Cvičiště 1

*Už počula, čo vykríkol Hideaki. Pripadá jej, že je tu priveľa afektu, priveľa nárazovo menených emócii. Nevie to teraz pochopiť, ale nejak extrémne sa nad tým ani nepozastavuje. Všimne si Hideho prirýchly útok. Sleduje Hikara, ako uhýba. Pozorne sonduje každý jeho pohyb, spôsob akým sa uhýba uderom, spôsob akým používa nohy. Všetko toto pozorne sleduje a snaží sa si všeko zapamätať. Možno jej to neskôr pomôže čítať jeho pohyby. Keď sleduje, ako sa Hide rozbehol na Hikara, uvedomí si že práve teraz sú presne v tej pozícii, ktorú na začiatku plánovali. Bleskurýchlo z brašne vytiahne zo 10 shurikenovˇ, vymeeria vzdialenosť a každý má už na jednom prste a každou rukou ich hodí na strany tak, aby v čase, keď je Hideho noha pri Hikrovej hlave,, aby nemohol Hikaru ísť do strán. Kď hodí shurikeny, v momente znová skladá pečate, anni si neuvedomujúc, že ešte red chvíľou s chakrou pracovať nemohla. Baran, Had, Tiger.*

*V momente, ako zloží pečate, z posledných síl priamočiaro prekoná shunshinom tú pár metrovú vzdialenosť medzi ňou a Hikarom. Nebola si tým vtedy úplne istá, tým ako to vypáli, ale vedela, že kop s vyskočením po rozbehu je priveľmi nápadný. Teda súper sa mu s prehľadom uhne. Preto chcela bloknúť strany, aby mal Hikaru len dve cesty. Buď hore, alebo dole. V úvahu bolo aj to, že má HIkaru doton a použil by moguragakure (keďže Sania ešte nevie že normálne Hyuugovci element nemajú, a nevie ani o Hikarovom Raitone), ale za risk to stálo. Ak by sa Hikaru bol uhol hore, Hide by ho mohol nachytať ešte na údery, a teda ostala najľahšia cesta, "šach mat" a to spodok, ktorý svojim shunshim ohrozila. V´daka shunshinu takmer dobehla svoje shurikeny a už oboma rukami zasahuje chrbát prikrčeného cieľa. Jej pravý lakeť nabodáva bázu mozgu (vrchná časť krku zo zadu v strede) a druhá päsť obličku. Vie, že Hikaru vidí z 360tich stupňov, vie, že môže jej údery bloknúť... či už sa jej zásah podaril (ak áno, zasahuje len náznakovo... nemá záujem HIkarovi ublížiť s následkami), alebo nie, voľnou rukou siaha za límec svojho kimona.*

*Všetko sa stalo snáď prirýchlo. Pred chvíľkou tu bbojovali s Hikarom, dokazovali, že sú hodní pokračovať ďalej ako genini. A teraz sa jej naskytne už len podľad do jeho lúčiacich sa očí. Bol to len odlesk? Alebo skutočné slová? BOlo to zbohom? Neveriacky zakrúti hlavou z strany na stranu a už sa jej naskytne len pohľad na Hikarov chrbát hrnúci sa akímsi človekom v maske. Ruky má len zvesené popri tele, vystrie sa, a následne čup vymení sa stoj. Pred ňou sa zrazu zjaví ďalí chlap. Vyzerá snáď ešte mladší ako HIkaru. Pripadá jej dosť divný. Už len tým svjim vzhľadom. Druhá vec je, že jej jeho vyjadrovanie príde priveľmi nafúkané, to, ako sa vyjadruje o Hikarovi, hoci z jeho vlastného tónu cítiť, že Hikara nepozná. Druhá vec je, že zrejme je to riadny sebec, keďže prvá vec čo spomenul, sú peniaze za misie. "Misie pri ktorých by nás nechal zomrieť." Pomyslí si trpko. "Kvôli peniazom? Mám pocit, že tento chlap tímovú prácu asi veľmi sledovať nebude. Hikaru aspoň javil aký taký záujem o nás dvoch ako možný tým." A spomenie si na tú večnú chvíľu, keď na ňu vybbíjal sériu úderov, keď Hide dostal zdrb, že jej nepomohol. Vzápätí vo vzduchu visí ďalší súboj. Neáči sa jej to. Sú bez chakry, teda, ona ju ešte má. Chakry má naozaj požehnane. V normálnom stave. "Vdaka bohu že som dymovnice naplnila len dve" Pomyslí si.. Teraz už vidí aspoň jediný svetlý bod na tejto zvrátenej situácii. Vytiahol katanu, zdal sa jej priveľmi blízko, keďže sa zjavil priamo pred nimi a od vtedy nezmenil polohu. V momente inštinktívne odskočí o zopár metrov. "Treba ho odzbrojiť. Ja katanu nemám, len ZVN a HIde predpokladám tiež. Aký má význam boj na blízko proti ozbrojenému súperovi, jouninovi? Ale čo teraz ku*va môžme rrobiť?" Nepáči sa jej predstava, že sa musí oproti takýmto súperom spoľahnúť na taijutsu, ale čo sa dá robiť? CXchakru ešte má, alee neovláda toľko techník, aby ich mohla "vyplytvať". Vidíí to na jedinú možnosť. Lesť. Keďže sa svojim skokom posunula výrazne za Hideho líniu, od Azura je teda ďalej, znova zasunie obe ruky do vreciek, z ktorých vytiahne v každej ruke po 5 kunaiov. Hodí ich súčasne tak, aby boli pravidelne rozmiestnené- tak ay zasiahli Azura, ak by s tým nič neurobil. Ale aby ho zasiahli aj v momente keď sa uhne o kratšiu vzdialenosť. Kunaie prechádzajú skrz chakrový dym a "vynárajú" sa z neho.*

K zemi! *zvolá, keď vidí, ako nával silného vetra rozfúkava hmlu a kunaie bez menšieho problému. V momente keď vidí, že vietor ide jej smerom spolu s chakra dymom aj kunaimi, hodí sa sama rukami na zem aa zaprie sa nohami do vyrytých stôp ktoré pred chvíľou bola nútená uroiť ona sama, pri čelení Hikarovi. Skloní hlavu, kunaie preletia chvalabohu priamo ponad ňu a nezasiahli ju späť, čo by bolo riziko, ak by sa neskrčila. Vietor nefúka z vnútra zeme, ale z predu. Preto keď človek vytvorí minimálny odpor- prikrčí  sa a skloní hlavu, čím dá telu aerodynamický tvar (systém ako u športových áut či ochrana pred tornádom) tak je odpor minimálny a teda nie je odfúknnutý, ako by to možno bolo pôvodne zámerom. Možno, naozaj možno by bola takto odfúknutá v prípade, kebyže je všade rovina, ale teraz, keď tu je nerovný terén, okrem toho čerstvo ňou rozrytá, poddajná pôda, do ktorej sa je ľahko rukami aj nohami zaboriť.. Počuje, že Azu čosi trkoce, naraz sleduje jeho rýchly odraz od zeme a prelet v póze ľahkého kopu ponad ňu. "Zdá sa mi, alebo kope do vzduchu? Veď tam nie som. Nebodaj zasahuje neexistujúci cieľ? Fakt divný chlap.." Tesne pred tým, než sa jej stihne stratiť z dohľadu svojim dopadom kdesi za ňu na miesto kde by teoreticky doletela, sa ľahko zaprie končatinami na ľavej strane tela a v hladkom prevale cez pravú polku tela doostáva do čupu. Tentoraz ale už tvárou k Azurovi. Jeho narážku na nepoužiteľnosť v inom smere ignoruje, keďže jej ako 11 ročná ani nerozumie. Hodnotí ďalej. "Takže účel vyšiel." Ústa sa jej skryvia do ľahkého úškrnu. Kunaie neboli mienené zasiahnuť, ale zistiť čo súper používa. Pôvodne chcela otestovať jeho rýchlosť, keďže predpokladala, že katanou (keďže ju vytiahol ako prvú) ich odrazí. On však zjavne poskladal pečate, ako- to už nevie, keďže jednu ruku mal zjavne zabratú katanou ale zázraky sa očividne dejú, a ukázal nie len zrejme svoju primárnu obranu a zbraň, ale koniec koncov aj svoju rýchlosť. Tieto okolnosti ju o to viac utvŕzdajú v jej pôvodnom pláne. To už však spoza jej chrbta prilieta Hide.*

*Cíti, že tento krát je nával vetra zreteľne slabší, preto sa neprikrčí s hlavou sklonenou dole tak ako predtým, len sa trochu skloní v čupe a doslova sa nechá slabším nápolom vetra posunúť zo 4 metre ďalej ale stále sa krčí dosť na to, aby ju vietor nenadniesol. Ak by nadnesenie hrozilo, je pripravená sa zachytiť nerovnej pôdy, ktorá ju momentálne hladí posúvaním na dlanich. Nechá sa oddialiť preto, alebo Azu sa tým skokom s kopom znova posunul na jej vkus priveľmi blízko. Má slabo privreté oči a žmúri do vetra, nespúšťa Azura z pohľadu periférne však sleduje aj katany, keby ich rútenie na Hideho bola lesť na ňu. Prikrčená pri zemi, každý jej sval či nerv na tele je pripravený na útok, hlava je naďalej triezva. Vie, že sa nesmie unáhliť. Vie, že sa dve katany rútia na Hideho.. Ale čo má robiť? Hodí kunai, katany ho prebijú a vietor by ho mohol zobrať preč, či nebodaj otočiť proti nej. Nevie ešte celkom čo je Azu zač, kam až siahajú jehho schopnosti, preto sa pripravuje na najhoršie možné varianty. Sama sa do nápolu vetra tiež nehodí, lebo tak by mal Azu pod palcom obidvoch. Boli by v ohrození obaja. A na manévrovanie vo víre bude s Byakuganom určite lepší Hide. Keď sa osunie o požadovanú vzdialeosť, tak sa znova poriadne zaprie a prikrčí až k zemi link. Má priam dojem, že vietor znova ustal, do uší jej doľahne Azurov hlas. Pohľad má stále pevný, zakotvený na Azurovi, okolie však periférne vníma naďalej. Keď si je istá, že vietor ustal tak sa znova dvíha do prikrčeného čupu. "Skvelé ninjutsu či útoky z diaľky?" Buď to hovorí ironicky ale nevyzerá tak, alebo ju trochu preceňuje. Ako genin ktorý ešte nemá ani nemal daného senseia (takého, ktorý by sa ju nesnažil poslať naspäť  na akadémiu) nevie žiadne dotonové techniky. Má len základnú výbavu ninju a ovláda základné techniky ktoré sú štandardné.. boli štandardné pre Soru no Kuni. Ale čisto teoreticky by mali byť zhodné s Konožskou škálou techník vyučujúcich sa v tunajšej akadémii. "A keďže vie, že som Senju.."  spomenie si, ako ich na začiatku oslovil menami, takže vie, že mokuton ešte neovláda. "vie že sme len teraz vyliezli z akadémie, keďže sa vyhrážal opätovným návratom na ňu, tak vie, čo asi môžem použiť. Aké techniky.." Zamýšľa sa ďalej, neponára sa však do seba. Stále plne vníma okolie. "Okrem toho, oslabil ma boj s Hikarom, kde som zbytočne naplnila dve dymovnice chakrou, avšak  stále som ju ešte mala. Chvala bohu že mám toľko rozumu, aby som proti taijutsu zameranému súperovi neostala bez chakry. Medzitým som použila shunshin a bunshin." Tiež analyzuje stav svojho tela. Ruky má po lakte stále červené, tok chakry by však už mal byť normálny. Začína byť vďačná Hikarovi, že jej tok chakry odstavil len na nejakú dobu. Stihla totiž zregenerovať. Vždy maala dar veľkého množstva chakry oproti rovesníkom a neraz sa jej vyplatil. Mimovoľne siaha do vrecka so ZVN sále však pozorne stále sleduje okolie, je pripravená konať a necháva si rozhľad. Začína sa jej v hlave črtať plán, vie, že holými technikami Azura neprebijú, bude musieť využiť lesť a všetko, čo jej je momentálne dané.*

*MOzzog jej pracuje na plné obrátky. Veľmi rýchlo jej dôjde, čo znamená "urobiť túto techniku silnejšiu" a tak z vrecka so ZVN do ktorého strčila ruku rýchlo vyťahuje dva kunaie, priččom jeden rýchlo prehodí do druhej ruky. Nečaká kým Azur dopovie celý názov techniky, nečaká kým poskladá všetky potrebné pečate. Jednoducho sa znova vrhne k zemi tak ako predtým s tým rozdielom, že tentoraz okrem zapretia sa chodidiel do zeme zapichuje do nej aj kunaie pevne ich držiac v rukách. Kunaie už však zaichuje užšie k sebe, teda do vnútra dvoch vyrytých "koľají" po súboji s Hikarom. Keďže koľaje sú rorytá pôda a na ppevné zapichnutie kunaiov je lepšia pôda tvrdšia. Okrem toho, ruky bližšie k sebe pred hlavou jej poskytujú lepší kryt pred vetrom, hoci ptm súú práve už doudierané ruky práve najviac poškodené. Cíti rýchlo stupňujúci sa príval vetra. Skloní hlavu a tvár až k zemi, telom si doslova ľahne na zem a kŕčovito zviera oba kunaie a nohami sa zabára do rozrytej poddajnej pôdy. Cíti pálenie na chrbtoch rúk,  priam akoby ju vietor rezal. Cítii prímes hliny a prachu v každom nadýchnutí. Mimovoľne zakašle, ale každé nadýchnutie jej poskytne len ďalšiu porciu prachu a hliny. Netrúfa si však dvihnúť hlavu, bojí sa, že by jej ju snáď zobralo a ona sa musela pustiť. Cíti, že ju to odfukuje, cíti, že náol vetra zatláčajúci na ňu z predu ju napriek kunaiom zapichnutým k zemi posúva ďalej. Ide to však pomaly, keďže kunaie sú napichnuté až po rukoväť a ona  ich jednoducho odieta pustiť, hoci dlane ju už pália. Jednoducho vie, že ak ju odfúkne tak môže naraziť na strom a ostať rozpučená na fľak pod nápolom vetra, poprípade keď by na ňu narazil ešte nejaký väčší odlomený konár, ktorých e na tomto zalesnenom cvičisku neúreko, tak už by to nerodýchala vôbec. A takto pri zemi, s rukami kŕčovito zvierajúccmi kunaie jej to hrozí menej. Aspoň... radšej obetuje zdretie  dlaní a môžné pomliaždeniny rúk či ich porezanie, než smrť rozpučením, akoby bola nejaký mizerný chrobák. Uvedomuje si však, že nemôže byť večne pasívna, inak hrozí, že ju Azur priveľmi zraní a už nebude schopná protiútoku. Avšak teraz, v tejto situácii nemôže skladať pečate. Vie, že v prvom rade sa musí dostať z ohrozenia. Kunaie zapichnuté až po rukoveť už urobili takú 20 cm ryhu do zeme v smere vetra, posúva sa, veĽm pomaly, ale predsa. A s každým centimetrom ju dlane pália viac a viac. Rozhodne sa preto pre trochu riskantný krok, ale musí to urobiť. Začína sa totiž obávať, že táto technika má aj nejaký tretí stupeň. Ten už nechce takto priamo zažiť. POkrčí ruky trochu v lakťoch, samozrejme, že si pomáha nohami zarytými v zemi. Za iných okolností by jej vadilo, že má v topánkach, pod kimonom a šortkami hlinu, teraz je jej to však srdečne jedno. Lakťami sa zaprie do zeme a ohne trochu chrbát a dvihne panvu, takže sa pod jej telom vytvorí malinký priestor a ona s hlavou sklonenou dole pod seba vidí mohutný strom trochu napravo od nej. Primo úmerne s ohnutím chrbta samozrejme cíti aj zvyšujúci sa tlak vetra naň a preto sa čo najskôr vráti do pôvodnej pozície. Stále sa zapiera do lakťov a dlane dvíha hore. Horko-ťažko sa jej darí povytiahnuť kunaie, dáva si však sakramenský pozor, aby ich nevytiahla úplne. Keď sú vonku tak z tretiny, tak začína naberať rýchlosť rovnako, ako jej oblečenie hlinu. Nechá sa takto odfútnuť zo 3 ďalšie metre, keď vedľa seba nohou natiahnutou trochu napravo nahmatá strom. Keď je rukami na jeho úrovni, rýchlo vytiahne prvý kunai zo zeme a oblúkovým odfúknutím ruky ho zapichne čo najhlbšie do stromu ako dokáže. Takto "rozcapená" pocíti priveľmi silný tlak vetru na dlavu. Cíti bolesť uší a hučanie v nich. Zapretím do lakťa vytiahne aj ľavý kunai a vietor ju prudko nadnesie, keďže však má pravý kunai zapichnutý vodorovne v strome, tak len ssvojím telom opíše "krásny" polkruh a chrbtom tvrdo narazí do kmeňa stromu, ktorý jej momentálne poskytuje závetrie. Keď cíti, že stojí v momente pustí kunai zapichnutý v strome aj ten, ktorý mala v ruke a zovrie dlane do pästí, ako neskutočne ju pália. Mimovoľne sa zvezie popri strome do čupu a skrčí sa do klbka. Až teraz sa odváži dvihnúť dlane k tvári a prezrieť si ich. Koža je sčervenaná, koža riadne zaťažená a niektorých miestach sa zrejme odtrhla od mäsa. Spolu s hnuseným pohľasdom otočí dlane pred od seba a naskytne sa jej pohľad na jemné škrabance. Mimovoľne sa jej ruky trochu roztrasú. Potrebuje trošku vydýchnuť. *