HLAVNÍ BRÁNA

Brána do Kumogakure je skrytá na úzké stezce vysoko v horách. To je jediná cesta, kromě další tajné, evakuační, kterou ale znají pouze shinobi z Kumo a která vede na moře k lodím. Ale vraťme se k bráně. Její umístění je důvodem, proč karavany často nedojíždí až do vesnice (některé jejich vozy by se na stezku ani nevešly) a kupci si raději vytvořili často navštěvovanou tržnici před Kumogakure.

Zásoby se samozřejmě nenechávají v tržnici před vesnicí. Uvnitř jsou další obchody a především skladiště pro případ obléhání nebo náhlého uzavření bran? O některých, kde jsou uloženy trvalé potraviny, nikdo nepovolený neví. A dalším zdrojem potravy je rybolov a přímořští ptáci. Ovoce a zeleniny tu naopak nikdy moc nebylo. Přesun potravin do vesnice se odehrává prostřednictvím vnesení kontrolovaných beden bránou nebo vytáhnutím z lodí pod jedním z vysokých skalních převisů na kraji vesnice. Je to složité, ale to je přijatelná cena za bezpečí.

Kromě bariéry kolem vesnice ji hlídá jen ona (a věřte mi, nejde ji obejít!) a to ne prostřednictvím vysokých hradeb, ale prostřednictvím strážních věží (jednoduše vybudované schodiště a okna ve skalách na krajích brány) a stráží, kteří jsou vždy hodnosti Chūninů (2 - každý v jedné strážní věži) a Tokubetsu Jōninů (2 - stráž v bráně). Druhá dvojice má za úkol odzbrojit cizí shinobi. Od našich je rozeznají pomocí jakýchsi "vstupenek," které dostávají do zásoby a které musí ukázat, pokud je stráž nepozná od vidění. Nejsou tu ale proto, aby bránili vesnici, ale aby ji v případě problémů zalarmovali a dali vědět ninjům vyšších hodností.
Informace pro nově příchozí

Brána je zelektrizována po celé délce a šířce vstupu. Je nabitá elektrickým proudem, který vám ublíží když se k ní přiblížíte. Před bránou jsou také shinobi, kteří vybírají lístky a pustí pouze shinobi z Kumogakure...

Brána je v noci otevřená pouze pro vlastní shinobi, cizinci budou vpuštěni jen za světla.

Dorazil som konečne do dediny. Keď som prišiel k bráne Kena som dal na starosť už privolaným lekárom, ktorí si ho odviedli do nemocnice. Potom som podal Anbu nádobu na pečatenie Hachibiho a ja som sa pobral vyhľadať Raikage. Najprv som sa ale šiel opýtať, že kde ju nájdem.
(presun)

Mieril som z kancelárie do ulíc priamo k bráne Kumogakure. Nebola to najkratšia cesta, preto som bol zvedavý, kto to bude, keď neprišiel radšej priamo za mnou ale musel som ísť ja za ním. Nevadilo mi to vďaka tomu, že som sa to nudil a takto som sa mohol prejsť po dedine a mohol som vidieť, ako postupujú opravy, ktoré som nariadil v najpoškodenejších časť-ách dediny. K tomu som bol aj zvedavý na rozmiestnenie stráží, lebo som taktiež nariadil väčší počet stráží a vyzeralo byť pri tom všetko v poriadku. Blížil som sa k neznámej osobe, ktorá stála u skaly. "Dobrý deň, tak čo vás sem privádza?" Opýtal som sa hneď Takera. Môj tón bol pomerne normálny, nemal nejaké špecifické zafarbenie. Proste bol vhodný na diplomatické rozhovory a takéto situácie.

Je pravda, že som tu stál dlhšie vedľa týchto shinobi, ktorí si ma nevšímali ale nebral som to ani nijak zle, lebo som sa neozval, takže som si za to mohol popravde sám. Zrazu si ma ale to dievča všimlo a ospravedlnilo sa mi. Ja som sa na ňu usmial a prehovoril som. "To je v poriadku, nič sa nedeje." Nemal som prečo to brať nejako zle k tomu sa ešte ospravedlnila. "Ďakujem. Hej je to pre mňa česť, no ešte si stále zvykám." Priznal som sa. Potom na mňa začala hustiť do-cela dosť informácií ale bolo to v pohode a stíhal som to vnímať, no začal som po-porade. "O tom rozkaze viem. A ako dopadla tvoja misia?" Opýtal som sa jej, keďže toto som sa nedozvedel. Aj keď za tú dobu, čo bola preč som stihol zmobilizovať pomerne dosť jednotiek, ktoré sa pustili do opráv a ako si mohla všimnúť stráží bolo všade o poznanie viac. Potom som sa pozrel  k tomu mužovi o ktorom hovorila. Bol to vlastne Nao. Nepovedal som nič, nechal som nech si on povie svoje na moju osobu ale toto som si už nechať nemohol. Trocha som sa zamračil a prehovoril som. "Vyprosím si takéto poznámky na moju osobu. Ak sa to bude opakovať budem to riešiť." Varoval som ho. Ako Raikage som nechcel byť príliš prísny ale potreboval som, aby ma ostatný rešpektovali. Otočil som sa potom na Yunu, ako bývalí člen Anbu som ju poznal aj keď len zvidenia. "Yuna san prepáčte, no  určite tohto shinobi dostanete na starosť a na ako dlho, tak to neviem." Prehovoril som k nej a potom som dodal ale už nakoniec. "Potrebujem vidieť, či sa osvedčí a čo je zač. Najlepšie by bolo, ak by ste teraz obaja šli do mojej kancelárie." Dohovoril som potom som sa otočil a pomaly ale iste som sa vybral na miesto o ktorom som hovoril.
(presun)

Dorazil som k bráne a čakal som na ďalších shinobi, ktorý sem majú prísť. Neviem, čo sa tam bude diať ale ak to bude veľmi zlé pošlem ich späť. Sám som tam nechcel ísť, mohla to byť pasca a na to som ich chcel upozorniť. Bol som terajší Raikage a aj keď vo mne možno nemali úctu aj tak som nechcel obetovať shinobi z dediny na to som bol príliš oddaný dedine.

Čakal som pri tej bráne už pomerne dlho, preto som sedel ale stále ma hnevalo to, že ja dlho čakať nemôžem. Ak išli tam, kde myslím to ešte tak skoro neprídu. Jej sídlo je ďaleko a kto vie, čo tam spolu ešte chcú robiť. Je možno pravda, že som si to myslel v hlavne ale nemyslel som to aj tak vážne. Vstal som a poobzeral som sa okolo seba. Zamieril som za jedným zo strážcov brány a povedal mu nech povie tým dvom, že ja som už vyrazil. On vedel, komu to povedať, lebo som mu ich popísal a niekoho v otrhaných šatách, čo smrdí po alkohole a je ešte k tomu nepríjemný, tak to určite neprehliadne. Dokonca aj ich podobizne som popísal. Ak bude moja naivná predstava správne nebude tam hroziť žiadne nebezpečenstvo a nemuseli by ani chodiť, no dúfam, že je to tak. S takouto myšlienkou v hlave som prešiel cez bránu smerom z dediny a mal som si to namierené do Kaminari no Kuni. Kto vie, čo ma tam čaká. Ak sa bude bojovať aspoň ich nevystavím nebezpečí. Stačilo mi, že minule na mojej poslednej misii, ako som bol ešte Anbu tam zomrel už jeden schopný shinoby, nepotreboval som, aby sa história opakovala aj keď som v schopnosti svojich veril.
(presun)

Dorazil som k bráne a na mojom chrbáte som mal 3 ľudí pri čom som v každej ruke mal ešte jedného ďalšieho. Takže som sem dovliekol spolu so mnou 6 ľudí ale tých 5 pôjde asi do väzenia a hlavne na výsluch. Nejaké tie informácie sa hodiť budú. Ja som pozdravil stráže a rozmýšľal, či ich prenechám im alebo nie. Okey, takže čo prvé? Yuna a Nao tu ešte neboli. Prišiel som akosi skôr, než som čakal a našťastie bolo aj dobré, že som šiel sám. Pomyslel som si a pri tom som sa pozrel na nebo. Zvláštne si takto rozjímať s toľkými ľuďmi na sebe.

Aká krásna obloha .... Pomyslel som si a môj pohľad už šiel nižšie. Utekala sem Risoku, ktorá vyzerala, ako rozzúrený býk Aký krásny démon .... Pomyslel som si no v tom ma hrklo, že ma vlastne asi chce rozrezať na štvorčeky do sushi. Radšej som zo seba za seba hodil tých 3 a rozmýšľal som, že či jedného z nich nepoužijem, ako obranu proti tomu zvieraťu.Rozhodol som sa, že radšej ušetrím tých -"nevinných" lovcov hláv, predsa len si nezaslúžia, aby ich rozpárala, lepšie pre nich bude to väzenie. Takže aj oni skončili na zemi ale v tom už som ju ale chytil do náručia lebo sa po mne hodila. Objal som ju a všimol si, že plače.
Vážne to je trdlo ..... Predsa len som jej hovoril, že sa o mňa nemá čo báť. "Dúfal som, že sa to nedozvieš, pokiaľ prídem ale asi si odhalila klona." Vlastne ja som ho zrušil .... Tuším som sám seba vytrollil.   Pomyslel som si a začal som ju potichu ukľudňovať. "No ták, hlavne neplač, dobre?" Pohladil som ju vo vlasoch.