feb 05, 2015 7:11 pm

Mala som pocit, že tu dnes ostanem nocovať. Stáť na jednom mieste až kým mnou nepríjemný pocit neprejde. Moc som moje okolie nevnímala, no z tohto zasnívania mi pohľad narazil na "ňu". Chvíľku som sledovala Hyuugu, ktorá ku mne pribehla s otázkou, či som v poriadku. Už sa mi aj začalo snívať.. možno som upadla a toto bola halucinácia? Samotnú Hyuugu som videla len rozmazane. Vlastne som si ani nebola istá či bola z jedného z elitných konožských klanov. Len sa mi zdalo, že mala nejaké no.. biele oči.
Jej čierne oblečenie vo mne vyvolávalo zmiešané pocity. Prišla si po mňa smrť? Ak sa to dalo, tak som zbledla ešte viac no.. moc šancí by som tomu nedávala. Stále som nič nehovorila, len sa pozerala na dievčinu.
"Nah... ak si moja smrť, nechám si to páčiť..." Šepla som potichu, neuvedomujúc si, že to nebola len "myšlienka". Roztrasenou rukou som si siahla do vrecka mikiny a začala odtiaľ vyťahovať krabičku, v ktorej boli posledné tri tabletky. V momente, keď však opustila moje vrecko, mi vypadla z ruky a ja som sa na krabičku, ktorá dopadla na zem, žalostne zapozerala.
Chce to nový liek.. účinnejší... Prebehlo mi hlavou a ospravedlňujúco som sa na moju pani smrť pozrela.
"J..ja to..to nejak zvládnem." Posledné dve slová som povedala jedným dychom, pri čom posledné slabiky snáď ani neboli počuť. načiahla som ruku pred seba a začala sa "predkláňať". Chcela som zobrať krabičku zo zeme no, telo ma až tak úplne neposlúchalo.
Pome Yuri, v dvanástich si bola jouninom... toto ťa predsa nezloží... hovorila som si v duchu, no v istom "uhle", v ktorom som sa nachádzala, mojim telom prešiel kŕč. Tým pádom som ako neudržala rovnováhu, tak v rovnako smiešnej pozícií začala padať na zem.

pro **Hyūga Fū** Thu Feb 05, 2015 7:33 pm

No. Iní ma považujú za gotičku, táto dievčina za smrť. Keď sa nad tým ale zamýšľam...Ako smrtka vážne vyzerám. Uprene som ju pozorovala, zaregistrovala som to, že jej vypadla nejaká krabička a keď som sa po ňu zohla, zastavila ma so slovami, že to zvládne sama.
Opäť som sa teda narovnala a ruky si strčila do vreciek, pretože mi začali krehnúť a nebolo to nijako príjemné. Z ničoho nič začala padať. Nemohla som ju nechať len tak sa rozčapiť na zemi, mohla by si niečo urobiť. Okamžite som k nej priskočila, čím dopadla priamo na mňa. Nejakú silu som už vypestovanú mala, preto mi nerobilo problém ju udržať. Vidím. Nemala by si sa v tomto stave namáhať. Upozornila som ju a späť ju oprela o strom. Hneď na to som zdvihla zo zeme krabičku a podala jej ju.

pro Yuri Sarutobi Thu Feb 05, 2015 7:41 pm

Dopadla som na ňu. Sprv to bol veľmi príjemný pocit. V tom som si vśak uvedomila, že predsa len táto dievčina nebola žiadny môj preľud. Keď ma oprela o strom, predsa len som nabrala istý druh farby, aj keď len ľahký červený odtieň.
"Gomenasai." Zamumlala som s tým, že som od nej len prijala krabičku. Trvalo mi, kým sa mi podarilo odštuplovať vrchnák a následne do seba hodiť jednu z tabletiek.
Chutili hrozne. Tvár sa mi skrivila. Bolo to horšie než bolesť, ktorú som teraz cítila.
"Hai hai... ja viem... ale.. ja .. ja som sa tak nenamáhala to.. to samo." Vychádzalo mi z úst zľahka nezrozumiteľne a v podstate jedným dychom.
"Si môj záchranca." Nejakým zázrakom sa mi podarilo ruky spojiť k sebe pred tvár a zľahka sa ukloniť. Nechcela som to však moc preháňať. Nie že by mi vadilo, keby že sa o ňu môžem znova oprieť.

pro **Hyūga Fū** Thu Feb 05, 2015 8:01 pm

To je v poriadku. Usmiala som sa, pričom som naklonila hlavu na stranu. Všimla som si, že sa začervenala, nenapadlo ma, že by to mohlo byť kvôli mne, skôr som to prikladala tej zime. Prehĺtla nejakú tabletku, asi trpela nejakou chorobou a toto zmierňovalo jej príznaky.
Zasmiala som sa, keď sa začala tak divne xichtiť. Ani neviem prečo, odrazu som mala takú dobrú náladu a vlastne som zabudla na svoje vlastné problémy, aspoň na tú krátku chvíľu. Každopádne, je to už preč. Stále som sa usmievala. No ták, nepreháňaj! Zavrtela som jemne hlavou. Nepripúšťala som si niečo také, jednoducho som jej len pomohla. Nič viac.

pro Yuri Sarutobi Thu Feb 05, 2015 8:12 pm

"Haaai" Na tvári som vystrúhala úškrn. Na dnes každopádne toho na mňa bolo viac než no... dosť. Moje záchvaty boli hrozne nepredvídateľné. Niekedy sa neozvali týždeň, inokedy aj tri krát za deň. Vždy v ten najhorší možný okamžik.
"Heh, to je pravda.. aspoň je to už lepšie.. vďaka tebe." Medicína naozaj zaberala, no.. len dočasne. Ruku som si capla na čelu a keď sa mi začal znova zaostrovať zrak, ešte raz som si dievčinu prezrela. Pekne od špičiek až po končeky vlasov.
To som sa opierala o.. toto? Farba tváre znova skočila o pár odtieňov vyššie. Keby že sme v nejakej pošahanej mange, pravdepodobne by mi z uší začal vychádzať dym jak z nejakej lokomotívy. Rozmýšľala som, či som túto dievčinu už niekedy nevidela. Bola z klanu Hyuuga, to som nemusela hádať dva krát. Nepamätala som si vśak, že by som niekedy niekoho takéhoto spozorovala. Vlastne som práve z klanu Hyuuga častejšie vydávala len veliteľku polície a zľahka si pamätala Hikara no túto mladú slečnu, nie.
"Môžem vedieť meno môjho statočného rytiera v ehm.. ehm.." Pohľad mi skĺzol na jej oblečenie. "... čiernej zbroji ?" Posledný otáznik bol každopádne trocha neistý, sama som sa musela zasmiať. Až ma z toho znova rozbolelo brucho a pripomínalo to trocha bolestný smiech, no.. úprimný.

pro **Hyūga Fū** Thu Feb 05, 2015 8:26 pm

Nadvihla som obočie, keď sčervenala ešte viac a ja som ani zďaleka netušila, čím to je. Cítila sa snáď kvôli niečomu trápne alebo...? No, viac som sa tým zaoberať nemienila radšej a jej sa na to pýtať už vôbec, pretože by si o mňa mohla pomyslieť...Kto vie čo. Pery sa mi roztiahli do úprimného úsmevu. No, aspoň že tak. Čo ti vlastne je? Opýtala som sa. Zaujímalo ma to.
Nad tým, ako ma vlastne nazvala, som sa zasmiala. Volám sa Fū, to že pochádzam z klanu Hyūga, ti myslím hovoriť ani nemusím. Stačilo vidieť moje oči a každému bolo jasné, ktorého klanu členom som. Ako sa voláš ty? Opýtala som sa na oplátku.

pro Yuri Sarutobi Thu Feb 05, 2015 8:37 pm

Zatiaľ som sa stále nesnažila celú moju váhu oprieť do nôh, preto som stále ostávala ramenami opretá o strom. Jej otázka nebola tak zložitá, no zároveň sa to hrozne ťaźko vysvetlovalo. Počkala som však, kým sa mi predstaví. Nechcela som jej skákať do reči. Mierne som sa zazubila a chvíľku som ju oslňovala mojim úsmevom.
"Fū, máš naozaj zvláštne meno. Pekné a také uhm... výnimočné." Bola pravda, že som veľa Fū nepoznala. Vlastne ani jednu či jedného.
"Moje meno je Yuri. Pochádzam z klanu Sarutobi. Myslím že aj o ňom si už mohla čo - to počuť." Nejednalo sa ani tak o nejaké kekkei genkai. Boli sme proste jedným z najstarších klanov v Konohe.
"Uhm a... na tvoju otázku, je ťažké odpovedať." Povzdychla som si, popri čom môj úsmev trocha pohasol. Stále som sa usmievala, tento krát však celkom slabo.
"... nikto nevie presne určiť, čo mi je. Medici to pripisujú post-traumatickému stavu. Každopádne to stále nevysvetľuje krv, ktorú zvyknem vykašliavať." Pri týchto slovách som sa na Fū nepozerala. Civela som niekam do zeme, na špičky svojich nôh, s ktorými som v zemi robila malé kruhy.
"Fū ? Môžem otázku?" Úsmev sa o trocha rozšíril, znova som sa na ňu pozrela a v mojich očiach planulo niečo nedočkavé.

pro **Hyūga Fū** Thu Feb 05, 2015 8:52 pm

Viem. Nie si prvá ani posledná, kto mi to povedal. Nechápem ale, prečo mi ho mama dala, pretože v preklade znamená "pečať" a ja v nich teda veľmi zručná nie som, teda skôr vôbec. Možno ho len mama niekde započula a zapáčilo sa jej. Pokrčila som ramenami. Síce som sa vždy sťažovala na to, že sa mi to meno nepáči, predovšetkým vo veku od 5-8 rokov, zvykla som si už a vlastne mi prestalo vadiť.
Tiež máš pekné meno, Yuri. Sarutobi klan samozrejme poznám, spája sa mi s ním tretí Hokage, myslím, že sa volal Hiruzen. Strčila som si neposlušné pramienky vlasov za uši, pretože ma to už začalo štvať, ako mi to lezie do očí, úst, dokonca aj do nosa a potom sa mi z toho chcelo kýchať.
Ou. To mi je ľúto, ale... Na chvíľku som sa odmlčala. ...možno ti budem môcť v budúcnosti pomôcť. Teraz som len začínajúci medik, ale verím, že čoskoro sa vyšvihnem na jedného z najlepších medikov na svete. Na to som sa ale musela ešte pekne dlhú dobu snažiť a trénovať, a predovšetkým sa dostať na hodnosť Jounina. A keď nie to, tak aspoň Tokubetsu Jounina. Radšej som sa Yuri nepýtala, z čoho vlastne tú traumu mala. Možno sa to neskôr dozviem.
Samozrejme. Kývla som hlavou na súhlas a čakala, čo za otázka z nej vylezie.

pro Yuri Sarutobi Thu Feb 05, 2015 9:09 pm

"Pečať... pečať hmmm." Na chvíľku som sa zamyslela a s úsmevom som si ju znova celú prezrela. Môj pohľad znova preskenoval celé jej telo a ja som si v hlave dokázala vybaviť všetky jej miery. Na chvíľku som sa ocitla v mojom vlastnom svete, no zároveň som aj počúvala jej ďalšie slová. Bola som ženská, vedela som predsa len robiť dve veci na raz.
Počas mojich divných predstáv som pár krát neisto prikývla a môj úsmev sa zmenil do celkom podivnej vlnovky, ktorá mohla znamenať hocičo.
"Heh.. Yuri ako Yuri... je to pekné meno uznávam.. celkom mi sedí. A... hai, Hiruzen-sama.. ah." Zazubila som sa. To, že istým spôsobom malo aj druhý význam ktorý do písmenka spĺňal moje povahové črty, som radšej vynechala. Nechcela som Fū odplašiť, ani tak.
Po jej ďalších slovách som však ostala dojatá. Nie je to myslené ironicky, chcelo sa mi plakať. Všetci v dedine ktorý mali niečo spoločné s medic-nin mi hovorili, že to je postihnutie ktoré bude bohužiaľ trvať do konca môjho života.. źe sa s tým proste musím zmieriť, lebo s veľkou pravdepodobnosťou sa to nevylieči, ak sa to nevylieči samé.
Rukou som si zakryla tvár a vďaka rukávu mi ani nič neukaplo na zem.
"Awwmmm.chmm..." Kto vie, či to mali byť slová, alebo len nejaké neurčité reakcie. Ozvalo sa dlhé potiahnutie nosom a po odtiahnutí ruky, som sa znova slnila tak, ako pred tým.
"Fū, si naozaj úžasná osoba." Zamrančala som celkom potichu a trocha rozklepaným hlasom. Položila som obe moje ruky na jej ramená a zapozerala som sa do jej očí. Síce to mala byť otázka.. po jej poslednej vete sa to zmenilo na trocha iný druh vety.
"Buď.. mojou.. kamarátkou.. prosím !"

pro **Hyūga Fū** Thu Feb 05, 2015 9:53 pm

To, že si ma tak prehliadala...no, nebolo mi to bohvieako príjemné, predsa len som mala pocit, ako keby mi videla pod všetko moje oblečenie. Začala som sa cítiť nesvoja, ale nedala som to na sebe vôbec vedieť.
Význam mena Yuri som samozrejme vedela, teda malo hneď niekoľko významov, práve preto som nevedela, ktorú z nich presne myslela, keď povedala, že na ňu sedí. Možno to čoskoro zistím. Kto vie.
Eh? Nadvihla som obočie, keď si zakryla tvár. Čo tým chcela dosiahnuť? Po chvíli som ale pochopila, keď teda vydala tie zvláštne...zvuky a potiahla nosom. Plakala? Až tak ju moje slová dojali? Pri jej slovách sa mi mierne začervenali líčka, ale nebolo to vidieť, pretože z toho chladu som ich mala tak trochu červené už skôr. Nepreháňaj, nie som, len rada pomáham a neverím tomu, že sa tá tvoja "choroba", ak sa to tak dá vôbec nazvať, nedá vyliečiť. Ver mi, že prídem na nejaký spôsob. Úsmev sa mi o trochu rozšíril.
Jej žiadosť ma viditeľne prekvapila. Čakala som, že to bude otázka, ale nebola. Ako keby mi to prikazovala, ale mne to nevadilo. Zdala sa mi celkom v pohode a vzhľadom k tomu, že som tu mala len málo kamarátok, som kývla hlavou na súhlas. Tak dobre, ak si to vážne praješ. Zaškerila som sa na ňu.

pro Yuri Sarutobi Thu Feb 05, 2015 10:03 pm

"Wuii...!" Vyšlo z mojich úst zrovna nezrozumiteľná kombinácia písmeniek, no očividne to malo znamenať radosť. Mohla to usúdiť z toho úsmevu. Možno by som si aj zatancovala nejaký ten tanec radosti, keby že som v stave, kedy by som sa dokázala normálne hýbať. Momentálne som však vedela ísť rýchlosťou leňochoda, ktorý má extrémne lenivý deň. Upustila som ruky z jej ramien, položila si ich na bok a prikývla som.
"Heheee... budem len rada Fū, popravde som to už nejak začínala vzdávať... ale keď ťa počujem.." Nedokončila som vetu, páč moja radosť a nadšený úsmev razom opadli a tvár sa mi znova skrivila do nepríjemného úškrnu. Obe ruky mi inśtinktívne chytili brucho a ja som sa trocha prikrčila.
Shit.. aj s tým smiechom.. Predsa len lieky účinkovali ako utlmenie, ak som hneď po tom robila podobné blbosti, nedopadalo to .. dobre. Tvárila som sa však pomerne dobre. Divne, pokrútene, ale dobre a veselo. Bola som rada z novej kamarátky.
Po chvíľke ma však napadla jedna.. vec... hovorila že je medikom. To ma v istom smere trápilo. Úsmev sa mi trocha stiahol a nahradil ho trocha vážnejší pohľad.
"Fū ? Hovorila si, že si medikom že? Aká si hodnosť?" Zmena v mojom hlase bola badateľná. Netvárila som sa však zle, len vážne. Ako keby som rozoberala vážnu tému, čo som aj rozoberala.

pro **Hyūga Fū** Thu Feb 05, 2015 10:17 pm

Očividne mala veľkú radosť z toho, že sme sa stali kamarátkami. Popravde, potešilo to aj mňa, ako som už spomínala skôr, nemala som veľa kamarátok, väčšinou som sa bavila len s chlapcami, no. Ani neviem prečo, asi preto, že so ženami som veľa príležitostí baviť nemala.
Neboj sa, budem najlepší medik evr! Ale... Trochu som si odkašľala a uhla pohľadom na stranu. ...čaká ma ešte véééééľa práce. Dodala som. Ako dlho to bude približne trvať, to som nevedela usúdiť. Možno pár mesiacov, rokov. Neviem.
Môj úsmev mi trochu zamrzol, keď sa chytila za brucho a trochu sa prikrčila. Zaujímavé ale bolo, že sa vôbec netrávila tragicky, usmievala sa. Taký paradox. Zatiaľ som len...na úrovni Chūnina. Sklopila som pohľad. Odrazu bola taká vážna, a pravudpovediac som sa za svoju hodnoť začala hanbiť. Asi by som sa mala trochu posnažiť, aby som sa niekam vyšvihla a získala prístup k oveľa väčšiemu spektru medických techník, predovšetkým svojich, ktoré som mala v pláne v najbližšej možnej dobe vyvinúť a spísať do zvitkov, a následne sa ich začať učiť.

pro Yuri Sarutobi Thu Feb 05, 2015 10:24 pm

Trocha ma mrzelo, keď som si všimla známky nervozity či hanbenia sa po tom, ako vyslovila svoju hodnosť. Spýtala som sa jej to však, ohľadom vážnej témy, nie kvôli tomu, že by som jej chcela brať nejaké nádeje. Na jej odpoveď som stroho prikývla hlavou a rukou som utrela kútik úst. Popravde som sa musela rozhodnúť, či spraviť následujúci krok, alebo nie. Nebolo to pre mňa vôbec ľahké. Ak to však mohlo pomôcť ostatným ľuďom...
"Chuunin, typujem... že ti ešte nehovorili o tom, čo ťa ako medika s veľkou pravdepodobnosťou čaká..." Povzdychla som si a môj pohľad zmäkol, no zároveň posmutnel. Blbé to spomienky.
"Fū, potrebujem ti niečo ukázať a vysvetliť. Mohla by si prosím dnes ísť so mnou, na moje miesto?" Samozrejme som myslela do klanu Sarutobi, kde som bola ubytovaná. Nie že by som tam bývala dlho, len pred nedávnom ma prepustili z nemocnice a dovolili mi sa vôbec po konohe pohybovať. Celá vážnosť rázom z mojej tváre opadla, poškrabala som sa na hlave a ospravedlňujúco som sa na ňu usmiala.
"Eh heh.. uhm.. taktiež je to kvôli tomu, že sa tam sama.. no.. nedostanem.. potrebujem sa o niečo oprieť." Pevne som dúfala, že ako medik u seba niekde.. v tom jej kabáte, nenosí palicu na podopieranie. To by úplne pokazila môj plán byť pri nej o niečo bližšie, aspoň po ceste k môjmu sídlu. Môj úsmev bol možno až moc nevinný.. no čoho by sa predsa len mohla báť ? Bola som poslušné dievča.

pro **Hyūga Fū** Thu Feb 05, 2015 10:52 pm

Možno to viem, len momentálne netuším, čo presne myslíš. Fakt som nemala ani tušenia, ako presne to myslela, mala snáď práca medika nejaké väčšie nevýhody? Asi hej, keď sa pri tom tvárila tak tragicky a ja som začala byť čoraz viac nervóznejšia.
Iste. Aj tak nemám čo robiť, nemôžem kvôli očiam ani len trénovať. Kývla som. Zaujímalo ma, čo mi vlastne chce povedať, možno to bolo niečo tak vážne, o čom by som mala vedieť. Ako nadchádzajúci medik. Jasné, to je v poriadku. Rada ťa tam odprevadím. Otočila som sa k nej bokom. Bolo už na nej, ako vlastne sa bude o mňa chcieť oprieť, ja sa už len prispôsobím.
Hlavné bolo, aby sa nedotkla miesta, kde som len donedávna mala zlomené rebro. Našťastie ma ten Uzumaki svojou divnou technikou, pri ktorej som mu musela piť krv, vyliečil. Inak by som skončila niekde v nemocnici a liečila sa tam niekoľko týždňov, kým by som sa mohla opäť hýbať, venovať sa tréningom a podobne.

pro Yuri Sarutobi Thu Feb 05, 2015 10:58 pm

Popravde som nepotrebovala až takú tesnú oporu, ako sa spoćiatku mohlo zdať. Len som ju chytila za ruku a jemne sa opierala o jej rameno. Skôr som mala problém s koordináciou, než ustátím vlastnej váhy.
"Nemusíš sa báť, nezožeriem ťa hihi." Zachichotala som sa so širokým, no už trocha unaveným úsmevom.
"Vieš, dneska je naozaj zvláštny deň. Poznáme sa desať minút a viem povedať, že si mojou naozaj.. naozaj dobrou kamarátkou." Zazubila som sa no to už sme sa strácali z lesa, späť do ulíc Konohy.
(Presun) -obe

pro Sponsored content

Okolí Konohy

Okolí Konohy

Re: Okolí Konohy

Re: Okolí Konohy

Re: Okolí Konohy

Re: Okolí Konohy

Re: Okolí Konohy

Re: Okolí Konohy

Re: Okolí Konohy

Re: Okolí Konohy

Re: Okolí Konohy

Re: Okolí Konohy

Re: Okolí Konohy

Re: Okolí Konohy

Re: Okolí Konohy

Re: Okolí Konohy

Re: Okolí Konohy

Re: Okolí Konohy

Re: Okolí Konohy

Re: Okolí Konohy

Re: Okolí Konohy

Re: Okolí Konohy

Re: Okolí Konohy

Re: Okolí Konohy

Re: Okolí Konohy

Re: Okolí Konohy

Re: Okolí Konohy

Re: Okolí Konohy