Cvičiště 1

*Zdá sa jej dosť divné, že Hide- ten ktorý doteraz hral drsňáka a snobského parchanta tu teraz vyplakáva, a vylieva si tu dušu. "Nie je nebodaj trochu preafektovaný?" táto domienka ju utvrdzuje v tej predchádzajúcej.. že tento tým nbude práve to najlepšie, ako mohla dopadnúť. Mimovoľne si vzdychne Vypočuje si bez slova chlapíkové slová. Nie je si istá či celkom správne pochopila vetu v zmysle "Sania je ti opak" alebo ako to vlastne chlapík zahlásil, ale už je jej to jedno. Zdá sa jej trochu podozrivé, že sa chlapík najednou tak vdialil. Zvihne pohľad, sleduje Hideho. Chvíľu tam takk stojí, už dlhšiu chvíľu. Sleduje, ako Hide zrejjme upadá do ďalšej z tých prekliatych meditácii. nechápe na čo je to dobré zasávať v strede dní, ale nrieši to. Keď vidí, ako si tam posedáva, má ho na háku a odíde preč. Nemieni tu čakať na spasenie. zamieri namiesto toho ku chlapíkovi.* Keď si teda sensei, kedy nás začneš učiť? *Spýta sa zvedavo a pozrie sa smerom poza chrbát na Hideho, mimovoľne tskne a znova sa otočí na chlapíka.* Respektíe mňa... Ozaj, ako sa vlastne voláš?

*Trochu podvihne otrávene obočie nad Hideho detinským úsmevom, ale po chvíľke rovnako detinsky oči silnoo zavrie a vyplazí jazyk na Hideho v jasnom geste, že ona už kecať nebude. Stále nejak Hidemu nechápe. Pred chvíľkou ešte sa posmieval a teraz toto? Ani človek, ktorý hrá formu by toto nespravil. Jednoducho by mu to bolo trápne. "Ale toto.." Nechce to už však ďalej rozoberať či riešiť. Cíti možno preafektovanie z jeho strany. Na Hikarovou vyhrážkoou sa len pootočí k nemu a kívne s plecami akože je jej to jedno. nechce šak, aby sa na jej žiadosť v návale "nových" udalostí zabudlo a preto sa úplne "nenápadne" pripomenie.* Takže kedy sa začneme učiť? * To kedy podstatne zvýrazní.*

*Zvraští čelo pri tom, ako ju oslovil "Princezná." Napáči sa jej tón, s akým to povedal, ale zrejme už nie je čas na pridlhé vykecávanie. Znova sleduje Hikarove mandĽové oči, tie žilky. Nepáči sa jej to, nevie čo to je. "Ale veď ono sa to prejaví.. " Pomyslí si a v tom jej príde pomoc od Hideho. "Umožňuje sledovať chakru?" Nie je si celkom istá, o akú konkrétnu výhodu ide. Teda... Hikari vidí, že tu stojíme dvaja, teda nepotrebuje po nás "pátrať". Taktiež vie, čo sme zač, teda nepotrebuje nás nejak preskúmavať...  "Ale mne by sa teda ho preskúmať celkom zišlo."  Mimovoľne sa pousmeje. Hikarov postoj sa nijak nezmenil ako ho sleduje, nevidí žiadny náznak útoku z jeho strany. Mimovoľne vykročí nohou do strany, úplne podvedome si rozširuje postoj, v prípade, žeby sa musela vyhnúť útoku. Drží sa však svojho zámeru, toho, čo by sa jej zišlo. Nevie, či jej to víjde, predsa, má len 11 rokov a až také schopnosti nemá, ale za pokus to stojí.* Nemôžem ti ukázať, čo viem, lebo by som ti pravdepodobne... ublížila.. *A zoširoka sa úprimne usmeje. Chcela radšej povedať natrhla prdel ale až tak si zase dovoľovať nechce. A pre jej zámer toho povedala dosť. Stále jej skáče v mysli to, čo povedal Hide. Sledovanie chakry, boli by sme taijutsu tím, dvaja Hyuugovia a Senju.. taijutsu tím. Začínajú sa jej veci skladať. Nevie či správne, ale snáď sa jej to čoskoro potvrdí, alebo vyvráti. Stále poctivo vníma situáciu okolo seba, ale hlava jej pracuje na plné obrátky. Ona sa do akadémie vrátiť nemôže. Na túto totiž ikdy nechodila. Ale nemá ani v pláne tam chodiť začať.*

*"Takže predsalen je tá skúška boj.." Pomyslí si trochu skornútene. Pred chvíľou to nebolo jasné, Hikaru nejavil žiadne známky násilia. Ale teraz, keď jej tesne popri uchu preletel dobre určite nie nechtiac netrafený kunai, si uvedomí, že Hikaru sa s nimi bude len hrať. Nie, že by stála o vážny súboj s chlapíkom, čo má byť jej sensei. Teda zrejme Jouninom.. ale trošku ju sklame, že tá skúška má byť toto. Veď je jasné, že ho nepozrazíme, tak načo je toto dobré?! Pomyslí si a vzdychne si. Pokojne jej mohol preraziť tým kunaiom lebku, keďže ona sa ani neuhla. Nemala pocit ohrozenia, nedovolí si však ani tvrdiť, že tak rýchly kunai by vykryla s prehľadom. "Ak je to len boj... mussím ukázať všetko čo viem. Tu nepôjde o výhru... tá už teraz patrí jemu, ak nás nebude šetriť." Prižmúri oči. "Možno by mi Hide mohol nejak pomôcť." Zamýšľa sa ďalej. "Sledovať chakru." Spomenie si na hodiny v Sore. Vysvetľovanie chakra kanálov. Ktoré kde sú. Spomína si na obrázok, na centrá. Vie, kde čo má byť, ale nevidí to. Možno práve táto očná technika vidí ich. Lebo naozaj, iné využitie na boj z blízka by videnie chakry nemalo." Zamýšľa sa ˇalej. "Takže za predpokladuu, že Hide hovoril o taijutsu týme a videní chakier pravdu, tak asi bude Hikaru byť do jednotlivých bodov, aby nás paralizoval." Uškrnie sa. Presne tento štýl boja využívala aj ona. Nebila však do chakra kanálov, ale do jednotlivých orgánov, ktoré sú viac, aleebo menej citlivé či paralizujúce po údere.* Okej, tak sa ideme biť.. *Zatiahne so vzdychom tak, aby ju Hide počul.* Bijú Hyuugovci do chakra kanálov aby paralizovali súpera? *Vysloví otázku smerom k Hidemu, nevylučuje však, že ju mohool počuť aj Hikaru. Mierne vykročí nohou do predu. V strehu čaká na Hideho odpoveď. "Ďalšiemu sa výhnem.." Skonštatuje v dduchu stále sledujúc Hikara. "Musíme sa dajak dohodnúť s hidem jak naňho.. ale ako k*rva, keď neviem čo je zač?" dúfa, že jej Hide skoro odpovie a nebude musieť odpoveď na svoju otázku zistiť, až keď bude paralyzovaná ležať.*

*Počúva Hideho. "znie to ako dobrý plán.." a zatrasie dvoma vajíčkami. V ruchách cíti presýpanie čohosi malého a uškrnie sa. Lahkým pohnutím pravej ruky vajíčka strčí sa záhyb kimona na hrudi. Zoberie taktiež od HIdeho niečo cez polovicu dymovníc pričom nespúšťa Hikara zo svjho zorného poľa. "Dymovnice chakry.." Zamyslí sa. "Keď sa začne vypúšťať z nich chakra dymom, teda možno Hikaru nebude viidieť tú našu chakru. Vlastne naša chakra roztrúsená dymom bude zakrývať naše chakra body v tele." Trochu sa pousmeje. Uvedomuje si však ďalšiu vec. Že ak to nevyjde, tak ostane s obmezenou chakrou odkázaná na taijutsu pričom v taijutsu bude mať zrejme prevahu Hyuuga.* Snáď bude dosť.. *Šepne a priam akoby cítila sústreďovanie sa chakry v rukách a následne ju  presúva do dymovníc. "Takža ja budem tá na priamej paľbe.. no hurá." Pomyslí si otrávene, ale uvedomuje si, že Hide má momentálne lepší  prehľad, takže ho nateraz počúvne. Keď vie, že dymovnice sú plné spýta sa.* Takže kedy? *A neustále nespúšťa oči z Hhikara. Čo ak ich prekukol a pokúsi sa ich sabotovať? Nevie totiž, nakoľko známa je v konohe tá taktika Oslepme Hyuugu.*

Dobre...  *Zatiahne a trochu sa prikrčí.  V ruke drží jedinú dymovnicu, zvyšné dve si vkladá znova za límec kimona, naplnená je z nich len jedna. Cíti, že ju naplneni dymovníc trochu oslabilo, ale nedovolí si sa oslabiť úplne. Najmä ak má byť odkázaná na taijutsu oproti taijutsu silnejšiemu protivníkovi. V hlave sa jej rodí lesť. "Ak má byť náš plán s dymovnicami úspešný, musí byť splnená jedna podmienka..." Uveddomí si a je rzhodnutá urobiť všetko pre to, aby sa tá podmienka splnila a dúfa, že ju Hikaru neprekukne, i keˇvie, že je to možné.  Tu sa ukáže aj jeho zmýšľanie a dedukčné schopnosti. Snáď jediná výhoda, ktorou im počasie praje je bezvetrie. Teda chakra ostane koncentrovaná v bojisku dlhšiu dobu.* Tak poďme.* Zatiahne, hodí dymovnicu zo 2 metre pred seba, keď počuje syčanie z dymovnice, zloží ruky do pečate Barana, v duchu vysloví názov jutsu a novo nadobudnutou rýchlosťou sa pohýna vpred k dymovnici. Ruky už znova skladaá do pečate.*

*Priveľa energie. Cíti, ako ju jej vlastná podstata obklopí, cíti ju na každom kútiku svojej kože. Je to prazvláštny pocit, keď prechádzate chakrou. Tou, ktorá má byť vo vás- v nútri, ale teraz- teraz je vonku. Cíti sa byť jej súčasťou, ale zároveň akoby jej ani nikdy nepatrila. Trošku ju zamrazí pri tomto pocite, v hlave však má svoj plán. Baran, Had, Tiger. Títo traja ju sprevádyajú celú jej cestu- krásne opísané eS-íčko pred Hikarom. Musí sa takto hýbať, inak by počas snáď prirýchleho presunu nestihla poskladať pečate. V duchu- priam pomaly na jej momentálne tempo- vysloví názov jutsu. Rýchlym behom si vytvára svoj vlastný vietor- presiaknutý chakrou. Zrazu sú však 3. 3 navlas rovnaké dievčatá v čele, vlasy im naoko vejú vo vetre, napriek tomu že je bezvetrie. Všetky tri sa stále pohybujú prirýchlo. Keď už sú pri svojom cieli. Každá z jednej strany okrem chrbta- ten patrí Hidemu. Tá naľavo, elegantným vystretím paže a naoko ľahkým seknutím k nebu vytočenej dlane udiera HIkarovi priamo na krčnicu. Druhá ruka- nenápadne stiahnutá pri hrudi. V prípade zlyhania udiera na hrtan. Tá v stede, pomyslené- taktiež nemé srdce operácie udiera oboma rukami. Ľavá ruka- prsty zopnuté do hadej hlavy- cieľ má jasný. Medzirebrový priestor- priamo tam, na srdce súpera. Pravá ruka, lahký spodný oblúk- mierený na pečeň súpera. A tá na okraji, už môže cítiť príval chakry. Oni sa zastavili, nimi rozbehnutá chakra však nie. Ovanie HIkara. Dosť tvrdým oblúkom kope spodnou časťou holene pod rebrový kôš. Snáď sa len snaží odpútať pozornosť, aby sa súper neuhol nebezpečnejším úderom.  Všetko je súčasť plánu, chakra je všade okolo nich. To bol plán, alebo lesť?*

*Namoment má snád pocit, že to vyjde. Všetko malo byť spávne. Chakrový oblak za sebou potiahla, klony mali odpútať pozornosť. Áno, každý z nich mal namierené na životne dôležitý bod, ale ona, tá napravo a jediná pravá Sania, tá pri kope ohla priehlavok a vytvorila tak chodidlom písmeno L, čím vlastne obyčajným kopom pod rebrá chcela zatiahnuť spičkou jemné tkanivo, tkanivo pod rebrami- obličky. Resektíve tú pravú. Tým by mala spôsobiť súperovi okamžitú bolesť a nejaké tie následky, ak by bezodkladne nevyhľadal lekársku pomoc. Nevyšlo jej to však tak, ako by si predstavovala. Svoj cieľ splnila. Hikaru stál na mieste, inak by všetká ich snaha s chakrovým oblakom bola zbytočná. Ak by sa presunul čo i len 60 metrov ďalej, a ak by sa presunula znova k nemu, chakra by bola prislabo koncentrovaná. "Musela by som hodiť ďalšiu dymovnicu, ale on by už nás mal preekuknutích a mohol by sa posunúť o ďalších niekoľko metrov. A boli by sme už bez chakry aj zbraní." Počas rozmýšˇania ju zachytí prudký nával chakry a rotujúce telo Hikara, počuje len hlasné puknutie dvoch klonov. Nečakala  to, hoci v momente keď sa jej kop zastavil vedela, že sa bude diať niečo zlé.  v spojení s jej nedávnym shunshinom to malo za následok to, že jej úder na celú hruď vyrazil dych (reálne, nie prenesene). Dopadla na zem a ešte sa nejakých pár metrov posúvala tlakom po zemi v čupe. Z ťažka sa snaží nadýchnuť, v čupe jej to však nejde. Musí sa na chvíľu vystrieť, čo aj urobí, ruky si v stoji spojí za hlavou a z hlboka sa nadýchne, aby znova roztiahla pľúca. "Čo to dopekla bolo? Nemal Hyuuga len biť do chakra kanálov?" Vypočuje si Hikarovu reč, stiahne len pery. Nie je vôbec spokojná s hodnotením, hoci ju v konečnom dôsledku trochu pochválil. To spojenie na to že nemáš tušenie proti čomu stojíš sa jej absolútne nepáči, hoci to bola pravda. "Proste som ho ani len nezasiahla..." nechce počuť žiadne výhovorky, ani len obhajovanie svojej neschopnosti, ani len od Hikaara. Znova sa z hlboka nadýchne. Snaží sa tak nejak si za pochodu čistiť hlavu. Nesmie zmýšľať a reagovať prchko. Zatne päste. Vôbec nevie, či v skúške prešla. Možno naozaj ju pošle Hikaru na akadémiu... "na tú ich akadémiu.." pomyslí si trpko a vo vnútri pocíti sklamanie. Na Hideho sa nehnevá, veď ten zmrd Hikaru použil celoplošnú obranu svojho tela.. kto sa mohol tomu vyhnúť? "Keď sa tomu nevyhol ani Hide ako Hyuuga, tak to asi také jednoduché nebude.." Zhodnotí nakoniec. Zovretie jej pier trochu povolí, výraz sa uvoľní. "Ak mám ísť na tú ich akadémiu.." pomyslí si vspurne "tak sa aspoň naučím od Hikara všetko čo sa za poskytnutý čas dokážem naučiť." Rozhodne sa. "A aak ma tam pošle, PRISAHÁM, že sa odtiaľ vrátim o najneskôr mesiac s vynikajúcimi výsledkami, a budú sa ma pýtať, čo za kretén ma tam poslal." Trochu sa teda uvoľní, podíde bližšie, keďže ju to odhodilo pomerne ďaleko na klasický rozhovor. Keď je pred Hikarom takých 5 metrov, sklopí pohľad a povie.* Môžeme ešte raz? *"Zrejme si silnejší.." pomyslí si, ale nechce to tak polopate povedať. Zaujímalo by ju, či to s tým chakra oblakom fungovalo, alebo nie, keďže Hikaru použil celoplošnú obranu, blokol by ich tak či tak. Či by chakra kanály videl, alebo nie. To sa však ešte spýtať nechce. Dúfa len, že im odvetu poskytne. "Nech už to dopadne hociako, teraz mám príležitosť. Najhoršie ča sa mi teraz môže stať je odchod na akadémiu.  V reálnom živote však na tom môže závisieť môj život..." Je rozhodnutá z tohto stretnutia vyťažiť maximum, preto dodáva.* Ale bez ďalších celoplošných obrán.. *Zatiahne a pozrie sa Hikarovi do očí. Možno to znelo zbabelo, preto dodáva.* Totižto.. ak budeš používať takéto obrany, ani sa ťa nedotkneme a len nás... mňa odhodíš a zasiahneš ďalším takým *kívne na kunai zapichnutý, ten ktorý nedávno preletel tesne popri jej hlve* kunaiom. Chcela by som... aby si sa so mnou.. s nami? *lebo napadne ju, že možno aj Hide chce odvetu. Pokračuje ďalej.* Aby si sa s nami pobil. Tak, aby sme sa museli brániť.. aby sme sa mali šancu brániť.. okej, bude to určite oveľa viac bolieť, asi ma to bude stáť aj postupné paralyzovanie či inerváciu končatín, či orgánov.. ale jedine takto sa niečo naučíme. A nie je práve toto účel senseia? Učiť?! A v živote... niekedy, ked nepôjde len o návrat na akadémiu.... budeme mať možnoosť sa vzdať? Len tak? *nechá chvíľku pauzu.* Asi nie, predpokladám. A teraz... máme tu aspoň teba, snáď nás nezabiješ, a snáď si aspoň taký charakter, že nám privoláš medika ak to bude s nami priveľmi zle.. *Zatiahne a naubráni sa slabému úškrnu. Znova vykročí pravou nohou vpred, intuitívne si rozširujúc postoj na bojový.* Tak dáš nám ešte jednu šancu? *"Super Sania, akurát tak šancu dostať riadnu bitku.." zazdá sa jej posmešný hlások jej samej v hlave. Ona ho  však napomenie. "Šancu sa niečo naučiť.. Preto som tu."*

*"tak to teda musel dostať riadnu bitku, keď to teraz, k ssituácii ako je táto, dáva za príklad." Napadne ju, ale nahlas to nekomentuje. Ďalej len počúva Hikarovu reč. Zdá sa jej, že je snáď na Hideho príliš tvrdý. Keď sa jeho pohľad však s nebezpečným výrazom presunie na ňu, okamžite sa jej napne snáď každý sval na tele. Namoment ju napadne, či by snáď nemala ľutovať, že si pýta odvetu. Predsa len, nevie celkom presne čo sa chystá, ale tuší riadnu bitku. Toto tušenie a poznanie ju prinúti úplne zabudnúť na útok na HIdeho osobu. Ruky dvihne hore, pričom tú prvú má v predu, snáď snaha držať si súpera, ktorý je mimochodom o dosť vyšší, na dištanc? Jasné, že je márna, ale nemieni sa len tak vzdať.  Prvý úder, ten sa snaží bloknúť, možno však dal doň Hikaru priveľa sily, cíti tvrdý náraz svojho predlaktia o to jeho, netrúfa si však tvrdiť, že ju silou neprebije. Druhý úder tiež chce bloknúť. Znova cíti tvrdý náraz predlaktí, už toto bolo o fúz a ďalšie údery. Zdajú sa jej prirýchle. Tretí, štvrtý piaty náraz do svojho tela cíti. Ostré, bodavé údery zrejme otuženými prstami a dlaňami do rôznych častí hornej polovice jej tella ju prinútia vykašľať sa na blokovanie jednodlivých úderov, ale stiahnuť sa do dvojkrytu. Chrbát nahrbí, lakte si spojí pred hruďou (vďaka takmer neexistujúcim prsiam to pre ňu absolútne nie je problém), otvorenými dlaňami sa chytí vrchnej časti čela tak, že jej prsty prepltú prednú stranu vlasov. Údery dopadajú stále, ešte však bolesť necíti. Priveľa adrenalínu jej koluje v žilách. Kryt je neustále napádaný, niekoľko krát za tých pár sekúnd to vyzeralo, že už ho Hikaru už už rozbije, možno sa mu to aj podarilo, aale ona lakte stiahne zakaždým tuho k sebe. Necíti sa hrdinsky, cíti sa nanič. Bojí sa, bojí sa, že keď sa odkryje, a bude tomuto útoku čeliť zoči voči, že ju snáď Hikaru naozaj zabije. Veď stačilo by, aby jej preťal prstami jednú spánkovú blanu, či zasiahol pekne pomedzi rebrá spodnú časť srdca. Nhovoriac o tom, že ak by otvorila lakt, ohrozila by si pečeň, žalúdok, črevá.. nevyzná sa v tých chakra kanáloch, takže v takejto akútnej situácii ju ani len nenapadne sa o ne starať. Chce Hikara aspoň kopnúť. Keď vša nadvihne nohu, cíti stratu stability. Preto ju okamžite položí späť a ďalej sa len necháva vytláčať HIkarom po cvičisku. Za jej nohami v hline ostáva riadna stopa, ako sa zapiera do zeme. Má pocit, že t trvá snáď celú večnosť, že táto bitka nikdy neskončí. Cíti že má úpne stuhnuté predlaktia, ako takto do nich schytáva rany. Na moment, či snáď na celú večnosť sa jej zdá, že Hikaru prestal. Dovolí si trošičku podvihnúť hlavu, ruky však neskúšťa. Vdí však otočku, takú, ktorá predtým tiež narobila riadnu paseku. Z tejto však vylietavajú obe ruky v pred a ju to prinúti vydýchnuť, celá sa napnúť a znova spevniť kryt ako sa len dá. Pocíti tvrdý úder na spodok lakťov, keďže si nimi zakryla aj brucho. Cíti, že ju to berie do zadu, mimovoľne sikne, nohami sa len tuhšie zaprie do zeme. Nemieni odletieť ako predtým. Jee tu, aby sa učila bojovať, nie lietať ako špinavé prádlo. Počuje prasknutie kdesi pred sebou. Smerujúce z jej rúk. Nič však ešte necíti. Adrenalín ešte nespadol. Keď sa zastaví, v pľúcach ju zaštípe prach. Zrejme ho dosť svojim posunom rozírila. Ruky spustí popri tele a rozkašle sa. Úprimne, je rada, že to skončilo. Má však obavu, čo bude ďalšvie. Cíti sa však už trochu lepšie. Rozhliadne sa, keď uvidí také 10 cm hlboké ryhy v zemi... "okej, zbil ma jak žito... ale žijem, no nie?" pomyslí si a zťažka, viditeľne rozdýchava. Začínajú ju boieť ruky, ozýva sa jej aj lýtko, "stará" rana z minulosti. Namoment ju zaplavia vlastné pocity, vlastná fyzická bolesť. Zrejme adrenalín zčína opadávať. Nedáva pozor, čo Hide hovorí, úprimne, nepočuje to. Stojí snáď priďaleko, všetko ju priveľmi bolí a dych chytá tiež pomerne z ťažka.*

*Zdvihne ubolené ruky dlaňa pod úroveň tváre. Tak, akoby snáď držala nejakú knihu, ktorúpráve číta. Otočí ich dlaňami od seba, a prechádza pohľadom po predlaktiach. Zasiahnuté miesta už sčervenali, niektoré nepekne napuchli do tvoriacich sa hrčí. Má dojem, že snáď dv fľaky na predlaktiach sú o dosť červenšie, ako je normálne. Veľmi sa tým však nezaoberá. Zťažka zatne päste a rozcvičí zápästia. Fungujú normálne. Bolia, ale fungujú. Otvorí päste a mimovoľne si prejde dlaňami po predlaktí opačnej ruky. Cíti hrče, bolesť. Mimovoľne si siahne pravou dlaňou na brucho, tam, kde pred chvíľo dostala údery, ktré nestihla vykryť. Má silné nutkanie si tu a teraz dvihnúť tričko a skontrolovať ich stav. Bolí ju celý človek. Dúfa, že sa jej znova neotvorila rana na lýtku. Že sa jej nepotrhali stehy na svaloch. Konečne pohľad a vedomie otočí na tých dvoch. Hikara už začína vnímať a keďže stojí len pár metrov obďaleč, aj zreteľne počuje, čo hovorí. Čosi o prístupe, o tom že jej moho pomôcť. Ako jedenásťročné dievčatko, prirodzene ju to trochu sklame. "Možno mi Hide mohol naozaj pomôcť..." pomyslí si a trošku sklopí pohľad. Všimne si, že Hikaru sa stále uprene díva na Hideho. Žeby šanca k útoku? Nevie celkom, či to nie je svinstvo v takej chvíľke zaútočiť na Hikara. Vie, že je to sensei.. ak ju teda nepošle na akadémiu-  keďže dva z dvoch útorov dostala riadnu bitku. Znova vykročí pravou nohou do predu. Tento krok však už nie je tak istý, ako tie predtým. Znova totižto vystrelí bolesť, tá v lýtku. V mieste, kde mala nedávno dosť hlboko zapichnutý kunai a niekoľko dní sa jej nedostalo odborného ošetrenia. Ruky ju stále bolia. Vie, že keď znova začne s HIkarom bojovať, znova ju zaplaví adrenalín a ona zabudne na bolesť. To však neznamená, že budú plne funkčné ako predtým.. i keď.. "Ak by som použila do úderov chakru na ich posilnenie.." a mimovoľne začína nahŕňať chakru do rúk. Cíti však, že niečo je zle. Celé zle. Zdesene zdvihne pohľad na HIkara, dvihne ruky znova do úrovne ako predtým. Cíti, že tok chakry je narušený. Nemôže ju smerovať do rúk. Nedokáže to. "Tak takto to je..." a až tentokrát si lepšie obzrie výrazné červené fľaky na  každom z predlaktí. Na rovnakom mieste. Snaží sa chakru nasmerovať do nôh. Znova márny pokus. "Zablokoval ma.." Skonštatuje v duchu. "Aspn.. aspoň že neochromil.." pomyslí si. "Ktovie ako dlho to potrvá.." Sleduje situáciu pred sebou. Rozhodne sa to nateraz nechať tak. Všetko ju bollí, chakra je v keli, a spomenie si, že Hikaru vidí na 360 stupňov, takže aj jej prvotný nápad zaútočiť "kím sa nedíva" je len jeden veľký blud.*