Kirigakure no Himitsu

pro **Hitomi Yamada** Mon Aug 19, 2013 1:28 pm

First topic message reminder :

Tajné místo se nachází směrem, kterým se jde k jezeru Kiri. U něj se zamíří do lesa, který se kolem jezera rozprostírá. Když má člověk trpělivost a pokračue pořád dál, dojde k malé mýtince, Tam stromy udělaly místo, kudy koukají sluneční paprsky. Díky klidu, vlhku a slunečnu tam mohl vyrůst nádherný strom.
Když je Sakura rozkvetlá, zabírá celou tu mýtinku. Toto místo znají jen obyvatelé Kiri, ovšem jen málo komu se chcepodstoupit tu cestu, která není zrovna nejkratší. Ovšem za návštěvu to stojí ^^

pro **Goku** Thu Jul 24, 2014 9:12 pm

Tréning techniky Kuroi Geijutus: Sairento Kiri

Kto vie, prečo ma kroky zaviedli znova až sem. Na prvý phoľad tak krásne miesto, pokojné, plné života a zároveň tak tiché.. nepoškvrnené krvou. Prečo som ho mal zrovna ja poškrvniť?
„Hmm?“ Spýtal som sa postavy, ktorá stála za mňou. Objavil sa tu znova. Nevedel som, kým je. Nevedel som čo tu robí a nevedel som, prečo ho vždy vidím len keď som sám. Postava zahalená v plášti z ktorého sálal do okolia tieň. Otočil som sa k nemu. Ako som vedel že je to on ? Nevedel, no typoval som to. Možno práve kvôli jeho hlasu, ktorý mi niekoho pripomínal, no nevedel som si spomenúť koho. Ako keby som ho poznal už veľmi dlhú dobu.
Bez známky jedinej emócie som z pošvy vytiahol katanu a namieril ju na postavu v plášti. Malo to na sebe kapucu.. ako vždy, pod kapucou masku.. ako vždy.
„Koľkatý krát to bude?“ Spýtal sa ma posmešne, na čo sám od seba vytiahol katanu zo „vzduchu“.. ako keby vzduchoprázdna. Možno sa jednalo o nejakú privolávaciu techniku, kto vie.
„Chceš znova bojovať?“ Spýtal som sa ho, ako keby ma nezaujímalo nić iné, a ako keby mi to aj bolo jedno.
„Nesranduj chlapče, pre mňa nie si súperom, zatiaľ.“
„Pravdepodobne nie.“ Prikývol som no katanu som stále držal vo výstražnej pozícií. „Tak čo po tom odo mňa chceš?“ Dodal som svoju otázku, na čo som katanu prechytil do oboch rúk, rozkročil som sa a pripravil som sa k útoku. Postava vyzerala, že sa celkom baví. Pokrčila ramenami, na čo sa pár krát rozmáchla zbraňou. V tom sa do okolia rozplynul čierny dym, ktorý pohltil aj mňa.
Pôvodne som si myslel, že je to len normálna hmla a farba je následkom jeho chakry, no zmílil som sa. Pokúsil som sa ju ovládnuť svojim Kekkei Genkai no, nešlo to. Navyše som sa v nej cítil inak, než v hmle od napríklad Kirigakure no jutsu.
„Cítiš to?“ Ozvalo sa spoza mňa, na čo som daným smerom inštinktívne sekol. Katana prečesala čiernu hmlu no nezastavila sa na ničom hmotnom. Nevedel som čo mám cítiť.
„Nie heh? Hehehe.. to je dobre, veľmi dobre. Vďaka tomu to s tebou má ešte stál zmysel.“ Jeho sek som zaregistroval len inštinktívne. Nepočul som ho, nevydel, necítil.. bol to čistý inštinkt .. moźno spôsobený práve tou hmlou. Nastavil som oproti nemu čepeľ svojej katany keď.. som zrazu znova nepocítil žiaden odpor. Pomyslel som si, že zmenil trajektóriu no to tiež nebolo práve ono..
„Čo to je za hmlu?“ Spýtal som sa stále s rovnakým, pokojným hlasom. Jeho odpoveď ma však zaskočila.. mňa, čo už bolo čo povedať.
„To mi povedz ty, je to tvoj nápad.“ V tom sa všetka hmla zaćala zhusťovať a približovať ku mne.. začala do mňa vchádzať mojimi ústami, ušami, očami, do pórov na mojej pokožke.... a v tom som sa prebudil.

Ležal som tu, pod podivným strmom. Ako som sa sem vôbec dostal? Momentálne ma však práve táto otázka vôbec nezaujímala.
„Zas tie sny.“ Šepol som skôr pre seba. Nevedel som, či je to nočná mora alebo podobne.. nebál som sa však. Nebál som sa tých snov, nebál som sa ničoho. Možno to bol len výplod mojej fantázie. Niečo v tom sne však bola pravda .Naozaj som na podobnej technike pracoval. Na čiernej hmle, ktorá by dokázala vzniesť chaos do zmyslov mojich nepriateľov. Postavil som sa zo zeme, po čom som sa na chvíľku sústredil. Cítil som to v sebe, vedel som, že dokážem stále privolať dážď rovnako dobre, ako privolať hmlu. No o tejto druhej zložke, som si naozaj nebol istý. Vedel som však, čo je k tomu treba.
Sakki.. zbraň, ktorú neovláda každý shinobi. Vlastne ich vôbec nie je veľa, len minimálne. Navyše v mojom prevedení som si myslel, že som k týmto užívateĺom patril len ja. Spojiť Sakki s prvkami genjutsu a Kirigakure no jutsu každopádne nie je nič ľahkého. Nepotreboval som však žiadne pečate, iné zvitky ktoréby niečo vysvetľovali či podobne. Potreboval som zo seba uvoľniť len „to“, v inej podobe, než som to robieval pred ním. Zhlboka som sa nadýchol, pretože po nabratí čerstvého vzduchu sa mi lepšie sústredilo. Po tom som len pomaly začal vydýchať a spoza záhybov môjho oblečenia, ma pomaly začala obklopovať slabá čierna hmla, teda momentálne skôr šedá.
Vedel som, že ptoebujem viac. Potrebujem dať do toho viac „myšlienky“ a „pocitu“, ktorý mi bol asi ako jediný taký blízky. Veď čo iné, než zabíjanie som poznal? Odkedy som sa pridal pod Anbu jednotky, aj keď len vo výcviku, nechal sa ocejchovať na jazyku a s vedomím, že by som bez problému dokázal na príkaz odrovnať v podstate hocikoho ( po psychyckej stránke, nie že by som na to zatiaľ mal schopnosti), som sa v podstate upísal diablovi. Existovalo vôbec nejaké nebo ? Ak hej, nie je to miesto, kde by som chcel ísť. Nie, ja som patril inam. Patril som do večných plání v ktorých niekoho ako ja, lovia démoni, duchovia a iná háveď. Trocha ma zarazili vlastné myšlienky. Kto vie prečo, mi však zároveň aj pomohly. Na jednu stranu som rozmýšľal nad tým, ako ma preboha mohli napadnúť, mne predsa také veci boli ukradnuté.. na druhú, som sa nachádzal v naprostej tme, ktorú som však videl. Lenivo sa okolo mňa plazila, zvíjala.. a pohlcovala všetko v mojom okolí. Toto krásne miesto.. heh.. už nie je také krásne čo?

pro **Goku** Sat Sep 20, 2014 4:38 pm

Tréning Suton Bunshin - Suiton Suiben a časť tréningu Mizu no Tate---

(Toto je čisto tréningový post, postava sa nachádza inde, stalo sa to pred tým než dorazil ku Kagemu, kde je momentálne)

Znova som tu stál, na mieste, kde som sa doteraz naučil každú jednu techniku mojej vlastnej tvorby. Teraz som tu však nebol kvôli technikám, ktoré boli z mojej vlastnej hlavy. Nevedel som sám, prečo chodievam stále na toto miesto. Možno ma nejakým podivným spôsobom fascinovalo. Bolo tu však všetko, čo som potreboval. Prostredie bolo vlhké, sem tam nejaké mláky. Bol som tu vlastne kvôli učeniu sa hneď troch techník. Jednalo sa všetko o suiton, aj keď spoločné zo sebou až tak veľa nemali. Každopádne som však najprv mienil začínať s vodnými klonami. Predsa len, pri ďalších tréningoch mi mohli práve oni pomôcť. Nepotreboval som ani senseia či niekoho na ten štýl. Ani som nikoho takého nechcel.. a pravdepodobne nikoho takého ani nedostanem kvôli môjmu pričleneniu sa ku Anbu zložkám Kirigakure no sato.
Chvíľu som sa len prechádzal, okolo obrovského stromu a rozmýšľal som nad tým, čo som si o tejto technike pred tým prečítal. Mala veľa nevýhod, no v správnom použití vedela byť nepríjemnou a smrtonostnou zbraňou, aj keď sa jednalo len o klony. Nakoniec som len zložil katanu z môjho chrbta, pretože ma stupňujúca sa bolesť na mojom zranení znervózňovala. Za stupňujúcou bolesťou samozrejme bola katana, páč jej púzdro sa rany priamo dotýkalo. Taktiež som si vyzliekol tirčko a skontroloval si, či sú obväzy čisté. Neni to sranda, schytať podivnou vrtákovou technikou, ktorá dokáže človeka prešpikovať lepšie ako raitonová technika. Spomenul som si na poslednom zápase a pocítil som zimomriavky. Nebol to strach. Bolo to niečo, čo ma nadchlo.. prvý krát čo som niečo také pocítil. Možno to bolo vzrušenie z boja. No musel som si priznať, že som nikdy necítil tak veľkú chuť, niekoho zabiť.
Bol omnoho silnejší než ja. Ja som tu však stál, a on bol vo väzení s horšími zraneniami, než som schytal ja. A momentálne mi chýbala pravdepodobne už len jedna misia od toho, aby ma uznali ako pravého člena Anbu zložiek v Kirigakure no sato. Ešte pred tým, som chcel však dokončiť práve túto techniku a tak som sa už viac nezdržiaval.
Väčšina ľudí sa techniky učí typu pokus-omyl. Každopádne som už dávnejšie zistil, že je to síce cesta, no nie moc praktická a navyše sa pri nej jeden hrozne vyčerpá. Ja som patril k tým chladnejším, trpezlivejším typom. Techniku som si precvičoval už hodiny pred tým. Boli to však len ručné pečate a sústredenie svojej chakry, spolu s mojou vodnou podstatou. Teraz netrebalo tak moc, stačilo len zložiť pečate, vysloviť meno techniky a dúfať v zázrak.
Taktiež som ani nepatril k tým, ktorý by na zázraky čakali. Preto som sa rozhodol s technikou začať, až keď som si bol na takých 90% istý, že bude mať nejaký účinok pri prvom využití.
Po poskladaní pečatí sa z mláky vedľa mňa, začala vynárať postava. Bol som to ja. STále však nenabrala úplné tvary, či napríklad farbu. Vyzeral ako snehuliak postavený z vody no.. bolo to tam, bol to pevný objekt a aspoň trocha sa na mňa podobal. Bez ostychu či bez nejakyćh zbrklých pokusov som ruky spustil k telu a nechal nepodarený klon rozpadnúť sa. Chcelo to len sústredenie, nič viac. Bol som si istý, že za chvíľu už budem vedieť klonov vytvárať skôr inštinktívne.
Tak sa aj stalo. Samozrejme to nebol zázrak.. ani som neskákal od radosti ako malé dieťa a neoslavoval. Stačil mi druhý pokus na to, aby sa vedľa mňa objavila dokonalá kópia vytvorená z vody. Chvíľu sme sa len na seba pozerali. Chcelo to vyskúšať ovládanie týchto klonov. Po asi sekunde vzájomne´ho zízania sme sa v rovnaký čas pohli proti sebe a vymenili si pár úderov. Každpoádne ja som ho trafil, on mňa nie. Lepšie povedané, som jeho údery úspešne zablokoval. Takže boli predsa len slabší než originál. Nič iné sa však nedalo očakávať.
Druhá technika v poradí bola jedna z tých, ku ktorým som už štýl uěnia pokus-omyl praktikovať musel. Jednalo sa o sution:suiben. Jednoduchá technika slúžiaca hlavne u Oininskych a Anbu jednotkách na zadržanie nepriateľov a podobne.
Teraz boli mojimi nepriateľmi moji vlastný kloni. Vytvoril som dvoch, ktorý tam len tak stály a čakali, čo urobím. Každopádne tu nastali trocha väčšie komplikácie, než som pôvodne očakával. Moja chakrová zásoba bola.. dalo sa povedať na minime toho, čo by mal shinobi mať. Nikdy som útoky zakladané na chakre nevyužíval. Ak aj áno, zväčša sa jednalo o moje kg a v ňom sa spotreba chakry dala minimalizovať na zanedbateľnú hodnotu, aj v mojom prípade. Moje kg totiž nebolo "stratové".. technika skončila a ja som stále vlastnil rovnaké množstvo chakry, ako pred tým. Toto však moje kekkei genkai nebolo. Vytvorenie klonov, rovnako ako aj Suiton-suiben boli suitonové techniky ktoré chakru žrali. Navyše u klonov to bolo viac, než by som si prial. Musel som predsa len aj klonov vypilovať na čo najmožnejšie maximum. Jeden z klonov sa postavil predo mňa, zatiaľ čo druhý si len sadol k stromu. Nebojovali sme, nie zatiaľ. Len som znova začal skladať pečate a pokúsil sa zviazať môjho klona vodným lanom, s použitím úplného minima chakry. Ako som tušil, nevyšlo to. V podstate som vytvoril len tenkú nitku, ktorá neudržala svoju podstatu a rozpadla sa skôr, než sa stihla úplne sformovať v mojej ruke. Nutno pripomenúť že som túto techniku, rovnako ako aj klonov, mal naštudovanú už dopredu. Ja som nebol človek, čo niečo nechával na náhodu.
"Suiton: Suiben!" Bám, klona som vodným prúdom omylom rozdrvil. Takže som jej použil trocha moc. Bolo to však dobré z jedného dôvodu. Vedel som, z akej hodnoty kam sa pohybovať. Stačilo teraz trafiť tretiu hodnotu, ktorá mi buď klona rozdrví, alebo sa rozpadne.. tá bude kľúčová. Vedel som, že viac než štyry pokusi nepotrebujem.
Tretí vyšiel presne na moje očakávania.. aké nečakané..
Klon som nerozdrvil, no lanko sa neudržalo náporu, ktorým ho klon skúsil prelomiť. Bol som však pekelne blízko a ako som už predpokladal a očakával, ďalšie suitonové lanko, malo viac než blízko k dokonalosti. Dosť zaujímavá znehybňujúca technika.
Cítil som ale menšie známky únavy. Mohla za to práve chakra.. vytvoril som dohromady za celý tento tréning štyroch klonov, jedného neúplného. Zároveň som sa štyri krát pokúsil vytvoriť suiton suiben a na mojom čele sa už ukaźali známky potu.
Sám som si nemyslel, že mám moc slabín, no toto bola jedna z nich. Túto trebalo čo najskôr odstrániť.
Každpoádne som sa aspoň pokúsil, pokračovať v čo najlepšom zdokonalení mojej poslednej techniky. Tento krát sa jednalo o vlastný kaliber. Po svete kolovala legenda, príbeh.. postava ktorá bola legendou sama o sebe. Sabaku no Gaara a jeho nepreniknuteľný štít z piesku. Nakoniec sa ukázalo, že to nebol jeho démon, ktorý ho ochraňoval.. tak prečo by to nemohol dokázať aj niekto iný, len s elementom, ktorý mu je bližší než bol Gaarovi piesok ?
Nebolo to tak, že som sa snažil kráčať v stopách červenovlasého jinchuuriky. Doslova som je..l na jeho ideáli či myšlienky. Išlo mi len o jeho obranu. Uvedomoval som si, že som genin. Preto som vedel viac než dobre, že moja obrana dokonalá nebude ani náhodou. Všetko však chcelo čas.
Začalo pršať. Mohol som za to samozrejme ja. Dážď bola jedna z vecí, ktoré som k tejto technike potreboval. vlastne som ju plánoval už dlhšie, premýšľal som ako na ňu.. a až teraz som dostal príležitosť a vlastne až teraz som mal trocha času na to, vyskúšať si ju.
V tom na mňa jeden z klonov skočil. Ja som sa sústredil len na jeho úder, ktorý na mňa letel.
"Mizu no Tate.." šepol som, pri čom sa pred jeho rukou začala formovať vodná ochrana. Prerazil ju, viac než ľahko a ja som dostal päsťou do oka. Bol som celkom vďaćný, že sú klony slabší než originál.
Hneď, čo som sa spamätal z úderu, sme to skúsili znova.. znova a znova. Každopádne som dostával znova.. znova a znova.. po chvíľke som s tréningom prestal kvôli bolesti, ktorá mi stále viac a viac rezonovala v rane.

pro **Goku** Sat Oct 04, 2014 6:35 pm

Nasledoval mňa. Vlastne mi to celkom vyhovovalo. Možno že o tomto mieste vedel.. veľa ľudí o ňom vedelo no takmer nikdy tu nikto nebol. Počas vojny proste nikto nemal čas obdivovať krásu tohto miesta. Ja som samozrejme žiadnu krásu neobdivoval, využíval som ho na tréning mojich schopností a techník, mimo dosah iných ľudí. Kto vie, prečo som to robil. Možno som len nechcel ukazovať moje schopnosti potencionálnym nepriateľom, to by ale znamenalo, že berem ako potencionálneho nepriateľa úplne každého.. čo som aj bral. Po ceste som sa ešte zastavil v obchode kúpiť jednu katanu. Mal som peňazí.. momentálne dosť.. mohol som si to dovoliť. Mal som tiež pocit, že ich čoskoro bude omnoho viac.. kto vie prečo. Pre mňa samého peniaze nič neznamenali, boli len niečo, čo som aj tak vždy minul.
Nakoniec sme prišli až k tomuto miestu, po čom som sa otočil ku Katarovi a podal mu kúpenú katanu.

pro **Kataro Terumi** Sat Oct 04, 2014 6:43 pm

Přišel jsem na toto místo, kde jsem kdysi dávno potkal stydlivou Kaiu. Kdepak té je dneska konec. Každopádně to bylo místo plné vzpomínek, bylo zvláštní, že jsem neskončil s ní, ale s Kaori. Hold život je nepředvídatelný. Přišel jsem k němu a převzal si katanu, i když jsem měl svoji. Vždy mám rezervní katanu, obzvlášť když jsem přišel o meč. Moc jsem ale o kenjutsu nevěděl.

pro **Goku** Sat Oct 04, 2014 8:02 pm

Celú oblohu zaplavili mračná a pomaly začal padať dážď.
"Kataro-san, zaútočte na mňa.. nebudem vám útok vraciať. Predsa len je to len tréning, šiesta forma je obranná." Kto vie, čo som myslel tou formou. Každopádne som sa postavil do obranného postavenia a zatvoril som oči. Naozaj som sa chcel proti nebu brániť poslepu ? Ovládal som síce sairento kirringu, no očividne toto bola súčasť mojej techniky, ktorú som s ním chcel trénovať.

pro **Kataro Terumi** Sat Oct 04, 2014 8:21 pm

" Dobře jak tedy, chceš, ale kenjutsu zrovna neovládám. " Zavřel jsem stejně jako on na chvíli své oči. Soustředil jsem svůj mozek a koncentroval se. Připravoval jsem se na to psychicky co by mě čekalo. Následně jsem oči otevřel a vyrazil vpřed. " Tak jdem na to " Čím dál víc jsem se k němu přibližoval, nechtěl jsem ho ale zabít takže jsem zamířil mimo životně důležité orgány.

pro **Goku** Sat Oct 04, 2014 8:30 pm

Približoval sa ku mne, na čo nakoniec zaútočil. Jasne som jeho útok počul .. no stále to nebolo to, čo som chcel dosiahnuť. Nezúfal som však, len som začal takźe som sa zatiaľ nemusel cítiť nijak.. previnilo. Mal som ale pocit, že zvládnuť tento śtýl techniky nebude tak ťažké.
Vykril som jeho úder, no len som ustúpil o pár krokov ďalej a znova zaujal rovnaký postoj. Znova som zatvoril oči, keďže som ich tesne pred predchadzajúcim úderom otvoril.
"Nemusíte ma šetriť.. v boji by ma chceli čo najskôr zabiť."

pro **Kataro Terumi** Sat Oct 04, 2014 8:38 pm

Uhnul mému úderu, bylo mi to jasné hned když jsem ho poznal. Já neměl tolik zkušeností s kenjutsu jako on, ale uměl jsem využít svou sílu a výcvik shinobiho společně s mými nápady abych byl kreativnější a dokázal si poradit. Nyní bylo na čase tuto část mozku opět aktivovat. Protočil jsem několikrát katanou ve vzduchu až jílec opět dopadl na mou dlaň v tu chvíli jsem přistál shunshinem u jeho ramene, což mohl slyšet až v momentě kdy jsem byl u něj. Avšak já kolem něj jen prošel na druhou stranu abych ho trochu vyzkoušel. Poté jsem vysoko nad něj vyhodil svou katanu a běžel mu naproti. V momentě kdyby po mě seknul bych vyskočil nad něj, kde na mě čekala dopadající katana na kterou jsem si ve vzduchu stoupl a vší rychlostí padal k zemi kde stál Toujou. Musel buď uskočit nebo se nechat ošklivě zranit. Ale je nanejvýš jasné, že uskočil, gravitaci se nevyrovná.

pro **Goku** Sun Oct 05, 2014 9:25 am

Buraindo Ame .. pošepol som si pre seba a techniku slepého dažďa som využil už.. naplno. Vyzeralo to tak, ako keby som ju dokončil z jedného Katarovho útoku, na druhý. Pravda však bola taká, že som ju aj pred tým už nejaký čas trénoval, aj keď s klonmi to nebolo ono. Predsa len, zatiaľ som každý jeden postoj, útok či obranu Shigure Soen Ryu dokončil v boji, v ktorom to nepraiteľ myslel vážne.

Spoiler:

____
A toho sa mi teraz dostalo. Kataru vletel priamo do mojej pomyselnej zóny, zatiaľ čo ja som ostal úplne pokojný. Bol rýchly, moje oči by ho síce stíhali no po chvíľe by som pri takej rýchlosti začal zaostávať. Každopádne nie teraz. Stál som tam a sršal zo mňa chladný pocit, pri čom všade okolo nás padal dážď. Mohol som vyzerať trocha ako socha. Snažil sa ma oklamať, no ja som vnímal každý jeho pohyb, pohyb celého jeho tela.. dokonca aj výrazi na jeho tvári. Všetko som to “videl” aj bez toho, aby som mal otvorené oči. V tom vyhodil katanu nado mňa a zaútočil. Ja som pohol celou pochvou katany, po čom vyskočil nado mňa a zapoćinul sekom zhora dole. Môj pohyb však s celou pochvou katany nepokračoval. Stalo sa to však v zlomku stotín sekundy. Veľmi.. veľmi rýchlo som tasil katanu rovno to obrannej pozície, po ktorej som sa ešte jednou nohou natočil trocha do strany a jeho útok odklonil smerom do zeme v mojej tesnej blízkosti. Ešte skôr než dopadol na zme, mohol pocítiť tupú stranu katany, ktorá mu klepla po chrbáte. Predsa len.. táto technika, akokoľvek útočná.. mala najsilnejšiu stránku v nepredvídateľnom a nevhnuteľnom protiútoku. Aj keď som nepatril k najrýchlejším shinobim, len málokto pravdepodobne práve vďaka tejto techniky, vedel zaobchádzať s katanou v takých sekvenciách a s takou precíznosťou, ako ja.
“Ďakujem za tréning Kataro.. ale povolali nás.. keď sa nabudúce stretneme, bude to na bojisku.. dúfam že prežiješ .. bola by škoda prísť o tak skvelého senseia.” Povedal som mu s tajomným úsmevom, po čom som sa začal strácať smerom k bráne. Kirigakure no sato.

pro **Kataro Terumi** Sun Oct 05, 2014 9:42 am

Porazil mě, měl dobrý výcvik v šermu. Kdybych nebojoval cizím stylem pravděpodobně by to dopadlo jinak, ale tak aspoň jsem mu nějak pomohl v tréninku a nic se nakonec nestalo. Byl čas vyrazit když mě o misi informoval Toujou. Taktéž jsem zamířil k bráně, tentokrát však beze slov. Určitě se tam potkáme tak na co mluvit teď. Upravil jsem se a katanu jsem zasunul do pochvy. Zamířil jsem na místo srazu u brány a doufal, že se vrátím.
/přesun

pro **Goku** Wed Apr 01, 2015 11:10 am

Nijak sme sa neponáhľali. Aspoň teda ja nie. Aj tak som nemienil mojej novej študentke, a teda aj prvej študentke vôbec, dopriať raňajky.
Došli sme až pod nádherný strom, okolo ktorého bolo života, aspoň toho rastlinného. To však neznamenalo, že tu bolo teplo. Stále tu bola minimálne rovnaká zima, ako na cvičisku. A malo to byť horšie.
Zastavil som sa pod stromom a otočil som sa ku Kaori.
"Takže..." Pokynul som neurčito hlavou.
"Nie si príliš zvyknutá na zimu že?" Usúdil som to z jej oblečenia. To mohol byť problém. Trebalo to zmeniť.

pro **Kaori** Wed Apr 01, 2015 2:38 pm

Strom, ke kterému jsme dorazili, byl obrovský. Ještě nikdy jsem tu nebyla, a ani jsem o tomto místě nevěděla. Proto jsem si to tu prvně musela rychle prohlédnout, abych se alespoň trochu zorientovala v okolním prostředí.
"Jako každý jiný člověk." Odpověděla jsem na Tanakiho otázku. Neodpověděla jsem přímo, ale z mé odpovědi je možné odvodit, že zvyknutá nejsem. Nic dalšího jsem neříkala. Čekala jsem na Tanakiho rozkazy a mírně poskakovala na místě, abych se zahřála. Počasí se mi těžko přizpůsobí. Asi se budu muset já přizpůsobit očasí

pro **Goku** Sat Apr 04, 2015 7:42 am

"Daj si dole tú mikinu. Vlastne si nechaj len jednu vrstvu oblečenia, ako mám ja." Vyzval som ju a sám som sa pozrel k oblohe. Siahol som ku svojej chakry, ktorej .. dalo by sa povedať "pach", začal k nám, ako k epicentru, privolávať dažďové, až takmer čierne mračná. Bolo len otázkou času, kým sa rozprší.
Prvé kvapky začali dopadať k zemi a ja som sa usmieval trocha podivne, aj keď celkom mierne.
"Si z Kirigakure no sato, trocha ťa prerobíme k jej obrazu." To už sa rozpršalo. Strom síce nejakú tú vodu zadržiaval no stále sa cez neho dostávalo pomerne veľké množstvo.

pro **Kaori** Sat Apr 04, 2015 11:34 am

Sundala jsem si mikinu, jak chtěl, a když začalo pršet, položila jsem ji ke stromu na místo, kde by se neměla namočit. Nehodlala jsem odcházet s promočenou mikinou. Ještě bych nastydla. Tanakiho poslední věta mě ale přinutila přemýšlet nad tím, že tu mikinu nakonec potřebovat nebudu.
Uvidím, jak to dopadne. Jestli tento trénink bude mít dopad jen na mé schopnosti nebo i na mou psychiku. "Tak ať už to mám za sebou." Řekla jsem a u toho poskakovala trochu na místě, abych se zahřála. Teplota člověka by neměla klesnout pod... tolik stupňů, kolik jsem se učila na akademii.

pro **Goku** Sun Apr 05, 2015 11:30 am

"Fajn, som rád že to takto berieš." Ruku som položil na katanu a trocha som ju povisunul.
"Máš vlastnú katanu? Alebo ti mám nejakú dať?" Povedal som to, ako keby som ich u seba nosil desiatky. Čo bola pravda len s časti, mal som ich u seba naozaj veľa, no všetky zapečatené do dvoch zvitkov, ktoré boli momentálne pripnuté k môjmu opasku.

pro **Kaori** Sun Apr 05, 2015 4:07 pm

"Mám svou." Odpověděla jsem a začala si odmotávat obvaz na mé levé ruce, dlani. Tanaki mohl předvídat, co se chystám udělat, když po ruce jsem žádnou katanu neměla. Chystala jsem si jednu přivolat. Když jsem obvaz celý odmotala, hodila jsem ho k mikině. Na dlani jsem měla pečeť.
Zatnula jsem levou ruku v pěst, a najednou se v ní objevila katana s malým obláčkem kouře. Pečeť na ruce reagovala na dotek, proto postačilo pouze zatnout ruku v pěst. Nečekaně mám tutéž pečeť i na druhé ruce. Tu nepoužívám ale k přivolávaní katany.

pro **Goku** Sun Apr 05, 2015 4:27 pm

Prikývol som a sám som svoju katanu stále nevysúval, len som na jej rúčke mal položenú moju ruku.
"Nabudúce ju maj pripravenú podobne, ako ja. Časom pochopíš prečo." Nemal som katanu a ani wakizashi na chrbte, jak to mávala väčšina dnešných shinobi, ale za pásom.. podobne ako nejaký samuraj.
"Najprv mi dovoľ vyskúšať ťa. Chcem vedieť ako na tom si tak, si dávaj pozor.. teraz zaútočím.." Normálne by som ju nevaroval, no nechcel som ju zbytočne zraniť a taktiež som nemal v pláne ísť na ňu od začiatku ako na šesťročné dieťa, ktoré prvý krát v ruke drží katanu.
Vyrazil som priamo oproti nej, uprostred behu som tasil katanu, rozmachol som sa s ňou a nasledoval zvislí sek, ktorým som mieril zhora na jej rameno. Schválne som však útočil tupou stranou katany.

pro **Kaori** Sun Apr 05, 2015 4:52 pm

"Hai." Přikývla jsem na jeho radu. Z našeho cvičného souboje mám trochu obavy. Kdybych věděla proti čemu stojím, bojovalo by se mi lépe. Před Tanakiho útokem jsem rychle zvážila taktiku boje. O Tanakim jen vím, že používá kenjutsu, ve kterém mě taky chce trénovat. To je asi tak vše. Já jsem navíc v kenjutsu nováček. Největší šanci budu proti němu mít, když nebudu hloupě útočit a většinou musím jen uskakovat. I tak dlouho ale nevydržím. V tomto souboji však nejde o to vydržet, nýbrž předvést se.
Uskočila jsem dozadu. V tomto úskoku jsem se rozhodla využít jednu z mých technik, Hiken: Tsukikage. Ta může Tanakiho trochu zmást, když po tom, co jsem uskočila na mém místě pořád zůstal můj, dá-li se to tak nazvat, odraz. Nehodlám celou dobu ale uskakovat. Proto jsem hned na Tanakiho hodila jeden senbon.

pro **Goku** Sun Apr 05, 2015 6:03 pm

Moja katana preťala jej odraz a ja som bez slova či bez mihnutia brvy na tvári naďalej následoval pravú Kaori. Nie že by ma jej technika neprekvapila, predsa len som sa s ňou ešte nestretol, len na tom až tak nezáležalo. Posledné udalosti cez ktoré som si musel prejsť, ma naučili nespoliehať sa na len jeden z mojich zmyslov. Presne rovnakú vec som mal v pláne naučiť aj Kaori. Aj keď to asi bude dlhá cesta.
Oproti senbonu som nastavil záštitu mojej katany, od ktorej sa odrazil preč. Skôr než však stihol odletieť, som ho schmatol voľnou rukou no nehádzal som ho, len som si ho nechal v prstoch. Následoval ďalší môj útok. tento krát som však trocha pritvrdil. Moje pohyby sa zrýchlili a nejednalo sa len o jeden jednoduchý sek, ako skôr o sekvenciu dvoch veľmi rýchlych výpadov (bodnutí). Nechcel som ju ale zabiť a keďže katana mala hrot, plánoval som pri prípadnom zásahu zastaviť tak centimeter od jej pokožky. Nemieril som ani len na životne dôležité miesta, ale približne do stredu tela. Ak by som ju nejakým spôsobom zasiahol aj cez to, že som sa o to nepokúšal, katana by narazila na jej rebrové kosti, ktoré by ju zastavili. To by sa však stalo len v prípade, že by sa na ňu sama nabodla, čo som dúfal že naozaj nespraví.

pro **Kaori** Sun Apr 05, 2015 6:44 pm

Tím, jak odrazil, a pak chytl ten senbon, mě zaskočil. U kunaie a shurikenu s něčím takovým počítám, ale do teď jsem si myslela, že senbonu to je nemožné. Tanakiho jsem podcenila. Nejhorší na tom je, že to určitě není jediná věc, ve které mě překvapí. Tanaki své překvapení s mým odrazem nedal nijak znát, na mě se to s tím senbonem projevilo zvednutým obočím, a tím WTF výrazem. Nebyl čas tu žasnout nad Tanakiho schopnostmi. Obzvláště, když zase útočil, tentokrát tvrději. Okamžitě jsem odskočila dozadu. V těsné blízkosti určitě nemám žádnou šanci. To ale nestačilo, a proto jsem byla nucena se pokusit odrazit jeho útok. Je ale mnohem rychlejší než já... možná mi trochu však pomůže tento můj úskok.
Kirigakure no Himitsu - Stránka 9 9216138_orig

Kirigakure no Himitsu - Stránka 9 9216138_orig

pro **Goku** Sun Apr 05, 2015 6:56 pm

Jej úskok jej naozaj pomohol, pretože na ňu tým pádom moja katana ani nedočiahla. Počas jej úskoku a mojom nevydarenom útoku katanou, som však po nej druhou rukou v rýchlosti hodil daný senbon. Tento krát sa jej to nemuselo zdať fér, pretože som využil niečo, čo sa vyučovalo len u Anbu a hlavne u budúcich Oininov. Senbon totiž mieril na jeden z jej nervových bodov na pravej strane krku (v prípade že je ľaváčka tak na ľavej). Skôr sa však jednalo o miesto medzi krkom a ramenným svalom. Ak by ju senbon zasiahol, celá jej strana v ktorej držala katanu, by zmeravela. Sám som v útoku však neprestával a stále som sa posúval dopredu. Naozaj som na ňu tlačil a vyvíjal u nej čo najväčší tlak. Aby sa musela rýchlo rozhodovať. Plánoval som jej uskakovanie však namieriť smerom, ktorým som chcel ja. Teda ku stromu, do ktorého by časom chrbtom narazila.

pro **Kaori** Mon Apr 06, 2015 2:43 pm

Když hodil senbon na mou levou ruku, uskočila jsem do pravé strany, a pak rychle dozadu. Tanaki je rychlejší, takže to on určoval tempo a průběh tohoto souboje. Jeho útoky jsem stíhala jen tak tak odrážet, a to právě díky častým úskokům. Toho ale on využíval, a směřoval mě k tomu stromu. Nevšimla jsem si toho, protože jsem byla plně zaujata odrážením Tanakiho útoků a uskakováním. Nevědomě jsem tedy mířila zády ke stromu.

pro **Goku** Mon Apr 06, 2015 7:02 pm

Celkom sa mi darilo. Nie že by ma sklamala, no sám zo seba som tiež nebol práve nadšený. Skôr som podobný vývoj súboja predpokladal. Pred tým, než by som ju však stihol zatlačiť a.. no inými slovami pokoriť, som sa proste zastavil a katanu som začal zasúvať do pošvy.
"Na chvíľu si dáme pauzu. Ako sa cítiš?" Prehovoril som a teda zároveň som sa aj spýtal dosť podstatnú otázku. zaujímalo ma, či sa zadýchala, či sú jej svaly z odrážania mojich úderov v pohode a prípadne či vládze pokračovať. Nebol som predsa len jasnovidec.

pro **Kaori** Mon Apr 06, 2015 7:21 pm

Tanaki přestal útočit a schoval si katanu do pochvy. Asi mu toto stačilo. Nebo teď dal pauzu, aby pak mohl přitvrdit. "Nabuzená?" Nenapadalo mě to správné slovo. Už tento krátký souboj mi dal zabrat. Srdce mi bušilo o sto šest. Čím víc jsem ale dostávala na frak, tím více jsem v sobě energie cítila. Je to zvláštní pocit. Katanu bych si taky někde schovala, kdybych měla kde, ale jelikož nejsem vybavená jak Tanaki, musím si ji držet v ruce.

pro **Goku** Mon Apr 06, 2015 8:08 pm

"To je fajn. Myslím že by si bola schopná zvládnuť základy toho, čo ťa viem naučiť.. a postupne by sme prešli k náročnejším veciam." Nechával som katanu stále zasunutú do pošvy a rukou som jej naznačil, aby ku mne podišla. Teda skôr aby zaútočila.
"Je to jednoduchý krok, no na jeho dokonalé prevedenie treba veľa potu a.. no modrín." Zasmial som sa a nechal som svoje telo uvoľniť. Nech už to vyzeralo akokoľvek, rozhodne som nevyzeral na to, že by som bol pripravený schytať akýkoľvek útok.
"Tak na mňa zaútoč a ja ti to predvediem. Bude to však fungovať len proti taijutsu, kenjutsu či bukijutsu.. alebo jednoducho kontaktnom boji." Upozornil som ju ešte. Aj tak sa však jednalo o celkom užitočnú vec.

pro Sponsored content

Kirigakure no Himitsu

Kirigakure no Himitsu

Re: Kirigakure no Himitsu

Re: Kirigakure no Himitsu

Re: Kirigakure no Himitsu

Re: Kirigakure no Himitsu

Re: Kirigakure no Himitsu

Re: Kirigakure no Himitsu

Re: Kirigakure no Himitsu

Re: Kirigakure no Himitsu

Re: Kirigakure no Himitsu

Re: Kirigakure no Himitsu

Re: Kirigakure no Himitsu

Re: Kirigakure no Himitsu

Re: Kirigakure no Himitsu

Re: Kirigakure no Himitsu

Re: Kirigakure no Himitsu

Re: Kirigakure no Himitsu

Re: Kirigakure no Himitsu

Re: Kirigakure no Himitsu

Re: Kirigakure no Himitsu

Re: Kirigakure no Himitsu

Re: Kirigakure no Himitsu

Re: Kirigakure no Himitsu

Re: Kirigakure no Himitsu

Re: Kirigakure no Himitsu

Re: Kirigakure no Himitsu

Re: Kirigakure no Himitsu